Ako rýchlo sa dá jazdiť na slovenských rýchlostných cestách? Dostanete sa z Bratislavy do Košíc vyššou rýchlosťou ako pri dvoch hlavných mestách v Bulharsku či v Írsku?
O pár dní prežije Slovensko jedno malé, nenápadné jubileum, ktoré si možno veľa ľudí v lete ani nevšimne. Bude to akurát dvadsať rokov, čo vláda Vladimíra Mečiara schválila takzvaný Dlhodobý model financovania výstavby diaľnic.
Mal znamenať rozhýbanie výstavby diaľnic, ktoré sa po páde komunizmu a rozpade spoločného štátu s Českom spomalilo, na čas prakticky zastavilo. Financovať ho Mečiarova vláda chcela vládnymi úvermi, respektíve úvermi Štátneho fondu cestného hospodárstva. Predpokladané náklady na výstavbu v najbližších rokoch vyčíslila v rôznych variantoch financovania v závislosti od vývoja štátneho rozpočtu na 187 až 229 miliárd slovenských korún. (S použitím eurofondov sa vtedy ešte nepočítalo).
Plánovanú emisiu dlhopisov však na jeseň 1997 – pre slabý záujem investorov – viackrát preložili. V roku 1998 prišla nová vláda, po pár rokoch vysoko zadlžený fond zrušila a v roku 2001 schválila takzvaný „nový projekt“ výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Po prvý raz kompletne definoval diaľničnú sieť Slovenska, naplánoval 659 kilometrov diaľnic a 874 kilometrov rýchlostných ciest.
Dvanásť rokov po páde komunizmu tak získalo Slovensko kompletný plán, aké si chce postaviť diaľnice.
Všetky ďalšie peripetie nemá zmysel ani vymenovávať – na ilustráciu bude stačiť jeden dobový citát – z takzvanej „aktualizácie nového projektu výstavby diaľnic“. Už po roku a pol od jeho prijatia, v roku 2003, totiž vláda zistila, že „v dôsledku nenaplnenia plánovaných ročných výdavkov, podhodnotenia tendencie nárastu cien stavebných prác a rozpočtovej rezervy jednotlivých stavieb, ako aj omeškania rozhodnutí v režime stavebného zákona, došlo k narušeniu vecného plnenia harmonogramu postupu výstavby (…) a je zjavné, že pri týchto tendenciách sa nenaplní harmonogram odovzdania stavieb do užívania do roku 2006 a treba ho prispôsobiť novým podmienkam.“
Aj od tohto termínu už prešlo viac ako desaťročie, Slovensko je už 13 rokov v Európskej únii, od roku 2001 je pri vláde už piaty kabinet. A dvadsať rokov budovania diaľnic dospelo do bodu, keď sa v lete na dva týždne nedalo pod Strečnom prejsť ani na plti, cesta cez Kremnické Bane je zavretá vyše roka, kto chce ísť cez Donovaly, musí pretrpieť kolóny v Ružomberku a na Čertovici padajú autá z cesty do rokliny každú chvíľu. O južnej trase prebieha verejná debata (ak sa to tak dá nazvať) úradníkov z ministerstva financií s predsedom vlády.
Cesta pod Strečnom v júli 2017. Foto: SITA
Naozaj, štát neukázal veľa kompetentnosti. Čo ale znamená „nie veľa“? Ako vychádza porovnanie slovenských diaľnic a „ciest do Košíc“, ak ich prirovnáme k spojeniam dvoch najväčších miest v krajinách Európskej únie? (Prípadne, v krajinách, kde dve najväčšie mestá ležia blízko pri sebe, najväčšieho mesta a významného vzdialenejšieho mesta?)
Základný údaj pre porovnanie, priemernú rýchlosť, sme získali z Googlu (mimochodom, v čase, keď Mečiarova vláda naplánovala, ako to všetko zafinancujeme, ešte ani neexistoval).
Trvanie cesty po severnej trase z Bratislavy do Košíc, teda cez Strečno (453 kilometrov), vykazovali Google Maps v ideálnom prípade za nevídaných 4 hodiny 22 minút. V reálnej premávke sa odhad pohyboval okolo 4 hodín 48 minút. Cesta cez Donovaly má za ideálnych podmienok trvať 4 hodiny 40 minút (451 km), reálnejší odhad je 4 h 55 min.
Ako spoľahlivo najrýchlejšiu ukazuje Google Maps cestu cez Zvolen a Lučenec (405 km, 4 h 11 ideálne, 4 h 30 reálne). Cesta po maďarskej diaľnici a okolo Budapešti je dlhá 487 kilometrov, trvá ideálne 4 a pol hodiny, reálnejších je 5 hodín.
Uvedené odhady trvania cesty pochopiteľne nepočítajú s prestávkami a môžu sa skomplikovať, ak je na ceste veľa úsekov, generujúcich zápchy či spomalenia. Pri ceste cez Lučenec evidoval Google spomalenú premávku pri Blatnom, Vlčkovciach,Žiari nad Hronom,Budči, Lučenci, v dedinách za Rimavskou Sobotou, v Plešivci a pri Košiciach. Na severnej trase pri Beckove, v Žiline, Strečne, Ružomberku, na diaľnici pre Liptovskom Mikuláši, Fričovciach, Branisku a Prešove.
Priemerná rýchlosť na ceste z Bratislavy do Košíc cez Strečno vychádza podľa Googlu v ideálnom prípade na ťažko uveriteľných 104 kilometrov za hodinu, v reálnejšej premávke 94 km/h. Na ceste cez Donovaly ráta Google s nižšou rýchlosťou (96, resp 91 km/h), cez Lučenec ešte nižšou (97 resp 90 km/h). Najvyššia priemerná rýchlosť je na trase cez Maďarsko (108 resp. 102 km/h).
Ako teda vyznieva spomínané porovnanie s európskymi dvojicami veľkých miest?
Zdroj: Google Maps, prepočet Forbes
Začnime s krajinami V4: spojenie Praha-Brno odhaduje Google napriek desiatim úsekom s prácami na ceste na 2 hodiny (ideálne) až 2 hodiny 10 minút (priemer 102 resp. 94 km/h), trasu Budapešť-Debrecín na rýchlosť 108 resp. 100km/h. Horšia je situácia medzi Varšavou a Krakovom, kde Google ponúka tri trasy, s množstvom pomalých úsekov a priemernou rýchlosťou najrýchlejšej ideálne 81, reálne ale iba 68 km/h.
V západných krajinách Európskej únie ráta Google s priemernou rýchlosťou v ideálnom prípade nad 100 kilometrov, reálne tesne nad touto hranicou. Zhruba v tejto rýchlosti sa podľa Googlu dá cestovať naprieč Maďarskom, Gréckom, či južným Švédskom, o čosi pomalšie vďaka geografickej veľkosti Londýna po Veľkej Británii.
Najnižšie priemerné rýchlosti udáva Google pre Rumunsko a Pobaltie, z pôvodných členov Európskej únie vo Fínsku.
Ako prázdninovú raritu sme do porovnania zaradili aj nečlena EÚ, Nórsko. Po vybranej trase Oslo-Trondheim nevedie takmer na polovici úseku diaľnica. Trondheim leží asi 500 kilometrov južne od polárneho kruhu a cesta z Osla vedie cez hornatý stred krajiny blízko lyžiarskych stredísk Lillehammer či Kvitfjell. V zime, keďže veľká časť cesty leží nad hranicou lesa, často nie je prejazdná. V lete sa z Osla do Trondheimu má dať cestovať v priemere rýchlosťou asi 74 kilometrov za hodinu. Komu by to bolo málo, medzi mestami lieta nejakých tých dvadsať – tridsať spojov denne. Mnohé z letov aj s wi-fi.
