Predstavte si bežný nákup potravín či drogérie. Máte v ruke zoznam a postupne vkladáte veci do košíka. Keď sa však vyberiete do bezobalového obchodu, čaká vás ešte jeden krok – príprava vlastných nádob. Či si idete po strukoviny, vločky, cestoviny alebo drogériu, aby malo bezobalové nakupovanie čo najväčší zmysel, mali by ste chodiť na nákupy pripravení.
Ak nemáte vlastné nádoby, v predajni zvyčajne majú také, ktoré môžete so sebou opakovane nosiť, ale aj papierové vrecká, ktoré sa recyklujú jednoduchšie ako klasické obaly na cestoviny.
Lokálne = výhodnejšie
Majitelia bezobalových obchodov však zdôrazňujú, že ide aj o kvalitu predávaných produktov. Nielen obal, ale aj samotná produkcia či dopestovanie potravín má na naše životné prostredie veľký vplyv.
S touto filozofiou sa nezhoduje dovážanie potravín cez polovicu sveta len preto, že sú lacnejšie. Preto sa aj pri výbere sortimentu sústreďujú na lokálny rozmer. Dopestovateľné produkty nakupujú od lokálnych farmárov, drogériu zasa od našich výrobcov, ktorí dodržiavajú prísne ekologické normy.
A práve myšlienka dať ekologicky zmýšľajúcim ľuďom priestor na nákup a šetrenie prírody stála za otvorením viacerých prevádzok na Slovensku.
„Chceli sme priniesť jedinečný koncept predajne s pekárňou. A tiež sme videli, aké množstvo odpadu sa vytvorí pri pečení. V tých časoch sme sa zoznámili s Ivanou Maleš a projektom Incien, ktorý sa zaoberá odpadmi, ekológiou, cirkulárnou ekonomikou, a taktiež so zakladateľmi e-shopu Bezodpadu a nadviazali sme spolupráce. Všetko spolu nám to dávalo zmysel, tak sme sa pustili do práce,“ spomína pre Forbes Matúš Zvalo z predajne U Dobrožrúta.
Predajňa U Dobrožrúta. Foto: Archív U Dobrožrúta
Ako ďalej dodáva, v súčasnosti záujem o tento spôsob nakupovania u nás rastie. No pred piatimi rokmi, keď začínali, bolo dodávateľov ešte málo a niektoré produkty, inak bežne dostupné v supermarketoch, bolo náročné zohnať.
„Samozrejme, okrem ekologického rozmeru bolo treba myslieť aj na finančnú udržateľnosť, preto boli niektoré predajné ceny vyššie,“ hovorí Zvalo.
Bližšie k bežnému spotrebiteľovi
Podobné skúsenosti má aj Andrea Šišmič, majiteľka obchodu Bezobalovo, ktorý nedávno oslávil tretie narodeniny. Zo začiatku ich navštevovali skôr zákazníci, ktorí už vedeli, čo môžu očakávať. Postupne však vítajú nových, ktorí len zvažujú, ako by mohli znížiť množstvo vyprodukovaného odpadu a prichádzajú si do obchodu aj po radu.
„Za tie tri roky sa ekológia dostala do popredia a aj bezobalové nakupovanie sa priblížilo viac k bežnému spotrebiteľovi,“ hovorí Šišmič.
Prototypom ich zákazníka je mladý pracujúci človek okolo tridsiatky. Avšak ako spomína, v posledných mesiacoch zaznamenali už aj dopyt zo strany strednej generácie, ktorá bola k ekologickým témam skeptickejšia.
V Bezobalove si môžete do vlastných nádob kúpiť napríklad aj korenie. Foto: archív Bezobalovo
Stála klientela vystriedala zvedavcov aj podľa Zuzany Cseriovej z obchodu U Vážky. Ako spomína, spočiatku bol objem zákazníkov síce vysoký, no nákupy menšie — bola to skôr ochutnávka tohto druhu nakupovania. „Dnes sa stalo bežným štandardom a základným spôsobom nákupov mnohých ľudí,“ opisuje.
V súčasnosti u nich zákazníci hľadajú najmä základný sortiment — od raňajkových cereálií cez orechy, strukoviny, ale aj nugát, marcipán a trendom sú tradičné slovenské syry, no svoje miesto si našli aj tie vegánske.
Naše výrobky sú vyhľadávané
Podľa Šišmič vyhľadávajú zákazníci v ich predajni kvalitné sladkosti od malých slovenských výrobcov. Okrem toho, že neobsahujú palmový olej, sú podľa nej obľúbené aj preto, že sa nebalia do nekomposovateľných materiálov, ktoré sa nedajú recyklovať.
„Ľudia sa začali viac zaujímať o to, kto stojí za produktmi, aký je príbeh daného výrobcu. A chceli ešte viac podporiť domáci trh, aby to malé firmy zvládli a prežili,“ dopĺňa.
Predajňa U Vážky. Foto: archív U Vážky
Veľkí hráči
Avšak v posledných mesiacoch sa bezobalovosť netýka len menších predajní. Do tohto typu nakupovania sa pustili aj veľkí hráči ako Dm drogerie, ktoré vo svojich prevádzkach takisto ponúkajú možnosť „načapovať“ si drogériu do vlastných nádob.
Podľa zakladateľky Bezobalova majú tieto nadnárodné siete na prvý pohľad výhodu, pretože už majú etablovanú klientelu, zabehnutý marketing aj financie. „Prax nám však ukázala, že zákazníci napriek prieniku do supermarketov či reťazcov si radšej vyberajú pre čapovanie drogérie či nákupy na váhu menšie predajne. Zero waste koncept rozhodne viac funguje ‚v malom‘,“ vysvetľuje.
Zvalo však považuje prienik veľkých hráčov do zero waste segmentu aj za výhodu, pretože tak dávajú možnosť spoznať jeho výhody širšej verejnosti. Čo sa však týka bezobalového gastra, v tomto smere má jednoznačný názor.
„Rozbehnúť to vo veľkom nedáva zmysel. Je to vstupenka do kolotoča príjmov a výdavkov a naháňačka za vyššími tržbami, znižovanie predajných cien, väčšinou nákupom menej kvalitných surovín. Myslím si, že udržateľnejšia cesta je vznik malých remeselných prevádzok, najmä v gastronomickom segmente,“ opisuje.
Byť iný
Vyniknúť a odlíšiť sa – to je podľa majiteľov bezobalových predajní jeden zo spôsobov prežitia. Netýka sa to len odlíšenia od veľkých hráčov, ale aj medzi sebou. Či už ponukou špecializovaných potravín, alebo formou obsluhy.
„Konkurencia patrí ku každému podnikaniu, nevnímam ju negatívne. Je skvelé, že ľudia naprieč celým Slovenskom už majú možnosti, ako nakúpiť ekologicky a lokálne. V konečnom dôsledku je to aj tak zákazník, kto sa rozhodne, či nakúpi u vás alebo nie,“ uzatvára zasa Šišmič.
Podľa Cseriovej je však kľúčom k úspešnému podnikaniu v tomto segmente aj motivácia. Ak podľa nej idete len za vidinou zisku, úspech vás nečaká. Otvoriť bezobalový obchod sa podľa jej slov oplatí vtedy, ak má človek trvácnejšie hodnoty ako peniaze. Vtedy sa investovať do zero waste sveta oplatí.
