Odliv talentov do zahraničia vnímajú nielen startupy, IT, marketingové a e-commerce firmy. Jedným z dôvodov môže byť aj pracovné prostredie, ktoré je netolerantné k určitému náboženstvu, rase či sexuálnej orientácii.
Prinášame vám rozhovor so zakladateľmi pracovného portálu Pretlak.sk Tomášom Pinkom a Tomášom Nagyom, ktorí sa hlásia k Charte diverzity a jej zásady presadzujú aj vo svojom biznise.
Ste pracovný portál, prečo ste sa rozhodli vstúpiť na český trh práve s témou inklúzie LGBTIQ+ komunity?
Firmy majú dlhodobo problém s nedostatkom uchádzačov. Vytvorením bezpečného pracovného prostredia, v ktorom sa nemusia skrývať so svojou sexualitou, môžu zabrániť aktuálnemu odlivu množstva talentov do zahraničia. Až 70 % LGBTIQ+ ľudí totiž priznáva, že pravdepodobne prijmú prácu vo firme, ktorá otvorene podporuje inakosť.
Pôvodne malo ísť len o český trh, no po tragickej udalosti v bratislavskom podniku Tepláreň sme sa rozhodli, že sa nebudeme nečinne prizerať na netoleranciu a nespravodlivosť, ktorá na pracoviskách vládne.
Matej Ftáčnik, CEO softvérovej firmy Vacuumlabs, v rozhovore pre Chartu diverzity trefne poznamenal: „Firmy sú nositeľmi zmien. Ak sa v dôležitých otázkach spojíme, dokážeme urobiť zmenu.“ Z nášho Pretlaku sa stáva lovebrand združujúci na Slovensku komunitu viac ako tisíc firiem a ich zamestnancov, chceme to využiť na niečo, čo má zmysel.
Aby práca nebola boj
Čo a komu sa snažíte povedať?
Do iniciatívy JOBneBOJ sa doteraz zapojilo 70 firiem s viac ako 80 zverejnenými pracovnými ponukami. Podmienkou zapojenia je dodržiavanie piatich zásad:
- Ku každému človeku pristupujeme férovo a bez rozdielu.
- Aktívne riešime problémy na pracovisku a venujeme sa prevencii ich vzniku.
- Združujeme zamestnávateľov, ktorým záleží na spokojnosti ich zamestnancov a zamestnankýň.
- Zaujímame sa o to, ako sa ľudia cítia a počúvame ich.
- Šírime osvetu v oblasti diverzity a inklúzie na pracovisku.
V modernej spoločnosti je to už samozrejmosť a pevne veríme, že sa tak stane aj u nás či u českých susedov.
Je inklúzia znevýhodnených menšín spôsobom, ako zamestnancov udržať vo firme dlhšie alebo zvýšiť ich výkon? Aký to má na nich vplyv?
Nemusíme sa baviť len o sexuálnej orientácii. Predstavte si, že pracujete v prostredí, kde sa musíte neustále pretvarovať a ste odsudzovaní za svoju rasu, náboženstvo, pohlavie a prejavuje sa to aj na vašom plate. Nielenže nebudete produktívni alebo kreatívni, ale dlhodobo v takejto práci nevydržíte.
Podľa prieskumov švajčiarskej banky zamestnanci a zamestnankyne, ktorí musia na pracovisku skrývať svoju sexuálnu orientáciu, odídu z tejto pozície do troch rokov v 7 z 10 prípadov. Navyše aj samotná angažovanosť a produktivita LGBTIQ+ zamestnancov sa znižuje o 30 percent, keď pracovné prostredie vnímajú ako nepriateľské. Zamestnávatelia tak vďaka inkluzívnej atmosfére získavajú spokojnejších a výkonnejších zamestnancov.
Boja sa byť sami sebou
Aké máte skúsenosti vy so svojím tímom z predošlých zamestnaní? Mali ste kolegov z LGBTIQ+ komunity? Ako sa vám s nimi pracovalo? Vnímali ste ich problémy?
Pre väčšinu ľudí je coming out na pracovisku nepredstaviteľný. Takmer polovica LGBTIQ+ ľudí sa pred kolegami vôbec neprizná. To je asi dôvod, prečo som ja osobne o nikom nevedel. Každý má vo firme LGBTIQ+ ľudí, len o tom nevie.
V bežnom živote sa však s takýmito ľuďmi bežne stretávam a v poslednom období dokonca aj s ich „pravou identitou“. To, čo sa o niekom kedysi len hovorilo, dnes už verejne prizná, čo je určite posun vpred.
Vnímate v tomto ohľade rozdiely medzi českým a slovenským pracovným trhom?
Áno aj nie. Ak sa bavíme o marketingovom, IT či e-commerce segmente, funguje to veľmi podobne ako u nás. Aj problém s nedostatkom ľudí, ktorí odchádzajú do zahraničia, je u nás rovnaký.
Aj preto by sme nemali hľadieť na to, kým sú, čo majú oblečené, s kým sa stretávajú, ale aký je ich skill a čo vedia do firmy priniesť.
V tomto ohľade je situácia v Česku (hlavne v Prahe) o niečo priaznivejšia ako u nás, ale také sú metropoly.
Nositelia zmeny
Aké boli prvé reakcie na vašu kampaň JOBneBOJ #neriešime? Aká bola najhoršia a najlepšia reakcia?
Reakcií bolo veľa, prevažovali, našťastie, tie pozitívne. Nenávistné komentáre na sociálnych sieťach za nás „upratovali“ priamo podporovatelia, milo nás to prekvapilo. Veríme, že sme aspoň trochu prispeli k tomu, aby sme vnímanie ľudí otočili tým správnym smerom.
Ako reagovali konzervatívnejší klienti? Stiahli niektorí pracovné ponuky?
Nijaký výraznejší odliv pracovných ponúk nenastal. Firmy aj mimo výzvy dopĺňali svoje ponuky, aby vyslali uchádzačom pozitívny signál, že pracovné prostredie je bezpečné aj pre LGBTIQ+ ľudí. To hovorí o progresivite nášho segmentu. Startupisti, IT a marketingoví profesionáli sú aj vo svete nositeľmi zmeny.
Majú firmy s tagom #neriesime viac záujemcov?
Niečo už vidno aj dnes, no na presnejšiu analýzu sa pozrieme, až keď budeme mať relevantnejšie dáta. Zatiaľ je to ešte príliš skoro, keďže iniciatívu sme spustili len pred mesiacom. Avšak na základe osobných skúseností a rozhovorov so zástupcami firiem a feedbackov je predpoklad, že tieto ponuky budú atraktívnejšie, a teda aj s väčším počtom reakcií.
Dôležitý signál
Čo pozitívne môže zamestnávateľ v tomto smere urobiť?
Veľmi by pomohlo, keby zamestnávatelia a firmy vyslali jasný pozitívny signál, že pracovné prostredie je bezpečné a otvorené k inakosti. Už pri hľadaní nových zamestnancov je vhodné deklarovať, že pre nich budú aktívne vytvárať a udržiavať inkluzívne pracovné prostredie.
Uchádzači o pracovnú pozíciu sa tak môžu spoľahnúť na to, že vo svojej budúcej práci budú môcť byť bez obáv sami sebou, bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu, pohlavie, vek, etnicitu, náboženstvo alebo aj zdravotné znevýhodnenie. Dobrým signálom je aj to, ak sú inzeráty písané genderovo neutrálne alebo uvádzané aspoň v zmysle dizajnér/ka.
A čo by mohli spraviť ostatní zamestnanci?
Chovať sa ľudsky. Zaujímať sa o kolegov a namiesto ich izolovania hľadať pochopenie, pýtať sa. Ak ste LGBTQ+ zamestnanec, tak sa netreba báť o tom hovoriť. Nahlas.
Ak ste svedkom ponižovania takýchto kolegov, zastaňte sa ich, vyjadrite nespokojnosť pred nadriadenými, aby to riešili. Postavte sa tomu rovnako, ako keby mal niekto sexistické narážky na vašu kolegyňu, aj o tom sa najprv muselo začať hovoriť.
Ste signatárom Charty diverzity (dobrovoľná iniciatíva firiem a organizácií na podporu inklúzie a diverzity na pracoviskách, pozn. red.). Čo z toho pre vás vyplýva?
Je to prísľub čestne a vytrvalo hlásať inklúziu a diverzitu. Ľudia sa v takomto prostredí vzájomne úprimne tolerujú, podporujú a majú rovnaké možnosti bez rozdielu, nikto nikoho nediskriminuje.
Ak hovoríme o viditeľnej rozmanitosti, máme na mysli rôznorodosť v zmysle veku, pohlavia, etnicity, náboženstva, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie, vzdelania či národnosti. Zaviazali sme sa takto pôsobiť na pracovisku nielen u nás, ale aj vo firmách, na ktoré máme dosah.
Dnes ich je viac ako tisíc, pribúdajú ďalšie a zaviazali sme sa v tom pokračovať aj po skončení kampane. Všetci chceme nielen pracovať, ale aj žiť v pracovnom prostredí, kde môžeme byť sami sebou.
Autorom rozhovoru je Filip Jánošík Lehotský.