Menej stresu, únavy a zdravší osobný život. Tak Briti hodnotia polročný experiment, keď od vlaňajšieho júna do decembra chodili do práce len štyri dni v týždni. Našťastie pre nich si skrátený pracovný týždeň chvála aj väčšina zamestnávateľov, ktorí sa do štúdie zapojili, a pri štvordňovej dochádzke už zostali.
Experimentu sa v Spojenom kráľovstve zúčastnilo takmer tritisíc pracovníkov a 61 firiem najrôznejšieho druhu – veľké finančné domy, softvérové spoločnosti, ale aj neziskové organizácie alebo napríklad pivovar či reštaurácie ponúkajúce populárne fish and chips. Zamestnanci poberali rovnakú mzdu, ako keď do práce dochádzali od pondelka do piatka.
Z pohľadu 67-miliónového Spojeného kráľovstva sa môže zdať experiment zanedbateľný, ide však o doteraz najväčšiu štúdiu svojho druhu na svete.
Menšia fluktuácia aj riziko vyhorenia
A jej výsledok? Veľká eufória. Celkom päťdesiatšesť firiem sa rozhodlo pri skrátenom pracovnom týždni zostať aj naďalej (aspoň zatiaľ), tretina z nich opatrenia zaviedla natrvalo.
Iba tri spoločnosti v priebehu štúdie experiment ukončili, ostatné si pochvaľujú nižšiu fluktuáciu pracovníkov a znížené riziko vyhorenia. Informovala o tom agentúra Bloomberg, ktorá sa odvoláva na závery spoločného pozorovania Cambridgeskej a Bostonskej univerzity a think tanku Autonomy.
„Firmy odviedli skvelú prácu a s novým režimom sú naozaj spokojné,“ komentovala to ekonómka z Bostonskej univerzity Juliet Schor, ktorá na britskej pilotnej štúdii spolupracovala.
Efektivita práce
Spokojnosť nepotvrdzuje len vedenie firiem, ale aj zamestnanci. Medzi nimi napríklad Britka Faye Johnson-Smith, ktorá pôsobí v neziskovej organizácii Citizens Advice, ktorá pomáha ľuďom s dlhovým poradenstvom alebo bytovou krízou. Jej skúsenosť priniesol web BBC.
Johnson-Smith počas skráteného pracovného týždňa urobí podľa svojich slov rovnaké, ak nie väčšie množstvo práce. Voľný deň využíva na nabratie síl a tiež má vďaka tomu čas venovať sa svojmu koníčku – pečeniu. Po návrate do zamestnania je oddýchnutá a pripravená „vrhnúť sa naplno do práce“, popísala pre BBC.
Režim si pochvaľujú aj spoločnosti
Experiment, ktorý môže priniesť revolúciu na pracovnom trhu, si pochvaľuje aj jej zamestnávateľ – charita Citizens Advice. Výkonná riaditeľka Alison Dunn uviedla, že medzi pracovníkmi klesol počet vyhorení. Je to pritom trochu paradox, pretože sa podľa nej zamestnanci v tejto dobe nachádzajú vo veľkom strese z dôvodu ekonomickej krízy, keď väčšina spoločnosti chudobnie.
„Štvordňový pracovný týždeň úplne zafungoval vo väčšine sfér nášho biznisu,“ povedala Dunn pre BBC. Podotkla však, že nejaké medzery stále sú. Mimovládna organizácia musela napríklad najať viac zamestnancov, aby dokázala bez problémov obslúžiť poradenské centrum.
Dunn však dúfa, že vo finále štvordňový pracovný týždeň prispeje k nižším nákladom na nábory zamestnancov, pretože sa zníži fluktuácia pracovníkov, ktorí budú tiež menej chorí. To už teraz potvrdzujú závery pozorovania. Podľa výskumníkov sa znížil v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2022 počet čerpaní „sick days“ o 61 percent.
Väčšina zamestnancov, ktorí sa do polročnej pilotnej štúdie zapojili, si pochvaľuje aj lepšie skĺbenie osobného a pracovného života. Šesťdesiat percent z nich uviedlo, že pre nich bolo jednoduchšie obe sféry skĺbiť, šesťdesiatdva percent si pochvaľuje viac času na spoločenský život. A výrazne vzrástol aj čas, ktorý muži venovali starostlivosti o deti.
A čo finančné výsledky firiem?
Kratší pracovný týždeň nijako nezamával ani s príjmami spoločností, hoci údaje o svojej finančnej kondícii poskytlo výskumníkom len dvadsaťtri firiem zapojených do experimentu. Podľa týchto dát príjmy v priemere mierne vzrástli o 1,4 percenta.
Pozitívne závery priniesli aj totožné experimenty z ďalších krajín, napríklad zo Spojených štátov alebo Austrálie, do tamojších pilotných štúdií sa však zapojilo menej firiem. „Dostali sme v podstate veľmi podobné výsledky,“ povedala Schor.
Slovensko a Česko je nad priemerom Únie
So štvordňovým pracovným týždňom experimentujú aj niektoré štáty Európskej únie, v Česku a na Slovensku však k nemu zamestnávatelia pristupujú len opatrne. Pracovný čas v tuzemsku, ktorý sa rovná štyridsiatim hodinám týždenne, je pritom podľa štatistického úradu Eurostat nad priemerom únie.
No nájdu sa aj hlasy, podľa ktorých skrátený pracovný čas neoplýva len benefitmi. Napríklad podľa výkonného riaditeľa britskej firmy Domestic & General Matthewa Crummacka sa môže pomerne ľahko stať, že sa nečakane objaví nejaká práca, ktorá sa jednoducho musí spraviť, a pracovník kvôli tomu bude musieť prísť do práce aj piaty deň.
Nie je to len ružové
„So štvordňovým pracovným týždňom stratíte flexibilitu,“ citovala Crummacka agentúra Bloomberg. Navyše, pätinové zníženie počtu hodín v práci si vyžaduje zvýšenie produktivity zamestnancov o dvadsaťpäť percent, podotkol britský ekonóm Jon Boys, ktorý pôsobí v inštitúte zameriavajúcom sa na riadenie ľudských zdrojov Chartered Institute of Personal and Development.
Bloomberg tiež pripomenul, že niektorí Briti chcú podľa inej z nedávno zverejnených štúdií pracovať, naopak, viac hodín v týždni. Mnohí z nich to vidia ako príležitosť, ako si v čase ekonomickej krízy zarobiť viac peňazí, pretože majú strach o rodinný rozpočet. Hospodárska situácia v krajine nie je ružová a ľudia bojujú s rastom životných nákladov. Inflácia sa vlani vyšplhala najvyššie za štyri desiatky rokov.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Adéla Očenášková.
