„Ak príde nová kríza, o ktorej dnes ešte nevieme, úrokové sadzby môžu ísť veľmi rýchlo dole,“ myslí si člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska a profesor pôsobiaci v USA Ľuboš Pástor.
Forbes sa s ním zhováral o svetovej ekonomike, investovaní, bublinách na finančných trhoch i o blížiacich sa voľbách či obchodných vzťahoch s Čínou.
Vyššie úroky s nami ešte zostanú
Táto otázka zaujíma v posledných mesiacoch množstvo ľudí, minimálne tých, ktorí majú, alebo chcú mať hypotekárny úver: akú sadzbu dostanú. To sa, samozrejme, odvíja od rozhodnutia Európskej centrálnej banky. Aká je vaša prognóza? Budú sadzby v Európe ešte rásť?
Myslím si, že sa blížime k vrcholu. Ešte minimálne jedno zvýšenie tam v lete bude. Otázka sa posúva od toho, ako vysoko pôjde centrálna banka, k dohadom o tom, ako dlho zostane na týchto zvýšených úrovniach. Podobná situácia je v USA, hoci tam sú sadzby o dva percentuálne body vyššie.
Ako dlho teda sadzby zostanú na súčasných vysokých úrovniach?
Bude to minimálne rok, možno dva. Závisí to však, samozrejme, od toho, čo sa dovtedy stane. Videli sme, že centrálne banky sú schopné ustúpiť od svojich plánov, ak je to potrebné. Ak príde nová kríza, o ktorej dnes ešte nevieme, úrokové sadzby môžu ísť veľmi rýchlo dole.
Úroky na hypotékach teda zostanú na zvýšených úrovniach?
Dlžníci boli zvyknutí na oveľa nižšie percentá. Úroveň úrokových sadzieb, ktorú máme dnes, je oveľa prirodzenejšia ako tá z uplynulých rokov. Hypotéky za jedno percento nie sú normálne.
A ďalšia otázka, ktorú riešia mnohí ľudia. Prečo máme na Slovensku takú vysokú infláciu?
Jej miera už začala klesať. Za tento rok to bude okolo desať percent, čo je menej ako vlani. To najhoršie máme za sebou. Dôvod, pre ktorý to bolo u nás viac ako v západnej Európe, súvisí s geografickou blízkosťou k Rusku a s potravinami. Tie tvoria spolu s energiami u nás väčšiu časť spotrebných výdavkov ako v krajinách západnej Európy. Aj z toho dôvodu dosiahla inflácia v baltických krajinách dvadsať percent.
Žabomyšie vojny a diera v rozpočte
V posledných rokoch vnímame odklon od ekonomiky smerom k iným argumentom – nielen pri rozhodovaní firiem, ale aj v politickom a verejnom diskurze. V aktuálnej predvolebnej kampani sa na Slovensku o ekonomike takmer vôbec nehovorí. Prečo je to tak?
Máte pravdu. Ekonomika ustúpila do úzadia. Aj v USA, kde žijem väčšinu času, sú kultúrne vojny častejšie ako debaty o ekonomickej situácii. Hovorí sa o zbraniach a potratoch či rasovej nerovnosti.
Nikto sa pritom nezaoberá tým, že americký rozpočet tento rok vykáže deficit možno až osem percent HDP, a to v dobrých časoch, keď je nezamestnanosť 3,5 percenta, čo je blízko historického minima.
„Hovorí sa o zbraniach a potratoch či rasovej nerovnosti. Nikto sa pritom nezaoberá tým, že americký rozpočet tento rok vykáže deficit možno až osem percent HDP, hodnotí situáciu v USA Pástor. Foto: archív Ľuboša Pástora
Kto je Ľuboš Pástor?
Významný slovenský ekonóm, v súčasnosti profesor na University of Chicago Booth School of Business. Jeho výskum v oblasti finančnej ekonómie sa zameriava najmä na kapitálové trhy a kolektívne investovanie. Na Slovensku je členom Bankovej rady Národnej banky Slovenska.
Publikoval vyše tridsať odborných prác, ktoré získali mnohé ocenenia. Za pedagogickú činnosť mu Chicagská univerzita udelila ceny McKinsey Award for Excellence in Teaching a Faculty Excellence Award. Tento rok získal prestížnu Moskowitzovu cenu za prácu na tému udržateľnosti a vplyvu klimatických zmien na hodnotu a ziskovosť investícií.
Je absolventom Fakulty manažmentu UK v Bratislave a Pensylvánskej univerzity. Doktorandský titul získal v odbore financie na Wharton School na Pensylvánskej univerzite.
Čím je to spôsobené?
Dobrá otázka. Možno je to tým, že počas pandémie sa začali ľudia zaujímať o ezoterické otázky a ešte stále o nich vedú žabomyšie vojny.
Čo by ste odkázali slovenským voličom? Podľa čoho by sa mali v septembri rozhodovať?
Verím, že budú voliť rozum, vzájomný rešpekt, úctu a ekonomickú zodpovednosť.
Skúmanie bublín
Jednou z tém vašej akademickej práce sú bubliny na finančných trhoch. Dá sa zostručniť, k čomu ste dospeli? Prečo bubliny vznikajú?
Najprv si musíme definovať, čo to vlastne bublina je. Keď za ňu považujete prudký rast a následný pokles cien akcií, tak tento pohyb môže zapríčiniť všeličo. Väčšina ľudí pokladá za bublinu práve toto.
Ja však za ňu považujem obdobie, keď sú ceny aktív jednoznačne a výrazne nadhodnotené oproti fundamentom. Je pritom mimoriadne ťažké v reálnom čase určiť, či sa v bubline práve nachádzame.
Známy je prípad, keď americký centrálny bankár Alan Greenspan v roku 1996 upozorňoval na možnú bublinu a akciové trhy potom ešte takmer štyri roky veselo pokračovali v silnom raste, až kým v novom miléniu naozaj klesli. Medzitým sa však takmer zdvojnásobili.
Kedy teda máme spozornieť a obávať sa bubliny? Je nejaký signál?
Ani človek, ktorý má veľmi dobré informácie a znalosti, to nevie definovať presne. Medzi najužitočnejšie signály patria technologické inovácie a firmy, ktoré ich prinášajú, dostávajúce sa cez IPO na trh, eufória na trhoch, keď aj malí investori vo veľkom nakupujú, a veľký objem obchodov na trhu. Ak vidíme kombináciu týchto faktorov, je väčšia pravdepodobnosť, že sme v bubline.
Tento opis sedí na obdobie, ktoré sme mali po pandémii. Aj dnes je tu silný rast akciových trhov. Hrozí nám opäť bublina?
Zatiaľ nevidím, že by boli trhy nejako nafúknuté. Ešte stále sú pod úrovňou spred poldruha roka, a to napriek inflácii, ktorú sme tu medzitým mali.
Európa v technickej recesii
Akcie však za rok vzrástli o dvadsať percent. Máme tu nový býčí trh? Je takéto označenie oprávnené?
Je to správne označenie. A tiež je to príjemné prekvapenie. Keď centrálne banky začali zvyšovať úrokové sadzby, nebolo jasné, do akej miery spomalia ekonomiku. Mnohí sa obávali výraznej recesie. V USA išli sadzby veľmi rýchlo hore zhruba o päť percent.
V minulosti takéto razantné zvýšenia sadzieb zvykli viesť k pomerne hlbokej recesii. Tentokrát sa tak nestalo. Trh práce je odolný, ekonomika funguje. Trh teraz začína byť optimistický v tom, že očakávaná recesia možno napokon nepríde.
Je to príjemné prekvapenie z toho, že prudké zvýšenie sadzieb zatiaľ neprinieslo prepad ekonomiky. Hrozba však ešte úplne nezmizla. Eurozóna sa nachádza v technickej recesii. Ekonomika sa potáca okolo nulového rastu. Sme v stagnácii, otázne je, či si ju udržíme. V NBS však stále očakávame mierny rast ekonomiky.
Prečo považujete za náznak bubliny vznik nových firiem a ich IPO?
Vždy, keď sa objavia nové technológie, vznikajú nové firmy. Nie je pritom jasné, ktorá z nich sa stane budúcim lídrom. Z piatich firiem je taká možno jedna. Dnes je jej trhová cena podhodnotená, no v budúcnosti bude rásť. Uživí sa možno ešte jedna ďalšia spoločnosť. Tá je aktuálne ohodnotená férovo.
Tri firmy z piatich však odpadnú, pretože nebudú vedieť konkurovať. Ich cena je dnes vysoko nadhodnotená. Nikdy vopred neviete, ktorá z firiem prežije a ktoré skončia.
(Ne)časujte trh
Má teda väčší zmysel kúpiť celý trh, než hľadať budúceho víťaza?
Pre malého investora, ktorý nemá veľmi dobré informácie, určite áno.
Pri dileme medzi pasívnou a aktívnou správou aktív ste teda na pasívnej strane?
Ak ste bežný investor, ktorý nemá unikátny zdroj informácií, určite áno. Veľká väčšina z nás takéto informácie nemá. Ani veľká časť profesionálnych manažérov fondov pritom nedokáže poraziť trh. Bežní investori by sa teda mali orientovať na pasívne investovanie.
Má zmysel sledovať trh z dôvodu výhodných nákupov, alebo ste za pravidelné investovanie?
Keď chce amatér časovať trh, nemá veľkú šancu uspieť. Lepšie by využil svoj čas, keby sa vzdelával a pracoval na sebe, aby si zarobil a odložil si viac.
Foto: Miro Nôta
Lepšia investícia než časovať trh je teda venovať sa sebe?
Presne tak. Ak ste schopní viac zarobiť v práci a ušetriť si bokom, je to lepší spôsob, ako si zvýšiť výnos.
Ekonomika verzus politika
Ako by ste charakterizovali súčasnú svetovú ekonomiku? Zdá sa, že ekonomické parametre sa dostávajú do úzadia a čoraz viac je v popredí politika.
Áno, je to tak. Ešte donedávna sme tu mali trend globalizácie. Na prvom mieste bola efektívnosť. Keď ste našli najlepšiu cenu vstupov v Číne, kupovali ste tam, keď v Rusku, vyrábali ste v tejto krajine.
Dnes si podniky dávajú oveľa väčší pozor na to, kde vyrábajú a odkiaľ ich zdroje pochádzajú. Krajiny ako Rusko sa už nepovažujú za spoľahlivého partnera. Niektorí si dávajú pozor aj na Čínu. Firmy dnes pozornejšie sledujú, cez aké štáty a regióny prebiehajú ich produkčné a distribučné kanály, a to aj za cenu vyšších nákladov.
Čo to spôsobilo? Možno tento odklon od globalizácie stotožniť s obdobím Donalda Trumpa vo funkcii amerického prezidenta?
Nie je to len o Trumpovi. Aj Biden drží tvrdú líniu voči Číne. Svoje zohrala pandémia, ktorá umocnila národné záujmy. Firmy hľadajú partnerov, ktorí sú im geograficky blízki a politicky spriaznení.
Je výsledkom toho, že odchádzame od efektivity a zohľadňujeme iné kritériá, vyššia cena?
Áno. Západný svet sa rozhodol, že bude akceptovať o čosi nižšiu efektivitu výroby a distribúcie za cenu väčšej stability. S tým do istej miery súvisí aj inflácia, ktorú tu dnes máme.
Západ proti Číne
Spomenuli ste Čínu. Aký je jej význam v globálnej politike?
Čína za uplynulé roky vo viacerých oblastiach prudko vzrástla. V inováciách, životnej úrovni, konkurencieschopnosti. Je čoraz väčším súperom pre USA.
Môžu tieto dve mocnosti žiť vo vzájomnej symbióze, alebo je konflikt medzi nimi neodvratný?
Vidíme tu zrod novej studenej vojny. Na jednej strane je Západ, teda USA a západná Európa, na druhej jednak Rusko, ktorého význam klesol, a predovšetkým Čína, ktorá je oveľa významnejšia.
„Čína je pre Západ oveľa významnejším partnerom, ako bolo Rusko. Väzby s ňou sa budú pretínať oveľa ťažšie.“ Foto: Miro Nôta
Považujem preto za povzbudivé, že na nedávnom stretnutí amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Pekingu sa hovorilo o stabilizácii vzájomných vzťahov.
Dokáže Čína konkurovať Západu v kvalite produkcie?
Čína urobila za poslednú dekádu obrovský posun vpred. Je jedným z lídrov v oblasti umelej inteligencie, ale aj elektromobility a celého ekosystému okolo nej. Je vecou mesiacov, nie rokov, kým začnú mať čínske elektrické autá vplyv na západný trh. Samozrejme, za podmienky, že nedôjde k ich vytlačeniu nejakými administratívnymi bariérami, napríklad obvinením z dumpingu.
Kde v tomto súboji medzi Čínou a USA stojí Európa?
Na jednej strane je Čína a na druhej Západ. Tam môžeme zaradiť aj Európu. Bolo by skvelé, ak by sme s Čínou dokázali spolupracovať, a to aj napriek tomu, že v mnohých oblastiach máme odlišné názory, napríklad pri ľudských právach.
Hrozba vojny na Taiwane
Sú európske krajiny ako Maďarsko a donedávna aj Česko, ktoré sa snažili byť pre Čínu mostom do Európy. Čo si myslíte o tejto politike?
Na jednej strane je ekonomicky výhodné s Čínou spolupracovať, no Európa si musí ujasniť, do akej miery to chce. Tieto vzťahy sú veľmi krehké najmä vzhľadom na možnosť vojnového konfliktu na Taiwane.
Všetko, čo dnes firmy a štáty robia, musia mať v tomto zmysle ošetrené. Mali by presne vedieť, čo spravia hodinu po tom, ako Čína vyhlási vojnu Taiwanu. Toto pritom už nie je len hypotetická možnosť. Hoci to nepovažujem za pravdepodobné v nasledujúcom roku, skôr či neskôr k tejto udalosti môže dôjsť. Každá firma, ktorá obchoduje s Čínou, by s tým mala počítať.
Je to podobné, ako keď sa v prípade ruskej agresie na Ukrajine stali toxické všetky ruské aktíva?
Niečo veľmi podobné. S tým rozdielom, že Čína je pre Západ oveľa významnejším partnerom, ako bolo Rusko. Väzby s ňou sa budú pretínať oveľa ťažšie.
Orientácia na Čínu je teda krátkozraká?
Tak by som to nepovedal. Musíte byť veľmi opatrní. Na jednej strane chcú firmy s Čínou robiť biznis, žije tam viac ako 1,4 miliardy ľudí, krajina dosahuje obrovský ekonomický rast a dochádza tam k množstvu inovácií. Na druhej strane musíme byť schopní reagovať na prípadný vojenský konflikt.
Čo z toho vyplýva pre Slovensko? Môžeme to považovať za obchodnú príležitosť?
Myslím si, že niektoré výpadky, ktoré západným firmám vzniknú, by mohlo zaplátať práve Slovensko. Mohli by sme byť priateľským a zodpovedným obchodným partnerom. Sme geograficky blízko, hoci nákladovo drahší ako Čína.
Rozšírenú verziu rozhovoru s Ľubošom Pástorom si môžete prečítať v júlovom vydaní magazínu Forbes.
