Nemaj veľké oči a rob, čo ťa baví a s ľuďmi, ktorí ťa bavia. Kapela The Ills sa rozbehla po Európe a približuje, s čím musí slovenský hudobník počítať, keď chce vyraziť do sveta.
Nemajú slovenský názov a na Slovensku zatiaľ nie sú veľmi známi. Skupinu The Ills tvorí štvorica chalanov Martin Krajčír, Ľuboš Hodás, Miroslav Luky, Peter Berák a dnes majú povesť jednej z najžiadanejších slovenských kapiel v zahraničí. Usmievajú sa, že účasť na veľkých festivaloch sa snažia vnímať najmä ako výlety zadarmo. Vystúpili na Iceland Airwaves, Eurosonic Groningen, Incubate Tilburg či Ment Ljubljana a počas apríla vyrazili na koncertnú šnúru po Európe. Hrali v Česku, Nemecku, Dánsku, Švédsku, Holandsku, Belgicku či v Rakúsku.
V marci ich skladbu 4:17 zaradili aj do výberu amerických rádií Heavy Rotation: 10 Songs Public Radio Can’t Stop Playing a bola jej venovaná rubrika The Song of the Day v legendárnom rádiu zo Seattlu KEXP. „Bolo ťažké vybrať jednu pesničku, pretože milujem celý šialený album Ornamental or Mental,“ napísal na svojom blogu zakladateľ rádia Kevin Cole.
The Ills majú za sebou úspešný rok nielen v zahraničí, ale aj doma. Ich album Ornamental or Mental sa dostal do finálových shortlistov Radio_Head Awards hneď v dvoch kategóriách – album roka podľa fanúšikov aj podľa kritikov.
Čo robiť a čomu sa vyhnúť, keď sa slovenský muzikant rozhodne presadiť v zahraničí? Prečítajte si 5 rád, ktoré ponúka gitarista a šéf kapely Martin Krajčír.
1. Najdôležitejšie je: nemať veľké oči. Ani pri prvom, ani pri desiatom výjazde. Zahraničné koncerty vedia byť od tých slovenských veľmi rozdielne. Na Slovensku je mnoho kapiel, ktorým sa dostáva pomerne rýchlo slušná dávka pozornosti. Na takú pozornosť sa veľmi ľahko zvyká a ťažko odvyká. Treba si však uvedomiť, že akonáhle prekročíte hraničný prechod, za ním máte čistý štít – a všetko budujete od nuly.
2. Peniaze sú len peknou spomienkou na 80. alebo 90. roky. Otázka financií úzko súvisí s prvým bodom – s peniazmi je to v zahraničí ako s prestížou či budovaním mena. Neznámej kapele nikto nepodá balík bankoviek len preto, že je v danej krajine vyššia priemerná mzda. Veci tak nefungujú a netreba sa na ne spoliehať.
3. Ak mňa osobne niečo naučili zahraničné koncerty, tak je to pokora a rešpekt. Nebudem tajiť, že v začiatkoch som bol drzý „fracek“ a byť mnou v tej dobe, asi by som sa vyfackal. Nespomeniem si však na jediný koncert, keď by sa ku mne niekto mimo Slovenska správal s neúctou. Myslím si, že rovnako slušne reagovať aj z mojej strany je najmenej, čo môžem urobiť. Veci sa potom hýbu oveľa rýchlejšie a koncertov je viac.
4. Dôležité je všetko brať ako skúsenosť a investíciu do budúcnosti. Kapela, a najmä kapela postavená z ľudí po tridsiatke, je niekedy absolútne pažravý stroj na čas, peniaze a pohodlie. Ale toho, čo dáva späť v pravidelných intervaloch – a nielen na pódiu – je oveľa viac. Zažil som ľudí, čo mali dosť po dvoch koncertoch a na všetko stratili chuť, lebo na benzíne prejazdili o pár desiatok eur viac. Kto chce hudbu skladať a prezentovať ju na pódiách za hranicami, nemôže ju brať ako čistý biznis.
5. Vystúpenia v zahraničí si jednoducho užite. Posaďte sa do lietadla, vlaku, auta, dodávky alebo čohokoľvek, pohodlne sa oprite, vydýchnite si a užívajte. Ono sa to možno zvonku nezdá, ale aj päť dní koncertnej šnúry vie nesprávne naladeného človeka dostať do kolien. Bez úprimnej radosti z celého dennodenného kolotoča to zloží aj najväčších silákov.
Foto: Tatiana Lehocká
