Ľudia sa budú musieť v rôznych zamestnaniach naučiť pracovať s umelou inteligenciou, o živobytie ich však nepripraví. V rozhovore pre Forbes.cz to hovorí Martin Jánský, generálny riaditeľ personálnej spoločnosti Randstad Česká republika, podľa ktorého je treba sa na umelú inteligenciu pozerať skôr ako na príležitosť.
Jánský v rozhovore hovorí tiež o tom, ako sa bude firmám dariť v tomto roku a prečo im pomôže, keď nízka nezamestnanosť mierne vzrastie. „Dlhodobo sa držala na skutočne veľmi nízkych číslach, čo rad firiem brzdilo,“ upozorňuje expert na pracovný trh.
Skráti nám pracovnú dobu
Zoberie umelá inteligencia ľuďom prácu, alebo vďaka nej naopak viac pracovných miest vznikne?
Umelá inteligencia tak, ako ju dnes vidíme, hoci to za päť až desať rokov môže byť trebárs celkom inak, nám bude najmä pomáhať, čo robí už dnes.
Keď sa pozrieme na nástroje ako ChatGPT, tak to nie je umelá inteligencia v tom zmysle, že by myslela za nás, ale že za tisícinu sekundy dokáže preskúmať všetky informácie v celom internetovom prostredí a možno aj v iných zdrojoch.
Poskytne nám takmer okamžite odpoveď, ktorá celkom dáva zmysel. Nám by to trvalo pol hodiny. My potom musíme prísť s našim „živým“, nie umelým mozgom, na odpoveď sa pozrieť a prípadne u nej urobiť korekcie.
Umelá inteligencia nám pomáha dosiahnuť vyššiu efektivitu, vďaka čomu môžeme venovať čas iným pracovným činnostiam. Dnes sa už pomerne často hovorí o štvordňovom pracovnom týždni. V budúcnosti možno bude umelá inteligencia práve tým impulzom, ktorý nám pomôže prácu za štyri dni stihnúť.
Budú sa musieť ľudia s nástupom umelej inteligencie predovšetkým učiť novým schopnostiam?
Určite budeme potrebovať iné zručnosti, napríklad technickú zdatnosť. Keď sa vrátime k ChatGPT, budeme musieť vedieť, aké otázky správne zadať, ako s nástrojom pracovať, aby mi dal potrebný výsledok.
Tiež budeme oveľa viac potrebovať kritické myslenie a schopnosť kontroly. Na odpoveď, ktorú stroj zostavil, sa musím kriticky pozrieť a skontrolovať, či je skutočne správna, či použité dáta dávajú zmysel.
Kľúčové bude vzdelávanie
Hovorí sa o tom, že umelá inteligencia vezme prácu napríklad operátorom call centier. Dá sa podľa vás aj v tomto prípade skôr hovoriť o tom, že im prácu uľahčí a nie im ju do pár rokov zoberie?
V call centerách existujú už dnes voiceboti a chatboti, ktorí pracovníkom pomáhajú. Opäť by som nepovedal, že im úplne berú prácu, ale skôr ju uľahčujú.
To samozrejme v konečnom dôsledku môže viesť k tomu, že call centrum už nebude potrebovať 100 ľudí, ale iba 50, pretože polovicu práce zvládne stroj. Pre tých 50 ľudí, ktorí už nebudú mať prácu v call centre, budeme musieť nájsť nové príležitosti, naučiť ich inú prácu.
Postupne môže zaniknúť 45 percent súčasných pozícií, ale zároveň sa budú vytvárať nové, ktoré budú pracovať práve s umelou inteligenciou, alebo so strojmi, ktoré ju v sebe budú mať zabudovanú. Vzniknú pozície, ktoré si teraz ani nedokážeme predstaviť, pretože vývoj umelej inteligencie pôjde stále dopredu.
Často dávam za príklad CNC operátorov. Donedávna, respektíve z veľkej časti to tak stále je, bolo hlavnou prácou operátora výroby napríklad vkladať niečo do prevádzkovej linky alebo vyrábať diely. Dnes už práca môže vyzerať inak.
Operátori skôr obsluhujú stroj, musia teda vedieť, kde stlačiť aké tlačidlo, alebo čo robiť, keď sa im na displeji objaví nejaká správa.
Pre trh práce je teda do budúcnosti kľúčové, aby sa ľudia dokázali vzdelávať v nových oblastiach?
Stopercentne. Je to kľúčová úloha ako pre kandidátov, tak pre spoločnosť, aby prišli na to, akým spôsobom ľudí vzdelávať a prehlbovať ich schopnosti. Vidím to ako dôležitú úlohu na oboch stranách.
Pretrváva nedostatok talentov
Firmy zrejme nebudú vo väčšom množstve krachovať ani v tomto roku. Situácia s energetickou krízou sa upokojuje, najkritickejší bol pre podniky zrejme vlaňajšok…
Myslím a verím, že sa to nestane. Zatiaľ na to nemáme žiadne signály. Česká ekonomika je vďaka pomerne vysokému dopytu stále v dobrom stave, zdravá. Nezamestnanosť sa však asi ešte mierne zvýši.
Myslím, že v tomto roku sa bude pohybovať niekde medzi štyrmi až piatimi percentami, čo nie je nič tragické. Je to prirodzená miera.
Dlhodobo sa držala na ozaj veľmi nízkych číslach, čo rad firiem brzdilo. Paradoxne sa niektorým firmám bude žiť lepšie, keď nezamestnanosť stúpne napríklad niekam okolo piatich percent. Bude sa im ľahšie hľadať a lákať nové talenty.
Takže rast nezamestnanosti by firmám v určitom zmysle pomohol…
V určitom smere áno. Nepovedal by som však, že sa situácia zmení dramaticky a že by vďaka tomu všetky firmy dokázali ľahko nájsť vhodných zamestnancov. Rad firiem a odborov bude naďalej trpieť nedostatkom talentov.
O akých odboroch sa bavíme? Ide stále hlavne o IT?
Sú to technické odbory, kam patrí aj IT či strojárstvo, ktoré tiež potrebujú obsadiť rad technologických profesií. Ďalej ide o odbory so sezónnymi výkyvmi.
Teraz s príchodom jari sa napríklad začína oživovať stavebníctvo, kde chýbajú nielen robotnícke profesie na stavbách, ale napríklad aj projektanti, inžinieri, teda opäť technické pozície.
So starnutím populácie začína nedostatok talentov pociťovať aj zdravotníctvo alebo sociálne služby.
V technických odboroch, ktoré boli historicky vnímané ako mužské profesie, je tiež stále málo žien. Situácia sa však výrazne zlepšuje a pod tlakom medzinárodných firiem dbajú na diverzitu, inklúziu a rovnoprávnosť.
Stále však patríme ku krajinám, kde je nerovnováha napríklad v odmeňovaní žien a mužov veľmi výrazná. Posúvame sa, ale nie sme na dobrých číslach.
Je tu rad pozícií, kde ženy dlhodobo dostávajú o 15 až 20 percent nižšiu mzdu ako muži, pričom zo skúseností a prieskumov vieme, že tento problém pretrváva.
Nebráňte sa ženám
Uvedomujú si už dnes zamestnávatelia, že napríklad matky po rodičovskej dovolenke sú pre nich nevyužitá pracovná sila?
Firmy sa ženám rozhodne viac otvárajú a už aj dnes si uvedomujú, že na rad pozícií, kde bol v minulosti typickým kandidátom muž, ako sú napríklad práve technické profesie, je žena rovnako dobrou kandidátkou.
Pred časom sme vydali článok, kde sme dávali tipy na nábor v IT a jedným z nich bolo „nebráňte sa ženám“. Znovu ale hovorím, že sa musí začať u rovnakého odmeňovania.
Nechcem tvrdiť, že je to alfa a omega všetkého. Pokiaľ však firma hlása, že je otvorená tomu, aby technické pozície zastávali aj ženy, nesmie im ponúkať o 20 percent nižšiu mzdu ako mužom.
Pristavme sa ešte u spomínaných matiek na rodičovskej dovolenke. Je jednou z ciest, ako pre ne trh práce viac otvoriť, častejšia ponuka zdieľaných miest?
Niekoľkokrát som už počul, že sa o zdieľaných miestach vedie debata, v Česku to však zatiaľ nie je štandard. Hlavne musíme začať čo najviac ponúkať flexibilné úväzky a ich využitie firmám zjednodušiť a zatraktívniť.
Štvordňový pracovný týždeň
Mnohí zamestnanci dnes požadujú dorovnanie mzdy na úroveň inflácie. Je relevantné, aby pri žiadosti o zvýšenie mzdy argumentovali infláciou, keď sa zdražovanie týka všetkých, teda aj firiem?
Z pohľadu firiem a ekonomiky to nie je cesta. Firmy si nemôžu dovoliť natoľko zvýšiť náklady a pokiaľ všetkým zvýšime mzdy o infláciu, nezastavíme ju. Žiaľ sa musí stať, že ľudia začnú šetriť. Firmy to uvidia a výrobky a služby začnú ponúkať lacnejšie, čo začne brzdiť infláciu.
Pokiaľ by sa firmy naopak plošne rozhodli, že mzdy dorovnajú na úroveň inflácie, ľudia budú mať relatívne stále rovnaké peniaze a budú pokračovať v utrácaní a infláciu skôr posilňovať.
Ako teda dnes firmy s núdzou o pracovníkov môžu stiahnuť ľudí od konkurencie? Začína byť napríklad rozšírený benefit štvordňového pracovného týždňa?
Obávam sa, že dnes si štvordňový pracovný týždeň rad firiem nemôže dovoliť, pretože by pracovníci museli odviesť za kratší čas rovnaký alebo ešte lepší výsledok.
Jedna z kľúčových vecí, ktorá má dnes čím ďalej vyššiu hodnotu, je istota zamestnania, čo pritom nie je benefit, do ktorého by firma musela dávať nejaké extra peniaze.
Ide o to, aké má finančné výsledky a tiež o to, ako sa správa k zamestnancom. Napríklad ako sa k nim zachovala v dobe covidu, keď rad spoločností čelil odstávkam alebo poklesu objednávok.
Rolu hrá tiež ponuka rekvalifikácie, teda ako sa firma snaží svojich ľudí ďalej vzdelávať, alebo či pracovníka spájajú s firmou rovnaké hodnoty ako udržateľnosť či diverzita pracovného kolektívu.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je Adéla Očenášková.
