„Pán Smith ponúka výhodný pôžička. Potešil už tisíce ľudí. Pôžička každému aj bez príjem a zábezpeka…“ Podobné inzeráty sa objavujú na internete čoraz častejšie – v diskusii pod článkami, no môžete ich nájsť aj v e-mailovej schránke či na sociálnej sieti.
Napriek tomu, že ponuka vyzerá už na plný pohľad podozrivo, sú ľudia, ktorí na ňu reagujú a vstúpia do bludného kruhu sľubov, vyhrážok a vymyslených poplatkov. Na ponuky podvodných pôžičiek upozornila už viackrát Národná banka Slovenska aj Inštitút alternatívneho riešenia sporov Slovenskej bankovej asociácie.
Vyhladované obete
Pandémia vyprázdnila vrecká mnohých Slovákov, čo z nich robí ľahkú korisť pre podvodníkov. Tí podhodia udičku v podobne prísľubu výhodnej nízko úročenej pôžičky poskytnutej bez potreby overenia príjmu, majetkovej situácie žiadateľa či inej zábezpeky. Človek uverí, že má na dosah úver, ktorý by vyriešil jeho finančnú situáciu. Potvrdí svoj záujem.
„Poskytovateľ“ si však začne klásť podmienky. Najprv od človeka požaduje zaplatenie poplatku za poskytnutie pôžičky. Potom je to poplatok za poistenie. Nasledujú rôzne ďalšie platby, napríklad za garanciu, za prevod či za právne služby, všetko dovtedy, kým žiadateľ nezistí, že ide o podvod a nerezignuje na ďalšiu komunikáciu.
Dobre premyslený podvod
„Ide o dobre premyslený podvodný systém, na konci ktorého nedochádza k poskytnutiu pôžičky, ale k obohateniu sa podvodníka na úkor žiadateľa,“ konštatuje Sylvia Ďatelinková, právnička Inštitútu alternatívneho riešenia sporov Slovenskej bankovej asociácie.
Vysvetľuje, že žiadatelia dostávajú fiktívne zmluvné dokumenty, ktoré obsahujú pečiatky a podpisy navodzujúce dojem oficiálnych dokumentov.
„Zväčša majú výraznú grafickú úpravu, pričom obsahujú množstvo podpisov a pečiatok za účelom získania dôveryhodnosti,“ hovorí právnička. Najprv je štýl komunikácie prívetivý, no keď žiadateľ o pôžičku odmieta plniť pokyny poskytovateľa na ďalšie platby, mení sa na nátlakový, zavádzajúci ba až agresívny.
„V praxi sme zaznamenali prípad, v ktorom sa celková suma zaplatených poplatkov zo strany žiadateľa o pôžičku pohybovala v niekoľkých tisícoch eur, pričom k poskytnutiu pôžičky v požadovanej výške nikdy nedošlo,“ spomína S. Ďatelinková.
Po tzv. nigérijských listoch posielaných e-mailom prišli sofistikovanejšie metódy podvodníkov. Na sociálnej sieti môžete napríklad dostať ponuku od „zástupcu“ zahraničnej banky. Foto: securitymagazin.sk
Nátlakové správanie
Keď si človek uvedomí, že sa stal obeťou podvodu a chce od dohody odstúpiť, „poskytovateľ“ hrozí právnymi sankciami za nesplatenie záväzkov.
„Správanie takýchto subjektov je častokrát veľmi hodnoverné. Môžu pritom vystupovať ako zamestnanci rôznych renomovaných bánk alebo spoločností na domácom alebo svetovom trhu. Využívajú internetové stránky, ktoré sa podobajú na stránky existujúcich spoločností, a to všetko v snahe získať si dôveru potenciálnej obete,“ vysvetľuje Národná banka Slovenska.
Prišli o stovky až tisíce eur
Webový portál securitymagazin.sk eviduje konkrétne prípady takýchto podvodov. Jedného z poškodených čitateľov, ktorí sa na web obrátili, kontaktovali útočníci z emailovej adresy [email protected]. Vydávali sa za zástupcov francúzskej firmy. Čitateľovi poslali fiktívnu zmluvu, poistenie úveru a doklady, ktoré obsahovali pečiatky a podpisy tváriace sa ako oficiálne dokumenty.
Úver bol, samozrejme, hneď schválený, no aby ho mohol poškodený čerpať, mal zaplatiť poplatok za vybavenie úveru vo výške 580 eur. Uvedenú sumu uhradil, no potom bolo potrebné ešte zaplatiť aj poistenie úveru, následne poplatok za sprostredkovanie a zábezpeku úveru. Dovedna tak poškodený zaplatil 2310 eur.
Neexistujúca banka
Ďalšou obeťou, ktorá sa na portál obrátila, bola čitateľka, ktorú oslovili ľudia vydávajúci sa za zamestnancov neexistujúcej firmy Uni investment bank. Komunikovali cez facebookové profily vytvorené len krátky čas predtým. Postup bol veľmi podobný. Pani dostala k žiadosti o pôžičku v sume päťtisíc eur dokumenty, ktoré obsahovali pečiatky a podpisy, dokonca aj pečiatku notára. Všetko bolo falošné.
Poškodená zaplatila poplatok 147 eur a čakala na peniaze. Nasledovala však požiadavka na sumu 252 eur, následne na 130 eur a posledná platba mala byť na 105 eur, no tú už pani nezaplatila. Dovedna tak prišla o 529 eur.
Platby smerovali podľa portálu v oboch prípadoch na zahraničné účty v Portugalsku, Španielsku a Belgicku. Internetový podvodník pritom vystupoval v mene francúzskej firmy.
Kto je cieľová skupina
„Ponuka pôžičky bez preukazovania príjmu je mimoriadne lákavá pre ľudí, ktorí napríklad pracujú načierno, majú väčšinu príjmu napríklad z prepitného či inak optimalizované príjmy. Pre týchto ľudí je problém získať úver v banke a dokonca aj v nebankovej spoločnosti. Je to podobná situácia ako pri nebankovkách, kde ľudia v minulosti podľahli vidine mnohonásobného zisku z úspor voči vtedy štandardným formám sporenia,“ vysvetľuje Marián Búlik, analytik OVB Allfinanz Slovensko.
Takéto pôžičky majú podľa neho niekoľko typických čŕt. Napríklad komunikáciu bez osobného kontaktu, výlučne e-mailom alebo esemeskou, často používajú zlú slovenčinu a žiadajú platbu vopred. Podvod môže byť spojený aj so snahou o vylákanie prístupových údajov do internetbankingu cez podvodný link.
Pri serióznom úvere pritom žiadna inštitúcia nežiada od človeka poplatok vopred. Takisto žiadna inštitúcia poskytujúca úvery nikdy nepožaduje, aby človek klikal na zaslané linky a zadával tam kompletné údaje z kreditnej karty alebo prístupové údaje do internebankingu. Jednoznačným podozrivým znakom je aj nátlaková komunikácia.
Nič neplatiť a kontaktovať políciu
„Ak ste sa už stali obeťou tejto formy podvodu, odporúčam vám obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní s uplatnením trestného oznámenia. To je potrebné doplniť o dôkazy, ktoré máte k dispozícii, vrátane komunikácie medzi vami a poskytovateľom pôžičky, dokladov o platbe či zmluvnej dokumentácie,“ radí Sylvia Ďatelinková.
Dodáva, že je potrebné bezodkladne upovedomiť aj banku a požiadať o blokáciu platobnej karty. „Ide o sofistikovane premyslenú podvodnú pascu. Na obdobné ponuky nereagujte, a ak ste už komunikáciu zahájili, ukončite ju a žiadne platby nehraďte,“ vyzýva právnička.
„Fakt, že na takýto podvod ešte stále naletí mnoho ľudí, je dôkazom stále slabej finančnej gramotnosti Slovákov. V tomto smere by mali viac robiť všetci aktéri na finančnom trhu, no predovšetkým štát,“ konštatuje M. Búlik.
„Pôžičku by ste mali čerpať iba od dôveryhodných subjektov, ktoré dôkladne preskúmajú vašu finančnú situáciu pre účely jej poskytnutia a následného splácania,“ uzatvára S. Ďatelinsková.
Podľa čoho je možné spoznať podvodnú pôžičku:
- Zistite, kto je poskytovateľom pôžičky. Ak ide o subjekt bez dostatočnej histórie, bez informácií o poskytovaných službách či orgánoch dozoru, ktorému chýbajú priame kontaktné údaje, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o podvod.
- Tieto subjekty obvykle vystupujú iba pod profilom vytvoreným na sociálnej sieti. Ak aj majú vytvorenú aktívnu webovú stránku, zväčša komunikujú iba prostredníctvom kontaktného formulára. Obvykle na stránke chýbajú právne informácie či dokumenty, ako napríklad obchodné podmienky alebo reklamačný poriadok.
- Pozor si treba dať najmä pôžičky ponúkané za nápadne výhodných podmienok, a to bez potreby preukazovania bonity potenciálneho klienta či akejkoľvek inej formy zabezpečenia pôžičky.
- Oprávnenosť jednotlivých subjektov na poskytovanie finančných služieb si môžete veľmi jednoducho overiť v registri NBS.
- O serióznosti ponuky veľa napovie aj forma komunikácie. Tá zvyčajne prebieha prostredníctvom e-mailu alebo formou SMS.
- Komunikácia zvyčajne obsahuje štylistické či gramatické chyby, nesprávne tvary slov, pričom môže budiť dojem strojového prekladu textu do slovenského jazyka a miestami tiež absentujú interpunkčné znamienka či diakritika.
- Poskytovateľ vyžaduje, aby klient, zaplatil vopred nemalé poplatky. Seriózne inštitúcie nikdy nežiadajú platby vopred, splácajú sa až po poskytnutí úveru.
- V prípade e-mailovej komunikácie so spoločnosťou by sa jej e-mailová doména mala zhodovať s jej názvom alebo webovým sídlom. Napríklad 123banka by mala komunikovať z adresy [email protected].
- Informácie, ktoré vám spoločnosť poskytuje a ktoré ste získali, by si nemali vzájomne odporovať. Napríklad ak banka z krajiny A požaduje, aby ste platby zaslali do krajiny B. V takom prípade prípade zvýšte pozornosť.
