Tak a je to tu. Británia začína s EÚ rokovania o brexite. USA tlačí Čínu, aby niečo urobila s neposlušným susedom. A schyľuje sa k štrajku v najväčšej slovenskej fabrike. Pozrite si prehľad dôležitých očakávaných udalostí vo svete, ktoré ovplyvnia aj slovenskú realitu, plus jeden pohľad späť.
Rokovania o brexite.
V pondelok začnú Brusel a Londýn rokovania o britskom opustení Európskej únie. Potrvajú dlhé mesiace. Vyvolala ich britská strana po tom, čo v referende jej občania tesne podporili brexit a vláda neskôr požiadala o aktiváciu článku 50 vzájomnej dohody. Stane sa tak v pondelok 19. júna. Briti čelia neistote menšinovej vlády, keďže konzervatívna Theresa May v nedávnych predčasných parlamentných voľbách stratila v parlamente väčšinu a teraz hľadá koaličných spojencov. Začali sa preto opäť ozývať hlasy, či by Briti nemali prehodnotiť brexit.
USA a Čína o Severnej Kórei.
Opäť rokovania, ktoré môžu trvať veľmi dlho a s nejasným výsledkom. Prezident Trump sa po aprílovom stretnutí s čínskym prezidentom Xi Jinpingom snaží tlačiť Čínu, aby si urobila poriadky s neposlušným malým susedom, ktorý však má jadrový arzenál. Schôdzka v nasledujúcom týždni na úrovni ministrov ich má ďalej tlačiť, aby pre to urobili viac (Čína so svojím susedom napríklad stále obchoduje). USA považujú Severnú Kóreu za najväčšiu hrozbu ich národnej bezpečnosti.
Bude VW štrajk?
V utorok 20. júna sa má začať ostrý štrajk zamestnancov bratislavského Volkswagenu. Najväčšia tunajšia automobilka s vyše 12-tisíc zamestnancami sa zatiaľ nedohodla s odborármi na zvýšení platov. Požiadavky podporuje 8 600 zamestnancov. Chcú zvýšiť plat o 16 percent, mesačne zhruba o 170 eur. Firma ponúka oveľa miernejšie zvyšovanie, v tomto roku o 4,3 percenta, v budúcom o 4 percentá a jednorazovú odmenu 350 eur. Argumentuje, že požiadavky odborárov by ohrozili jej konkurencieschopnosť a tým, že jej platy sú už teraz nadpriemerné. V prospech odborárov hrá fakt, že firmy, nielen automobilky, majú čoraz väčší problém nájsť vhodných ľudí. Navyše sa do Nitry chystá štvrtá automobilka, Jaguar Land Rover, ktorá potrebuje nájsť vyškolených pracovníkov.
+ Pohľad späť
20. júna 1941
Americká automobilka Ford podpísala prvú dohodou s odbormi. Zakladateľ značky Henry Ford s organizovanými odbomi dlho bojoval, no nakoniec ich musel akceptovať. Základom ich činnosti sa stal zákon prijatý v roku 1935 pod prezidentom Franklinom D. Rooseveltom známy ako Wagner Act, ktorý robotníkom priznal právo na kolektívne vyjednávanie. Automobilky GM a Chrysler sa na základe neho s odbormi dohodli už v roku 1937, Henry Ford však odolával, hoci syn Edsel ho k prijatiu dohody nabádal. V roku 1941 však už Ford dostal nariadené, že nesmie porušovať zákon. Údajne ho však k tomu viac primäla jeho žena Clara, ktorá sa obávala ďalšieho krviprelievania vo fabrikách, k akému došlo v predchádzajúcich rokoch, píše web History. Paradoxne, nakoniec bol Ford k robotníkom štedrejší než konkurenční GM i Chrysler, vyrovnal platy s najvyššími v priemysle a pridal ďalšie výhody.
