Rodinné podniky, ale aj zberatelia, registrovaní partneri či nezosobášené páry by mohli už čoskoro získať nástroj, ktorý im umožní lepšiu správu a prechod majetku na ďalšiu generáciu či životného partnera. V parlamente je totiž návrh zákona, ktorý má umožniť zakladanie súkromných nadácií.
Nový právny inštitút má vyplniť medzeru v slovenskej legislatíve, ktorú dnes niektorí našinci riešia napríklad prostredníctvom zvereneckých či nadačných fondov v Česku alebo v Rakúsku.
„Súkromné nadácie sú nástrojom na správu a ochranu majetku, sú obdobou zahraničných rodinných a súkromných nadácií, nadačných alebo zvereneckých fondov,“ konštatuje Štěpán Štarha, partner advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS. Tá sa podieľala konzultáciami na tvorbe návrhu a pripomienkovom konaní.
Právnik však upozorňuje, že po kritike neziskových organizácií došlo ku kompromisom, ktoré môžu návrh značne okresať a sťažiť jeho uplatnenie v praxi.
Kedy nadácie využiť
Podnikateľ, ktorý chce zanechať svoj majetok svojim deťom, no nevyhovujú mu podmienky dedenia dané legislatívou, by mal dostať možnosť vložiť majetok do súkromnej nadácie. Napríklad keď nechce, aby sa podnik v dohľadnej dobe predával, alebo má napríklad presnú predstavu o tom, v akom pomere sa majú deliť budúce zisky firmy.
Aj osobám žijúcim v partnerstve, ktoré chcú, aby po nich dedil životný partner, nie biologická rodina, ktorá sa o ne počas života nezaujímala, by mohli nadácie pomôcť.
„Rodiny a rodinné podniky, ako aj osoby žijúce v partnerskom vzťahu bez toho, aby mali uzatvorené platné manželstvo, narážajú vo svojom živote i po smrti jedného z partnerov či členov rodiny na veľké množstvá problémov pri správe a prechode majetku či jeho výnosov. Väčšina z nich nie je vôbec, alebo je len sčasti riešená v rámci platnej právnej úpravy,“ argumentujú predkladatelia návrhu zákona.
Rovnako môže pomôcť napríklad zberateľom, ktorým sa podarilo zhromaždiť unikátnu zbierku umeleckých predmetov a nechcú, aby sa v budúcnosti rozpredávala alebo rozpadla.
Cieľom súkromných nadácií je vyčleniť majetok mimo osobného vlastníctva a vopred stanoviť podmienky, ako sa s ním má nakladať.
Komu by súkromné nadácie mohli pomôcť:
- rodinným podnikom pri prevode majetku na ďalšiu generáciu,
- nezosobášeným párom a partnerstvám,
- zberateľom, umelcom a investorom,
- rodinám, ktoré majú deti zverené do pestúnskej starostlivosti a ešte neprešli procesom osvojenia.
Čo sú súkromné nadácie?
Ide o právnické osoby, ktoré na rozdiel od verejne prospešných nadácií sledujú súkromné účely. Majetok zverený súkromnej nadácii neprechádza dedičským konaním. Jeho vlastníkom sa stáva nadácia a ďalšie nakladanie s ním je definované zakladateľom v nadačnej listine. Bude v nej môcť napríklad stanoviť, že sa majetok nemá v budúcnosti predávať, alebo ako sa majú deliť výnosy.
Nadácia bude mať minimálne dva orgány. Jedným je správca, ktorý koná v mene nadácie navonok. Môže ním byť aj sám zakladateľ nadácie. Ďalším je revízor, ktorý kontroluje, či nadácia koná v zmysle nadačnej listiny.
Tretí sektor upozorňuje na riziká
Návrh na uzákonenie súkromných nadácií sa však stretol aj s kritikou. „Iniciatívu vnímame ako deštruktívny zásah do 30 rokov budovaného neziskového prostredia, ktoré funguje na princípe napĺňania verejnoprospešnosti,“ hovorí Eva Braxatorisová, spolupracujúca advokátka Nadácie Pontis.
Novela podľa nej rozvracia logiku nadácií na Slovensku a „tým aj celý neziskový sektor“. Neziskovky protestujú najmä proti zavedeniu prvku súkromných záujmov do dnes platnej praxe verejnoprospešnosti.
„Správa súkromného majetku nemôže byť upravená v rámci mimovládneho neziskového sektora,“ upozorňuje Braxatorisová. Problém je podľa právničky v tom, že v prípade škandálov by verejnosť nedokázala oddeliť činnosť verejnoprospešných a súkromných nadácií.
Hrozí podľa nej strata dôvery verejnosti v toto odvetvie. Navrhuje správu majetku riešiť v rámci iných, nie zameniteľných inštitútov súkromného práva, „ako v ČR formou zvereneckých fondov.“ Advokát Štarha však namieta, že v ČR neexisujú len zverenecké fondy, ale aj súkromné nadácie a nadačné fondy.
Podľa Braxatorisovej dáva návrh priestor špekulantom na netransparentné nakladanie s majetkom s rizikom korupcie či inej nelegálnej činnosti. „Riziko vidíme v možnosti skrývať skutočných príjemcov výhod a v možnosti vytvárať neprehľadné majetkové a finančné schémy,“ konštatuje.
Súkromné verzus verejnoprospešné
Štarha však riziko zneužitia nevidí. Pravidlá sú podľa neho nastavené prísnejšie ako pre právo obchodných spoločností. „Tretiemu sektoru vadí použitie slova nadácia. Podľa nich by malo byť vyhradené len pre verejnoprospešné účely. Na jednej strane ich obavy chápem, no z právneho hľadiska ide aj v takomto prípade o nadáciu, len súkromnú. Vychádza to z ponímania kontinentálneho práva, je to takto napríklad aj v Českej republike či Rakúsku. Nie je to teda žiadna anomália,“ ubezpečuje.
Dodáva, že okrem toho budú súkromná nadácie odlíšené aj názvom, v ktorom budú musieť povinne uvádzať označenie „súkromná nadácia“. Takáto povinnosť rozlišujúceho označenia napríklad v Českej republike vôbec nie je.
Štěpán Štarha z právnickej spoločnosti Havel & Partners. Foto: archív Havel & Partners
Ani predkladatelia novely s kritikou nesúhlasia. „Nadácia vo všeobecnosti predstavuje účelové združenie organizovane spravovaného majetku, pričom verejnoprospešný účel nie je jej definičným znakom. Takže rozšírenie účelu nadácie na súkromný v žiadnom prípade nepopiera základné atribúty nadácie,“ tvrdia poslanci Anna Andrejuvová (OĽANO) a Miloš Svrček (Sme rodina), ktorí návrh predložili do parlamentu. Prevzali ho z agendy ministerstva spravodlivosti, ktoré návrh medzičasom stiahlo.
Sťažený prístup
Počas pripomienkového konania sa do návrhu aj na základe kritiky dostali viaceré zmeny. „V legislatívnom procese došlo k niektorým úpravám, ktoré nie sú úplne v prospech veci. Napriek tomu je dobrou správou, že sa prijatie tohto inštitútu, po ktorom je celospoločenský dopyt rieši a snáď bude prijatý aspoň v tejto verzii,“ konštatuje Štarha. Sprísnenie podľa neho môže slovenský návrh znevýhodniť v porovnaní so zahraničnou praxou.
Kritizuje, že pribudla povinnosť, aby notári zodpovedali za správnu identifikáciu konečných užívateľov výhod. „Je to prísnejšie ako pri bežných obchodných spoločnostiach alebo ako v Českej republike,“ upozorňuje advokát.
Ďalšou komplikáciou podľa neho je, že správca a revízor budú povinnými osobami v dodržiavaní pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí. Dnes sú takými povinnými osobami advokáti alebo banky, no nie občania, ktorí spravujú svoj majetok.
Sťažiť používanie nadácií môže aj povinnosť zverejniť osobné údaje zakladateľa, ktorý nadáciu založil. „Aj v Českej republike sa údaje zapisujú do registra, no majú k nim prístup len štátne orgány,“ pripomína Štarha.
Keď bude novela schválená v súčasnej podobe, sťaží to podľa Štarhu dostupnosť súkromných nadácií pre bežných ľudí a malé firmy zložitejšou administratívou a vyššími nákladmi. „Pôvodný návrh počítal s tým, že náklady na založenie budú predstavovať pár sto eur a budú tak dostupné aj bežným ľuďom,“ pripomína.
Dostupné aj bežným ľuďom
Vysvetľuje, že využitie nadácií by nemalo byť vyhradené len pre bohatých. Mali by byť dostupné vždy, keď je čo chrániť. Napríklad umeleckú zbierku, u ktorej majiteľ nechce, aby bola v budúcnosti rozpredaná. Malo by byť možné ochrániť napríklad aj investičné nehnuteľnosti kúpené pre deti.
Nadácie umožnia nastaviť, za akých podmienok sa má s majetkom nakladať. Napríklad podmieniť jeho dedenie až po ukončení štúdia potomka, či uvoľňovanie majetku postupne počas života dedičov pri splnení definovaných podmienok. „Dedičské právo niečo také na Slovensku neumožňuje,“ bilancuje Štarha.
Advokát vysvetľuje, že ďalšou výhodou súkromných nadácií bude zjednodušenie často komplikovaných dedičských konaní a sporov o dedičstvo. „Majetok by bol už za života budúceho poručiteľa umiestnený na jednom mieste, odkiaľ by sa spravoval a následne sa vykonávalo postupné plnenie beneficientom, teda stanoveným osobám. Týmto by sa odľahčili notári od komplikovaných a neprehľadných dedičstiev a taktiež by sa eliminovala časť sporov,“ konštatuje.
Aktuálne v parlamente
Autori tvrdia, že návrh vychádza jednak z právnej úpravy nadácií a nadačných fondov v Českej republike a tiež z práva krajín, kde už fungujú súkromné nadácie, napríklad z Rakúska.
Návrh novely zákona o nadáciách je na programe májovej schôdze parlamentu. V prípade priaznivého vývoja by sa mala novela v druhom a treťom čítaní schváliť na schôdzi v júni. Účinnosť sa navrhuje od 1. januára budúceho roka.
