Stačilo jemné upozornenie, ktoré dostalo 15-tisíc neplatičov, a do štátnej kasy pritieklo 2,5 milióna eur. Reč je o prvom slovenskom behaviorálnom daňovom experimente, v ktorom Finančná správa pripomenula občanom povinnosť zaplatiť daň z príjmu z predaja nehnuteľností. V podobných aktivitách chce pokračovať.
V rokoch 2016 až 2019 sa na Slovensku uskutočnilo viac ako 15-tisíc predajov nehnuteľností, pri ktorých mala byť zaplatená daň z príjmu. Len v tretine prípadov k tomu však naozaj došlo. Odhaduje sa, že verejné financie tak ročne na daniach a odvodoch prichádzajú o zhruba 22 miliónov eur.
Daňová správa sa na týchto neplatičov po prvýkrát zamerala cielenou informačnou kampaňou. Úradníci získali údaje spárovaním dát z katastra nehnuteľností a podaných daňových priznaní typu B.
Odpustia im úroky z omeškania
V liste boli dlžníci slušne upozornení na povinnosť platiť dane. „Skúsenosti zo zahraničia naznačujú, že takéto upozornenia môžu mať výrazný vplyv na správanie daňových dlžníkov,“ uvádza Inštitút finančnej politiky, ktorý experiment koordinoval.
Ide o lacnú a efektívnu metódu „soft warnings“. Tým, ktorí priznajú a zaplatia daň do februára 2022, sľúbila finančná správa odpustenie úrokov z omeškania vo výške 15 percent ročne, čo by predstavovalo približne ďalších 500-tisíc eur do štátneho rozpočtu.
Čo ukázal experiment?
V experimente vyčlenili malú kontrolnú skupinu dlžníkov, s ktorou finančná správa adresne nekomunikovala. Zvyšných daňovníkov oslovili rôznymi modifikáciami listov, počnúc neutrálnou informáciou o daňovej povinnosti až po hrozbu sankcií a daňovej kontroly.
Finančná správa skúmala aj rozdielnu reakciu mužov a žien. Zo zahraničných štúdií totiž vyplýva, že práve ženy sa stavajú k daňovým povinnostiam zodpovednejšie. Ako to dopadlo?
- Približne tretina dlžníkov, ktorí dostali list, podala daňové priznanie.
- V prípade manželských párov narástol počet podaných daňových priznaní až na 39 percent.
- „Pozorujeme vyššiu mieru reakcie u ženského pohlavia, mladších ľudí, západných rezidentov, ľudí s vyšším príjmom, ľudí s vyšším základom dane,“ hodnotí výsledky Inštitút finančnej politiky (IFP).
- Zo skupiny, ktorá nedostala žiadny list, pritom podalo dodatočné daňové priznanie len päť percent ľudí. Účinok mali pravdepodobne informácie v médiách.
- Hrozba sankcií uvedená v liste zlepšila ochotu platiť dane len okrajovo, zhruba o dve percentá. Výskumníci to pripisujú na vrub štatistickej odchýlke.
Nevedomosť či snaha o podvod?
„Výsledok okrem iného naznačuje, že za neplnením si daňových povinností po predaji nehnuteľnosti je skôr nevedomosť, ako vedomá snaha daňovníkov vyhnúť sa plateniu daní,“ konštatujú autori experimentu vo vyhodnotení.
Okrem dlžníkov, ktorí dane nepodali v období rokov 2016 až 2018, finančná správa oslovila aj tých, ktorí predali nehnuteľnosť v aktuálnom roku a daňové priznanie ešte len mali podať. Proaktívne, teda bez listu, tak urobila opäť len približne tretina daňovníkov. Vďaka zaslanému listu sa však tento podiel zvýšil približne na polovicu.
Listy sú efektívnou komunikáciou
„Ukázalo sa, že písať listy sa oplatí. Táto akcia totiž do štátneho rozpočtu priniesla dodatočných 2,5 milióna eur,“ hodnotí IFP a pripomína, že náklady štátu boli minimálne.
Finančná správa preto plánuje v zasielaní preventívnych upozornení pokračovať, zamerať sa chce aj na iné dane, o ktorých možno Slováci ani netušia. Takže je možné, že krátko po predaji nehnuteľnosti dostanete esemesku, ktorá vás upozorní na vaše daňové povinnosti.
Napriek tomu, že autori hodnotia experiment pozitívne, ešte stále zostalo približne 9290 daňovníkov, ktorí daňové priznanie nepodali. Ešte stále majú možnosť to napraviť do konca februára bez úrokov z omeškania. Po tomto termíne sa na nich finančná správa zamiera formou daňových kontrol.
Kedy platiť daň z predaja nehnuteľnosti:
Povinnosť odviesť daň z predaja nehnuteľností sa vzťahuje na prípady, keď od jej nadobudnutia neubehlo viac ako päť rokov, alebo bola pred menej ako pred piatimi rokmi nehnuteľnosť vyradená z obchodného majetku vlastníka. Výnimkou sú niektoré prípady dedenia.
Rozdiel medzi predajnou a obstarávacou cenou podlieha sadzbe dane z príjmov vo výške 19 percent a zdravotným odvodom 14 percent.
