Nadšenci astronómie si musia v dnešnú noc privstať. Na oblohe nás totiž čaká jedinečný úkaz, ktorý sa už tento rok nebude opakovať.
Nadšenci astronómie by mali dnes v noci spozornieť. Čaká nás totiž najväčší spln tohto roku. Ako píše Česko-slovenská astronomická tlačová agentúra, v noci z utorka na stredu o 3.53 hod. nastane takzvaný superspln, nazývaný aj „kvetinový“, pretože nastáva v jarnom období rozkvitajúcej flóry. Od toho aprílového sa bude líšiť tým, že bude dokonca o 85 kilometrov bližšie. Pozorovaniu praje aj predpoveď počasia, a tak sa pravdepodobne budú môcť kochať ľudia na celom území Slovenska.
Krvavý Mesiac budeme u nás pozorovať až v roku 2051. Foto: Unsplash
Na druhej strane však prídeme o fázu „krvavého Mesiaca“. Ide o jeho úplné zatmenie, počas ktorého Mesiac prechádza cez tieň zeme a zároveň naň dopadá ranné svetlo lámané zemskou atmosférou, čo spôsobí, že nadobudne červené zafarbenie. Táto fáza prebehne nad Oceániou, ale aj nízko nad obzorom západnej časti USA alebo na východe Ázie. V našich zemepisných šírkach sa tohto úkazu dočkáme až v roku 2051.
Optická ilúzia
Ako tvrdia popularizátori astronómie, aj keď je rozdiel v uhlovej veľkosti Mesiaca počas východu či západu zanedbateľný, toto nebeské divadlo dáva veľkú príležitosť fotografom. „Superspln“ sa väčšinou snažia zachytiť v blízkosti kultúrnych pamiatok, aby tak vynikla jeho veľkosť. Mesiac sa zdá naozaj veľký aj pri pozorovaní voľným okom, no ide len o optickú ilúziu. Ľudský mozog má totiž tendenciu tento úkaz porovnávať s objektami na obzore – čím sú vzdialenejšie, tým je Mesiac väčší. Keď však vystúpi nad obzor a nemáme ho s čím porovnať, zdá sa menší.
„Supermesiac“ je obľúbeným úkazom astrofotografov. Foto: Pexels
Termíny „supermesiac“ a „superspln“ však nie sú oficiálnymi astronomickými výrazmi. Toto označenie použil po prvýkrát astrológ Richard Nolle v roku 1979 a úkazy definoval ako nov alebo spln, ktorý nastáva v menšej alebo rovnakej vzdialenosti rovnajúcej sa 90 % jeho najmenšej vzdialenosti od Zeme na danej obežnej dráhe.
Keďže však nikto netuší, prečo si zvolil práve 90 %, a tým pádom nie je presná definícia, nemôže byť podľa vedcov ani presný výsledok. Toto nebeské divadlo sa dá merať viacerými hodnotami, napríklad najbližším priblížením v danom roku alebo najbližším priblížením v aktuálnom obehu. A preto sa ani astronómovia nevedia zhodnúť na tom, ktorý spln je „super“ a ktorý už nie.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
