Jeho otec účtoval pre Baťu v Afrike. Brian Jakubec si teraz skladá rodinný príbeh v archívoch

Keď Brian Jakubec objavil v zlínskom archíve otcovo vysvedčenie, usmial sa. Otec ho totiž kedysi karhal za zlé známky a vždy prízvukoval, že jemu sa v škole darilo lepšie. A teraz, po desiatkach rokov, Brian zistil, že ani s otcovými známkami to nebolo úplne ružové.

Vďaka archívom sa dozvedel aj to, že ho s otcom spája viac ako podobné známky. A prsty v tom má Baťa.

Po stopách rodinnej histórie

Tomáš Baťa bol v roku 1923 už významný podnikateľ a práve sa stal starostom Zlína, keď František Jakubec s ostatnými deťmi ešte stále pobehoval po uliciach Pekla, časti českej obce Vamberk. Ich osudy sa pretli len na chvíľu.

František ako pätnásťročný odišiel z domu študovať do Baťovej školy práce, no zakladateľ topánkového impéria už o rok neskôr zahynul pri leteckej havárii. Napriek tomu Baťa ovplyvnil nielen Františkov život, ale aj osud jeho detí.

Rodina Františka Jakubca. Foto: archív Briana Jakubca

Jedno z nich, dnes už šesťdesiatnik Brian, sa s nami stretáva v bratislavskej kaviarni nad hromadou starých fotiek a dokumentov. Do Bratislavy sa dostal vlastne náhodou v roku 2020, ako manažér Lenova.

Cez miestnu kuchyňu a víkendové výlety do malebných českých dediniek, sa mu začali vynárať dávno zabudnuté spomienky.

„Jedného dňa som sa ocitol len kúsok od Zlína a spomenul som si na otcove začiatky. Spravil som si teda neplánovanú odbočku, a tak sa to celé začalo,“ hovorí Jakubec.

Na osi Rhodézia – Peklo

Jeho rodinná história je veľmi zaujímavá, ale ako to už chodí, doma sa o nej veľa nerozprávalo. Jakubec vedel, že otec po absolvovaní Baťovej školy práce chvíľu pracoval v Zlíne, kým ho v dramatickom roku 1939 nepresunuli do Kene.

Cez vojnu pracoval aj v dnešnom Zimbabwe, kde si našiel manželku. Po konci svetového konfliktu počas návštevy rodiny František zistil, že dovolenka v Československu sa mu trochu predĺži. Musel totiž absolvovať povinnú vojenskú službu.

Tomáš Baťa ml. si podáva ruku s mamou Briana Jakubca. Foto: archív Briana Jakubca

„To bol na svete už aj môj starší brat. Zrazu aj s mamou ostali na dlhé mesiace na českej dedine, tak sa mama chtiac-nechtiac musela naučiť po česky,“ usmieva sa Jakubec.

Ešte pred februárovým prevratom v Československu sa rodina vrátila do dnešného Zimbabwe, vtedy Rhodézie, kde prišiel na svet aj Brian.

František bol hlavným účtovníkom v Baťovej prevádzke v meste Gweru, neskôr aj pre centrálnu, východnú a južnú Afriku. Keďže po roku 1948 sa zdalo, že Československo navždy zostane za železnou oponou, František synov učil len po anglicky.

Prvý výlet do Československa

Prvý kontakt s rodiskom otca prišiel až v roku 1966. František kúpil pre celú rodinu lístky na parník, ktorý ich okolo východného pobrežia Afriky a cez Suezský prieplav doviezol až do Talianska. Odtiaľ cez Viedeň prišli až na železničnú stanicu v Prahe.

„Pamätám si, ako otec vyskočil z idúceho vlaku, aby sa mohol zvítať so sestrou, ktorú dvadsať rokov nevidel. Svojej mamy sa už, žiaľ, nedožil,” spomínal Brian Jakubec na pamätnú cestu. Do Československa sa ešte pár ráz vrátili.

František Jakubec. Foto: archív Briana Jakubca

Túžba po návrate

Františkovi synovia už ale krajinu v strede Európy nepovažovali za svoj domov. Brianovi súrodenci nasledovali otcov príklad a zamestali sa u Baťu, jeden vo firme strávil celú kariéru. „Ja som bol trochu rebel,“ hovorí Brian.

Ako 19-ročný odišiel Brian do Južnej Afriky, kde si postupne vybudoval kariéru v IT sektore, teda sa vymanil spod vplyvu Baťu. „Až neskôr som si uvedomil, že nie úplne. Baťova škola vychovala môjho otca a on to preniesol aj na mňa,” dodáva.

Brian Jakubec s bratmi počas jednej z návštev Československa. Foto: archív Briana Jakubca

Cesty otca a syna sa mali stretnúť v Južnej Afrike. František dostal v roku 1979 z centrály za úlohu založiť nový závod v novej domovine svojho syna Briana. No už o jedenásť mesiacov podľahol ťažkej chorobe.

„Otec nebol človekom, ktorý by sa s nami doma veľa rozprával, takže jeho príbeh som poznal len z toho, čo som sám zažil, keď som ako dieťa pobehoval po baťovských továrňach alebo z rozprávania iných členov rodiny. Preto sa mi po návrate do Európy otvoril nový svet,“ vysvetľuje.

Brian v strednej Európe najskôr obnovil kontakty s rodinou. V Česku má bratranca a sesternicu, s ktorou sa videli asi po päťdesiatich rokoch.

Keďže si uvedomil, že by rád svoj životný príbeh ukončil práve v rodnom kraji svojho otca (stále vníma Česko a Slovensko ako spoločný priestor), stihol si už vybaviť české občianstvo na základe pôvodu.

Keďže sa do procesu vrhol húževnato, trvalo mu to menej ako rok. Obyčajne získanie všetkých potrebných dokumentov trvá aj dva roky.

Vianočný pozdrav rodine Františka Jakubeca od Tomáša Baťu ml. a jeho rodiny. Foto: archív Briana Jakubca

Podozrenie zo špionáže

„Paradoxne, české občianstvo som získal vďaka svojej matke, ktorá bola rodená Rhodézanka. Keď sa ale vydala za otca, získala český pas a ten bol úradným potvrdením mojich českých koreňov,“ usmieva sa.

Popri vybavení občianstva si ale Brian stále rozširoval vedomosti o otcovom príbehu a o tom, ako firma Baťa pôsobila v afrických štátoch. Dramatický bol už jeho odchod do kenskej Mombasy.

Keďže sa len niekoľko týždňov pred vypuknutím druhej svetovej vojny plavili nemeckou loďou, po príchode ich okamžite zatkli.

František Jakubec a kolegovia z firmy Baťa pri odchode do Afriky. Foto: archív Briana Jakubca

„Partia rovnako oblečených mladých mužov vyvolala podozrenie, či nejde o nemeckú špionáž. Kým sa všetko vysvetlilo, otca a kolegov držali uväznených vo Fort Jesus (dnes pamiatka UNESCO),“ hovorí Jakubec.

Zo starých podnikových novín sa Brian tiež dozvedel, že otec krátko po vojne prispel na fond pomoci Československu výraznou čiastkou, v archíve mu povedali, že je zrejmé, že už vtedy zastával lepšiu pozíciu.

Prekvapením pre Briana bolo aj zistenie, ako málo sa líšili továrne Baťu v Európe a v Afrike. „Keď som videl model továrne v Zlíne, bol som šokovaný, pretože mi to pripomenulo časy, keď som chodieval s otcom do práce. Rozloženie závodu bolo takmer identické,” dodáva.

Podľa neho si v Rhodézii držal Baťa pomerne dlho aj český manažment. Až do roku 1974 sa v zasadačke manažérov hovorilo len po česky.

Ovplyvnil viac generácií

V Rhodézii, ale najmä v Južnej Afrike, vtedy panovala prísna segregácia, čo sa odzrkadľovalo aj v spoločenskom živote českých manažérov Baťu.

Mnohí bývali priamo v závodnom komplexe, deti, vrátane Briana, navštevovali vládne školy, ktoré však boli delené podľa farby pleti.

Brian Jakubec. Foto: archív Briana Jakubca

Hoci deti českých manažérov hovorili zvyčajne len po anglicky, rodiny si stále zachovávali československé zvyky, napríklad jedli rybu na Štedrý večer, populárne boli aj rôzne tanečné zábavy s hudbou, akú mali radi doma za mladi.

Keď sa Briana pýtame na najzaujímavejšie zistenie pri pátraní v archívoch, nespomenie konkrétny dokument.

„Mňa fascinuje, ako Baťa dokázal svojim spôsobom riadenia a výučby ovplyvniť viacero generácií. Hoci som nešiel v otcových šlapajách a nikdy som nerobil pre Baťu, podobne ako otec som bol celý život viac zameraný na prácu, než na rodinný život. Podľa mňa to všetko pramení z toho, čo otcovi všetpili v Zlíne pred 90 rokmi,” uzatvára Jakubec.

Vyhľadávanie…

Nenašli sa žiadne výsledky, skúste použiť iné kľúčové slovo!

Alebo skúste preskúmať témy

12/2024 – Dobro v srdci