Teplo sa oblečte a vychutnajte si nádherný prírodný úkaz. V noci zo soboty na nedeľu (30. – 31. októbra) bude vysoká pravdepodobnosť pozorovania polárnej žiary aj v našich zemepisných šírkach.
Upozornil na to Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA). Môže za to mimoriadne silná erupcia triedy X1 na Slnku, ku ktorej došlo 28. októbra. Pri nej sa podľa úradu odtrhol hustý oblak nabitých častíc, ktoré pri stretnutí so zemskou atmosférou vytvárajú žiarenie.
Pozorovať tento jav, ktorý je bežný skôr v severnejších oblastiach, bude možné pravdepodobne už v sobotu krátko po zotmení nízko nad severným obzorom. Podľa Petra Horálka z Fyzikálneho ústavu v Opave sa však oplatí zostať hore celú noc. Zážitok by nemalo pokaziť ani počasie, rušiť vás nebude ani svit Mesiaca, ktorý vychádza až v druhej polovici noci.
Ako sa pripraviť
Na pozorovanie si nájdite miesto s dokonalým výhľadom na sever, kde nie je veľa svetelného znečistenia. Horálek radí priebežne sledovať nejaký aurorálny monitor, napríklad SolarHam. Tu je jeho návod, ako sa vyznať v uvádzaných hodnotách:
- Zo všetkých indikátorov je najdôležitejšia tzv. Bz zložka medziplanetárneho magnetického poľa (IMF), ktorá musí byť na vznik výrazných polárnych žiar záporná (graf na stránke SolarHam úplne dole – červená línia).
- Druhým významným indikátorom je hodnota Kp, ktorá udáva, pri akej intenzite geomagnetickej búrky je polárna žiara pozorovateľná z akých zemepisných šírok. Pri hodnote 6 sú viditeľné nízko nad severným obzorom, od hodnoty 7 sa dostávajú vysoko nad obzor.
Ako vzniká polárna žiara
Slnko produkuje počas silných erupcií protóny, elektróny a tzv. alfa častice (jadrá hélia s dvoma protónmi a dvoma neutrónmi), ktoré sa uvoľňujú v magneticky uzatvorených oblakoch (tzv. plazmoidoch). Bežne sa vyskytujú medzi 80 až 150 km, vzácnejšie až do 400 km nad zemským povrchom.
Väčšinu tohto žiarenia odfiltruje prirodzený magnetický štít Zeme, no jeho časť uviazne v oblastiach okolo zemských magnetických pólov. Tam vďaka zrážkam s atómami a molekulami vzduchu dochádza k excitácii a následnému vyžiareniu v podobe viditeľného svetla. Vďaka tomu môžeme pozorovať výboj, ktorého odtiene závisia od množstva vyžiarenej energie.
Najčastejšia je zelená a červená žiara (vďaka uvoľnenému kyslíku), vzácnejšie je modré zafarbenie (vzniká pri uvoľňovaní dusíka).
Príjemný zážitok a nezabudnite, že tento víkend prechádzame na zimný čas – v nedeľu 31. októbra si preto hodiny posuňte o hodinu späť, z 3.00 h na 2.00 h.
