S príchodom dnešnej noci (4. – 5. 11.) by sa nad Slovenskom a Českom mohla objaviť polárna žiara. Teplo sa oblečte a sledujte severný obzor. Pravdepodobnosť, že uvidíte nádherný prírodný úkaz, je vysoká.
Môže za to slnečná aktivita, ktorá je stále mimoriadne vysoká. Vďaka erupciám triedy M1 a M2 z 2. novembra dorazil k Zemi ďalší hustý oblak nabitých častíc zo Slnka, ktoré pri stretnutí so zemskou atmosférou vytvárajú žiarenie.
Keby nebola nad naším územím veľká oblačnosť, polárnu žiaru by sme mohli pozorovať už včera v noci. Dnes by sa však mala oblačnosť pozvoľna pretrhávať.
Pozorovať tento jav, ktorý je bežný skôr v severnejších oblastiach, bude možné pravdepodobne už krátko po zotmení nízko nad severným obzorom. Podľa Petra Horálka z Fyzikálneho ústavu v Opave sa však oplatí zostať hore celú noc.
Treba však dodať, že polárnu žiaru je veľmi ťažké predpovedať, ako teda upozornil Horálek, neberte túto predpoveď ako istotu.
Ako sa pripraviť
Na pozorovanie si nájdite miesto s dokonalým výhľadom na sever, kde nie je veľa svetelného znečistenia. Horálek radí priebežne sledovať nejaký aurorálny monitor, napríklad SolarHam. Tu je jeho návod, ako sa vyznať v uvádzaných hodnotách:
- Zo všetkých indikátorov je najdôležitejšia tzv. Bz zložka medziplanetárneho magnetického poľa (IMF), ktorá musí byť na vznik výrazných polárnych žiar záporná (graf na stránke SolarHam úplne dole – červená línia).
- Druhým významným indikátorom je hodnota Kp, ktorá udáva, pri akej intenzite geomagnetickej búrky je polárna žiara pozorovateľná z akých zemepisných šírok. Pri hodnote 6 sú viditeľné nízko nad severným obzorom, od hodnoty 7 sa dostávajú vysoko nad obzor.
Ako vzniká polárna žiara
Slnko produkuje počas silných erupcií protóny, elektróny a tzv. alfa častice (jadrá hélia s dvoma protónmi a dvoma neutrónmi), ktoré sa uvoľňujú v magneticky uzatvorených oblakoch (tzv. plazmoidoch). Bežne sa vyskytujú medzi 80 až 150 km, vzácnejšie až do 400 km nad zemským povrchom.
Väčšinu tohto žiarenia odfiltruje prirodzený magnetický štít Zeme, no jeho časť uviazne v oblastiach okolo zemských magnetických pólov. Tam vďaka zrážkam s atómami a molekulami vzduchu dochádza k excitácii a následnému vyžiareniu v podobe viditeľného svetla. Vďaka tomu môžeme pozorovať výboj, ktorého odtiene závisia od množstva vyžiarenej energie.
Najčastejšia je zelená a červená žiara (vďaka uvoľnenému kyslíku), vzácnejšie je modré zafarbenie (vzniká pri uvoľňovaní dusíka).
Príjemný zážitok!
