Pred deviatimi rokmi Čína zahájila najväčší národný program výstavby infraštruktúry, akého sa kedy ujala jedna krajina. Pod vlajkou takzvanej Novej hodvábnej cesty naliala do rozvojových štátov v prepočte vyše 800 miliárd dolárov, ale krajiny hlásia stále väčšie problémy so splácaním.
Kam až môže situácia dospieť, ukazuje ekonomický kolaps na Srí Lanke, ktorá dlží ázijskej veľmoci minimálne päť miliárd. Čína dlhodobo čelí kritike, že chudobným krajinám po celom svete poskytuje nevýhodné pôžičky a problémy so splácaním potom využíva na posilňovanie svojho vplyvu.
Chytí sa do vlastnej pasce?
Pribúdajúci počet úžerníckej diplomacie dlhových pascí však vyvoláva otázky, či si Čína nekope jamu aj sama pre seba. Pandémia zrazila ekonomiky rozvojových štátov na kolená a splátkové kalendáre sa v posledných dvoch rokoch prepisujú rýchlym tempom.
Ďalšia kríza medzitým klope na dvere druhej najväčšej ekonomiky sveta zvnútra. Realitný trh trpiaci nedostatkom likvidity má od minulého týždňa ďalší problém: desiatky tisíc Číňanov odmietajú splácať svoje hypotéky. V ohrození môžu byť záväzky až za 350 miliárd dolárov.
Druhá rana v krátkom čase
Pre čínsky bankový sektor je to už druhá významná reputačná rana za posledný štvrťrok. Stále sa totiž nevysporiadal s následkami jarného pádu bánk v regióne Che-nan, kde sa ‚‚stratilo“ šesť miliárd dolárov.
Klienti týchto bánk v apríli náhle stratili prístup k svojim peniazom. A keď si niektorí z nich prišli sťažovať, miestne úrady im prefarbili semafory v covidovej aplikácii na červenú, takže museli do karantény. Beztak sa nevzdali a začiatkom júla ich zhruba tisícka dorazila na ďalší protest.
Úrady tentoraz zakročili tvrdo. Demonštráciu násilne rozohnali bližšie neidentifikovaní strážcovia pod dohľadom miestnej polície. Až potom sa ľady pohli a hlavný čínsky bankový regulátor CBIRC začal poškodených klientov odškodňovať. Každému sprístupnil vklad do 50-tisíc jüanov (vyše 7-tisíc eur), pričom od pondelka by sa mala suma zdvihnúť na dvojnásobok.
Úrady dospeli k záveru, že išlo o zložitý podvod.
Padnuté banky mali zhruba 400-tisíc klientov s vkladmi v celkovej hodnote 40 miliárd jüanov. Úrady následne dospeli k záveru, že išlo o zložitý podvod zahŕňajúci súkromnú finančnú skupinu s vlastníckymi podielmi v bankách, ktoré sa dohovárali s jej zamestnancami, falšovali údaje a nelegálne odčerpávali finančné prostriedky.
Slabý dohľad, zlé riadenie rizík a korupcia…
V nedeľu 24. júla sa na webe CBIRC bez ďalších podrobností objavilo, že regulátor vyšetruje pre disciplinárne priestupky aj svojho inšpektora z pobočky v Che-nane. Ďalšie bankové kolapsy však môžu ešte len prísť.
„Slabý dohľad, zlé riadenie rizík a korupcia, ktoré pravdepodobne priviedli chenanské banky do platobnej neschopnosti, sú systémovými problémami medzi takmer štyrmi tisíckami malých a stredných bánk s aktívami v hodnote bezmála 14 biliónov dolárov. Je vysoko pravdepodobné, že ďalšie podobné banky čoskoro tiež skrachujú,“ myslí si Min-sin Pchej z amerického think-tanku GMF.
Zadlženosť rastie
Prudko vzrástla aj celková zadlženosť v krajine. Dlhy štátu, firiem a čínskych občanov dosiahnu v tomto roku podľa odhadov agentúry Bloomberg 275 percent HDP.
Vinníkom je realitný trh – výstavba infraštruktúry a predaja nehnuteľností bola v poslednej dekáde hnacím motorom čínskeho ekonomického rastu.
Ceny domov sa za posledných 15 rokov zdvihli šesťnásobne aj kvôli masívnemu presunu vidieckeho obyvateľstva do miest. Čínski developeri však v snahe pokryť enormný dopyt nasekali enormné dlhy: kým v roku 2009 predali zahraničným investorom dlhopisy za 675 miliónov dolárov, v roku 2020 to už bolo za 64,7 miliardy.
Čínska vláda, ktorá sa roky snažila tikajúcu dlhovú bombu v developmente zneškodniť, prišla v polovici roka 2020 s novými pravidlami „troch červených línií“. Bezhlavé zadlžovanie developerov mali ukončiť limity objemov záväzkov, dlhov a hotovosti.
Spoločnosti v platobnej neschopnosti
Lenže stavebníci náhle pocítili akútny nedostatok likvidity, čo sa vlani najviditeľnejšie prejavilo kolapsom toho najväčšieho – Evergrande.
Je to jeden z mnohých varovných signálov, že Čínu a jej obrovské dlžoby čaká v dohľadnom čas zúčtovanie. Tamojší bankový sektor vyrástol od roku 2008 na šesťnásobok a podľa vládnych štatistík v súčasnosti spravuje aktíva za 50 biliónov amerických dolárv.
Spoločnosť s dlhmi 300 miliárd dolárov však nie je jediná. „Evidujeme tridsať subjektov, ktoré sa ocitli v platobnej neschopnosti, s celkovými záväzkami okolo jedného bilióna dolárov,“ uviedla pre Bloomberg analytička Charlene Chu z výskumnej spoločnosti Autonomous Research. Dlhová kríza na čínskom realitnom trhu sa podľa nej iba začína.
Aby toho nebolo málo…
K problémom sa teraz pridáva bojkot splácania hypoték – naberajúci na intenzite. Číňania začali odmietať platenie za nedokončené developerské projekty a ich zoznam vzrástol podľa The Wall Street Journal v ostatných týždňoch na stovky, čo predstavuje desiatky tisíc klientov s hypotékami.
Nárast dopytu o bývanie viedol tiež k nárastu špekulatívnych nákupov. Výsledkom je, že drvivá väčšina nehnuteľností sa predáva v predpredaji a Číňania začínajú platiť svoje hypotéky mesiace, alebo dokonca roky pred samotným dokončením budov. Výstavba sa však najmä od roku 2020 výrazne spomaľuje a ľuďom sa nechce čakať.
Výzvy na bojkot sa šíria čínskymi sociálnymi sieťami napriek cenzorom, ktorí sa snažia problém ututlať. Riziko je totiž značné. Pokiaľ by sa v krajine prestalo platiť za všetky nedokončené byty a domy, vypadlo by podľa odhadov celkovo 300 až 350 miliárd dolárov.
Lenže developerom vysychá cash flow a pozastavuje sa viac a viac projektov, čo prináša ďalších rozhnevaných spotrebiteľov. Čo na to úrady? Napriek pravidlám o červených líniách jednoducho vyzvali banky, aby developerov podržali nad vodou ďalšími úvermi.
Ako ukázali problémy Evergrande, niektorí developeri sú príliš veľkí na to, aby ich Čína nechala padnúť. Otázkou zostáva, ako rýchlo prídu na pomoc veľké banky v prípade potreby masívneho bailoutu. Tie totiž riešia svoje problémy so svetovými pôžičkami spomínané v úvode.
Srí Lankou to začína
Tohtoročné zrútenie srílanskej ekonomiky z dôvodu neschopnosti splácať zahraničný dlh je prvým významným finančným kolapsom, v ktorom ako hlavný veriteľ figuruje Čína. Srí Lanka je kľúčovou súčasťou Novej hodvábnej cesty a Číne dlží minimálne päť a podľa niektorých odhadov až desať miliárd dolárov.
Čína ostrovu v uplynulom desaťročí napožičiavala miliardy dolárov na stavbu ciest, prístavov či letiska. Lenže vzniknuté projekty si na seba zďaleka nezarábajú, čo vedie k problémom so splácaním.
Príkladom za všetky je nákladný prístav v meste Hambantota, ktorý bol pred niekoľkými rokmi fakticky odovzdaný pod čínsku kontrolu po tom, čo srílanské úrady uznali neschopnosť splácať pôžičky.
Rovnakým spôsobom Čína od roku 2013 posilňuje svoj vplyv vo viacerých rozvojových krajinách, najmä v Afrike. Peking obvinenia z takzvanej diplomacie dlhových pascí odmieta a označuje ich za snahu o poškodenia povesti Číny.
Z dát washingtonského think-tanku American Enterprise Institute vyplýva, že Čína stihla v rámci projektu Novej hodvábnej cesty do konca minulého roku napožičiavať celkovo 838 miliárd dolárov. A pokiaľ skutočne chcela dostať dlžníkov do problémov, minimálne v posledných dvoch rokoch sa jej to darí.
Výskumná spoločnosť Rhodium Group spočítala, že v rokoch 2020 a 2021 sa museli prepisovať zmluvy pri úveroch za 52 miliárd, čo je oproti predchádzajúcim dvom rokoch viac než trojnásobok.
Záchranné pôžičky
Zmeny zahŕňajú odpisy, odklady splátok alebo zníženie úrokov. „Ide o najhoršie obdobie od štartu Novej hodvábnej cesty,“ povedal denníku Financial Times seniorný analytik Rhodium Group.
Výskumníci z platformy AidData odhalili, že ďalšie desiatky miliárd amerických dolárov Čína rozdala ako záchranné pôžičky, aby jej dlžníci neskončili v platobnej neschopnosti.
Pôžičky dostali napríklad Pakistan, Argentína, Ukrajina, ale tiež spomínaná Srí Lanka. Každá z týchto krajín má u agentúr, ako je Moody’s a Standard and Poor’s, úverový rating „junk“, čo znamená významné riziko nesplácania štátneho dlhu.
Požičiavanie peňazí v rámci Novej hodvábnej cesty urobilo z Číny najväčšieho svetového bilaterálneho veriteľa. Časy, keď bol Peking „bankomatom“ rozvojového sveta, sa však zrejme definitívne skončil pre vojnu na Ukrajine.
Rusko sa stalo najväčším príjemcom pôžičiek z Novej hodvábnej cesty.
„Čína a Rusko si za ostatných 10 rokov vybudovali úzke finančné väzby, pričom Rusko sa stalo najväčším príjemcom pôžičiek z Novej hodvábnej cesty. Vzhľadom k čiastkam, o ktoré sa hrá, vystavuje vojna čínske zámorské úverové portfólio vyššiemu riziku než kedykoľvek predtým,“ uviedla v aprílovej štúdii trojica ekonómov pod vedením Sebastiana Horna zo Svetovej banky.
Čína od roku 2000 napožičiavala Rusku dokopy 125 miliárd dolárov. Vzhľadom na výdavky na vojnu a ekonomické sankcie však nie je isté, či ich niekedy ešte uvidí.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Marek Tomanka.
