Dcéra Antona Zajaca, člena rebríčka najbohatších Slovákov, sa našla vo vedení farmy Karolinenhof. Paula Mišíková je vyštudovaná učiteľka a matka piatich detí. Lásku k rodine, prírode a životný nadhľad sa jej darí pretaviť aj do atmosféry na farme.
Hospodársku usadlosť medzi Hainburgom a Wolfsthalom s budovami z devätnásteho storočia kúpil Anton Zajac v roku 2013. „Vtedy to tu bola trochu divočina, no mňa odjakživa priťahovali miesta, kde má človek vďaka prírode pocit ľahkosti a slobody,“ začína rozprávanie Paula.
Od katedry na statok
Ešte pred začiatkom rekonštrukcie chodievala na rodinnú farmu najmä s deťmi. „Ukazovala som im prírodu, zvieratá, hrávali sme sa tu, vodili si sem kamarátov. Deti to milovali. Vždy, keď sme sem prišli, prežili sme nejaké dobrodružstvo, a pritom sme boli len kúsok od domu. Od začiatku som cítila, že je to miesto, kam nejakým spôsobom patrím. Len som ešte nevedela akým.“
Počas vysokej školy učila Paula biológiu a matematiku na gymnáziu a pred odchodom na rodičovskú dovolenku skúsila aj doktorandské štúdium. Po deťoch sa do školstva nevrátila, no nevylučuje, že tak raz urobí. Nateraz však vidí svoje miesto na farme, ktorú vedie.
„Spočiatku som chodila len na niektoré stretnutia, na ktorých sa rozhodovalo o dôležitých veciach v Karolinenhofe. Postupne som sa začala farme venovať na plný úväzok. V čase, keď som nastúpila, nebol sformulovaný konkrétny koncept. Skôr sa riešili akútne problémy s rekonštrukciou.“
Anton Zajac však od začiatku plánoval, že by jeho farma mohla byť aj miestom na akcie. „V tom čase sme tu začali organizovať aj prvé svadby pre našich rodinných príslušníkov. Vtedy sme všetko robili svojpomocne a svadobčania museli privrieť oči nad tým, že areál bol ešte aktívne rekonštruovaný. Boli to prvé skúšky toho, či naša stodola obstojí, ale vždy to dopadlo veľmi príjemne,“ spomína s úsmevom Paula Mišíková.
„Od začiatku som cítila, že je to miesto, kam nejakým spôsobom patrím. Len som ešte nevedela akým,“ hovorí Paula Mišíková. Foto: Ondřej PýchaNielen farma
Od začiatku roka 2021 sa dcéra Antona Zajaca venuje farme naplno. Spolu s tímom postupne vytvárajú koncept, vďaka ktorému bude môcť Karolinenhof prosperovať aj finančne. Popri prenájme priestorov na svadby a eventy predávajú med od vlastných včiel, pestujú rôzne plodiny, organizujú samozber ovocia a chovajú hospodárske zvieratá.
„Ako laik som si najprv myslela, že koncept farmy nie je zložitá vec, ale keď som sa do toho ‚zahryzla‘, pochopila som, že ak by bola farma len striktne poľnohospodárska, nikdy sa nám nevráti investícia, ktorú sme do nej dali. Dokonca by si nezarobila ani sama na seba. Nemáme ani toľko úrodných polí, ani nie je našou ambíciou vo veľkom pestovať,“ vysvetľuje.
„Poľnohospodárstvo je len jedným zo štyroch pilierov, na ktorých naša farma stojí. Keď dokončíme rekonštrukciu areálu, chceli by sme organizovať výstavy, školenia, teambuildingy a iné firemné akcie.“
Obľúbené miesto na svadby
Kým minulý rok bolo v Karolinenhofe počas leta osem svadieb, v tejto sezóne už nemajú ani jeden voľný víkend. Niektoré páry sú ochotné zosobášiť sa aj počas pracovného týždňa, a to len preto, aby mohli mať svadbu práve tu.
„Sme malý, ale šikovný tím, v ktorom vládne rodinná atmosféra. Myslím si, že to cítia aj naši hostia. Prichádzajú do prostredia, v ktorom je im príjemne. To je z môjho pohľadu najväčšia hodnota, ktorú farma hosťom môže priniesť,“ hovorí Paula Mišíková.
„Chcela by som, aby bola práve atmosféra to, prečo sa k nám naši hostia budú radi vracať a uprednostnia nás aj pred inými farmami v okolí. Snažíme sa byť k ľuďom ústretoví, aby sa cítili prijatí a aby sme naplnili ich predstavy. V tom nám pomáhajú práve vzťahy a zmysel pre humor, ktoré tu panujú.“
Zvesť o farme sa podľa Pauly Mišíkovej preto rýchlo rozniesla aj bez reklamy. Spokojné nevesty a iní hostia odporúčajú Karolinenhof ďalej.
Farmári: Paula s otcom Antonom testujú nový traktor. Foto: archív Karolinenhofu
Iné pohľady
Ako vyštudovaná učiteľka a matka piatich detí by Paula Mišíková Karolinenhof rada viac otvorila aj deťom, školám a rodinám.
„Triedy by sa u nás mohli starať napríklad o vlastnú včeliu rodinku. Alebo sa tu naučiť celý proces prípravy chleba s tým, že by si ho s nami aj upiekli. Pomohli by sme tak školám prepojiť teóriu s praxou,“ hovorí a pripúšťa, že workshopy by na farme mohol organizovať aj niekto externý.
„Perspektívne by sme tu radi vytvorili priestor pre deti rôznych vekových skupín. Z vedľajšej dediny nás oslovilo vedenie škôlky, že by k nám veľmi radi prišli na exkurziu o včelách. „Na škôlkarov sa tešíme už teraz v júni,“ pri slovách o deťoch sa Paula Mišíková rozžiari. „Mať päť detí je veľký dar. Odjakživa som milovala deti a vždy som túžila mať veľkú rodinu.“
V podnikaní je to podľa nej s rodinou niekedy náročnejšie. Zladiť vlastné predstavy o fungovaní a budúcnosti farmy s predstavami jej otca je občas pre oboch výzvou. „Každý z nás má iný uhol pohľadu, je super, keď sa občas pretnú. Hľadanie spoločnej cesty je proces,“ hovorí.
Nie všetko sa dá vyčísliť
„Rozumiem, že otec je striktný a matematický typ, a súhlasím s tým, že keď sa človek do niečoho pustí, mal by mať ujasnený aj finančný koncept a víziu, kedy by sa mu investícia mala vrátiť. Na druhej strane farma je organický celok a nie všetky hodnoty, ktoré tu človek môže nájsť, sa dajú vyčísliť, dať do tabuliek. Na to s otcom pri komunikácii občas narážame,“ vysvetľuje.
„Verím však, že keď dokončíme celý areál a budeme mať za sebou nejaký ten rok skúseností, aj s tabuľkami nám to už pôjde lepšie. Náš odhad prenájmov pred touto svadobnou sezónou bol oproti realite polovičný. Kiežby to tak bolo i pri ostatných budovách…“ hovorí.
Najlepšie veci k nám však doteraz vždy prišli neplánovane, cestou. A výborne zapadli do našej vízie. Snažíme sa preto byť vnímaví a otvorení každej príležitosti.“
