Mladí slovenskí horolezci vybudovali firmu, ktorá za tridsať rokov podpísala kontrakt s najväčšími priemyselnými podnikmi v krajine.
Sedíte na úzkej rímse tristo metrov nad zemou. Na jednej strane pod vami zíva priepasť, v ktorej sú továrenské haly malé ako kocky lega a na druhej – temná, špinavá a bezodná diera, do ktorej sa musíte spustiť.
Keď sa pozriete dole, klepú sa vám kolená od strachu a mozog premáha závrat, ale späť ísť nemôžete. Vy ste ten, kto navrhol, že to urobí. Patríte totiž k tímu, ktorý sa rozhodol urobiť biznis z kontrol a opráv tých najvyšších stavieb v krajine – komínov. Toto je príbeh zakladateľov slovenskej firmy Vertical Industrial, ktorá dnes premení na zisk takmer každé štvrté euro z tržieb.
Foto: Vertical Industrial
Hĺbka, ktorá nechá chladného málokoho. Vyliezť v plnej výstroji na 300-metrový komín trvá aj hodinu. Foto: Vertical Industrial
Neviditeľné komíny
Priemyselné komíny sú na Slovensku už tak dlho, že splynuli s tvárou miest a napriek svojej výške sú pre mnohých prakticky neviditeľné. Vyrástli najmä v 60. a 70. rokoch minulého storočia, keď krajina prechádzala masívnou industrializáciou. Ako rástla fabrika za fabrikou, rástli aj komíny, ktoré mali odvádzať spaliny z priemyselnej výroby preč z dolín či husto osídlených miest.
V súčasnosti je na Slovensku podľa archívu spoločnosti Vertical Industrial zhruba 550 priemyselných komínov. Z toho asi sedemdesiat sa týči nad fabrikami, cukrovarmi či teplárňami, funkčnými aj zatvorenými, vo výške sto a viac metrov nad zemou. Ten najvyšší postavili v nováckej elektrárni na hnedé uhlie. Má výšku slávnej Eiffelovej veže – tristo metrov.
Pohľad na 150m komín a chladiace veže elektrárne v Novákoch. Foto: Vertical Industrial
Z najvyššieho komína na Slovensku vyzerá 150-metrový „brat“ či chladiace veže elektrárne v Novákoch malé ako hračky. Foto: Vertical Industrial
Zhruba štvrtina komínov v krajine už nemá využitie a sú zakonzervované alebo chátrajú. Na dobrom stave iných závisí výroba fabrík s tržbami v desiatkach aj stovkách miliónov eur.
„Veľkú väčšinu z týchto komínov sme prešli a prezreli, prípadne opravili či modernizovali,” hovorí Martin Heuger, spoluzakladateľ bratislavskej firmy Vertical Industrial, ktorá už vyše tridsať rokov diagnostikuje a rekonštruuje komíny a ďalšie výškové objekty.
Päťdesiatnik je športovej verejnosti známy aj ako jeden zo štvorice Slovákov, ktorí v roku 2011 zdolali šiestu najvyššiu horu planéty Čho Oju.
Premeniť vášeň na biznis
„Práve záľuba v lezení nás priviedla k podnikaniu,“ hovorí Heuger o začiatkoch úspešnej firmy. Vertical Industrial založil v roku 1991 spolu s kamarátmi zo skalných previsov Pavlom Janotom a Jurajom Michalom. „Išli sme trolejbusom z pravidelného stretnutia horolezcov na bratislavskej Slamenej búde, jemne spoločensky unavení, a hovorili sme si, poďme rozbehnúť biznis,“ spomína na nápad Heuger.
Mladíci na prahu dvadsiatky začali ako desiatky podobných partií. Raz za čas získali fušku na výškové práce – umývali zvonka okná na kancelárskych budovách, čistili podkrovia od holubích exkrementov a natierali stožiare elektrického vedenia.
„Asi najhoršia práca bolo čistenie žeriavu, ktorý stál nad jamou v spaľovni,“ spomína Heuger. Išlo o zákazky, na ktoré postačovala odvaha, trpezlivosť a tiež odbornosť – ale len vo viazaní uzlov či zlaňovaní.
CEO spoločnosti Vertical Industrial Vladislav Janota a spolumajiteľ a člen dozornej rady Martin Heuger. Foto: Miro Nôta
K revízii komína sa dostali náhodou – známy im „prihral“ zákazku vo fabrike, v ktorej pracoval. „Vzali sme laná a kladivá, vyliezli sme na 120-metrový komín, spustili sa dole a cestou oklepkávali betón, či drží,“ popisuje amatérske začiatky Heuger.
Výhybka k profesionálom
Prelom prišiel so zákazkou pre lídra slovenského priemyslu. Mladícka drzosť a absencia profesionálov v tomto segmente na začiatku 90-tych rokov im otvorila dvere do bratislavskej automobilky Volkswagen.
„Vtedajší šéf energetiky nám s vážnou tvárou povedal, že objednávku na revíziu komína nám vystaví pokojne aj na druhý deň. Pochopili sme, že musíme zmeniť prístup, pretože táto referencia nám otvorí alebo zatvorí dvere k plnohodnotnému biznisu,“ vysvetľuje Heuger.
Trio začalo systematicky študovať všetko o komínoch a hľadať ľudí, ktorý by ich podnikaniu dodali odbornosť. A našli československú kapacitu – Cyrila Kramára. Bývalý hlavný projektant spoločnosti Termostav, ktorá za socializmu projektovala väčšinu priemyselných komínov v Československu, si po rozpade štátneho podniku založil malú súkromnú kanceláriu a venoval sa konzultáciám v oblasti porúch stavieb.
Foto: Vertical Industrial
Citlivé meracie zariadenia dokážu zmapovať vážnosť poškodenia komína. Najprv sa tam však treba dostať. Foto: Vertical Industrial
„Ponúkli sme mu, či sa nechce vrátiť ku komínom. Našťastie súhlasil, a tak sme získali odborného garanta a vlastne aj produkt, ktorému sa firma začala naplno venovať,“ hovorí Heuger o neskoršom spolumajiteľovi spoločnosti Vertical Industrial, ktorého mnohí považujú za jedného z najväčších expertov na komíny v histórii Československa.
„Potom sme sadli do auta a vyše desať rokov sme obchádzali všetky kúty Slovenska od Malaciek až po Čiernu nad Tisou a navštívili každý podnik, kde niečo trčalo do výšky,“ hovorí o rozširovaní biznisu súčasný šéf firmy Vladislav Janota, ktorého ešte ako tínedžera pribral do podnikania brat Pavol – spoluzakladateľ firmy.
„Fungovalo to jednoducho – keď sme zbadali komín, prišli sme na vrátnicu a poprosili o spojenie so zodpovedným zamestnancom,“ dodáva Janota.
Kontrakty s najväčšími priemyselníkmi
„Vertikáli“ postupne rozširovali databázu zákazníkov a referencie. Práve osobný kontakt dodnes považujú za ten najlepší spôsob komunikácie s klientom. „Najviac sa nám osvedčilo, keď sme išli za ľuďmi osobne do fabriky. Jednoducho o šiestej ráno stojíte na vrátnici a čakáte na stretnutie, pretože energetici vstávajú veľmi skoro,“ spomína Janota.
Plošina je na komíne nielen zavesená, ale ho aj obopína. Na chladiacich vežiach Mochoviec by inak visela v prázdne. Foto: Vertical Industrial
Dnes má Vertical Industrial na konte referencie od najväčších priemyselných podnikov na Slovensku – Slovnaft, Volkswagen, Slovalco či Slovenské elektrárne. Zrekonštruovali komíny chemičke Duslo Šaľa, vranovskej celulózke Bukóza, Železiarňam Podbrezová či ružomberským papierňam Mondi SCP.
Znížili komín púchovským pneumatikárom v Continental Matador Rubber či cukrovaru v Trenčianskej Teplej. Postarali sa o komíny stavebninárom Knauf Insulation v Novej Bani či Danucem v Rohožníku, hurbanovskému pivovaru Heinekenu či vrútockej ŽOS-ke. Firma postupne rozšírila aktivity na ďalšie výškové stavby ako silá či chladiarenské veže a ročne urobí prácu v hodnote tri až osem miliónov eur.
Odstávka stojí milióny
Hoci pravidelné revízie komínov žiada zákon, v prípade funkčných podnikov ženie záujem topmanažérov obyčajná logika. „Na chod fabriky potrebujete teplo a paru. Ak vám nefungujú kotly či iné technológie, pretože nemôžete kúriť do komína, tak neviete vyrábať. Akoby vám niekto zapchal výfuk na aute,“ vysvetľuje Janota.
Každý deň zastavenia výroby znamená pre veľké závody stratu v miliónoch eur. Chátrajúci komín preto predstavuje pre fabriku obrovské riziko havárie a neplánovanej odstávky. Naopak – včasná revízia odhalí poruchy, ktorých odstránenie si potom podnik vie naplánovať na čas pravidelnej technickej odstávky liniek či dovolenkového obdobia.
Čím je odstávka dlhšia, tým väčšie straty má podnik. Dĺžku a trvanie opráv sa preto výrobcovia snažia minimalizovať. „V ružomberských papierňach nám mohli dať na celkovú rekonštrukciu komína najviac päť dní,“ hovorí CEO Vertical Industrial Vladislav Janota. Práce si však vyžadovali najmenej mesiac. Tím firmy preto vymyslel plán, podľa ktorého si prácu rozložili – každý rok počas piatich dní zrekonštruovali časť monumentálnej stavby.
Schátrané časti komína sa niekedy nedajú zachrániť. Musia ich zdemolovať a vrchol znížiť. Foto: Vertical Industrial
„Bol to asi najkomplikovanejší biznis, ktorý sme robili – rok sa dôkladne pripravujete, potom niekto v továrni stlačí gombík, všetko vypne a štyridsať našich ľudí musí za päť dní urobiť, čo sa dá. Päť dní v podstate nežijete, nesmie sa nič pokaziť,“ zdôrazňuje Martin Heuger. Rekonštrukcia 204-metrového komína, tretieho najvyššieho v republike a siedmej najvyššej stavby na Slovensku, napokon trvala sedem rokov.
Komín v komíne
Ako dlho prežije komín? Tie najvyššie, ktoré sa na Slovensku stavali, mali železobetónový driek a vnútri tehlovú výmurovku. Akoby boli dva komíny v sebe – jeden murovaný z tehál a druhý z oceľových prútov zaliatych betónom. Masa tisícov ton sa nezrúti do seba len vďaka tomu, že železobetónové steny sa nahor zužujú a zaoblená konštrukcia rozkladá váhu a tlak do základov.
„Komín máva hore priemer tri až deväť metrov a dole až do tridsať metrov, takže by ste tam pohodlne zmestili basketbalové ihrisko. Pozriete hore a vidíte neskutočne obrovský priestor, kde človek pochopí, aký je maličký,“ hovorí Vladislav Janota.
Ako komín stúpa do výšky, zhruba každých desať či pätnásť metrov má vnútri betónový prstenec – rímsu, na ktorej začínajú alebo končia tehly, ktorými je zvnútra vymurovaný komín. Železobetónový driek teda nesie aj váhu vnútorného komína – „výmurovky“ z tehál.
Foto: Vertical Industrial
Zlanenie komína zanechá stopy na nielen na psychike. Foto: Vertical Industrial
Prechod k trhovému hospodárstvu priniesol okrem iných zmien aj nový pohľad na efektívnosť komínov. Za socializmu sa totiž kúrilo najmä uhlím a cenu energií či objem emisií nikto neriešil. Komínmi prúdili toxické splodiny rozžeravené na viac ako dvesto stupňov Celzia. Dym obsahoval minimum vlhkosti, ktorá ochladla a skondenzovala na paru až vysoko nad otvorom komína.
Zrýchlený rozklad
Rast cien energií však prinútil vlastníkov fabrík šetriť na vykurovaní. Čo najviac tepla sa tak snažili využiť vo výrobe a doslova „hore komínom“ ho vypustiť čo najmenej. Teplota dymu tak postupne klesla ku sto stupňom Celzia.
„Studený dym obsahuje oveľa väčšie množstvo zvyškovej vody a táto vlhkosť sa začala zrážať už v komíne. Keď sa potom spojila so síranmi a siričitanmi zo spáleného uhlia, ktoré sa desiatky rokov usádzali na stenách výmurovky, vznikala kyselina sírová a ďalšie agresívne látky, ktoré začali komíny zožierať zvnútra,“ vysvetľuje Janota.
Agresívny kyslý kondenzát zrýchlil rozklad výmuroviek a začal napádať aj nosnú železobetónovú časť komínov. „Máme video z jednej teplárne, kde pichnem prstom do tehly a tá sa rozsype ako piesok. Čo je však horšie, cez poškodenú výmurovku prejde vlhkosť až na driek a voda v zime zmrzne a začne trhať betón,“ hovorí Janota.
Závody si pomohli s cenou energií, no zrazu boli postavené pred potrebu vymieňať výmurovku každých päť rokov miesto pôvodných tridsiatich. Ak nechceli riskovať kolaps monštier týčiacich sa nad výrobnými halami.
Prechod na novú technológiu
Lenže ani predstava, že by mala fabrika každých päť či sedem rokov odstaviť výrobu a zaplatiť za nové vnútro komína, nie je z pohľadu biznisu lákavá. Tehly sa preto začali nahrádzať odolnejším materiálom, ktorý neprepustí vlhkosť k nosnému betónu. „Na domových komínoch sa to riešilo vložkami z hliníku alebo antikoru, ktorý má stopercentnú tesnosť, takže neprepustí žiadnu vlhkosť, ale na veľkých komínoch sme to začali riešiť až my,“ hovorí Heuger.
V komíne postavia ďalší komín – antikorový. Foto: Vertical Industrial
Za nápadom bol Cyril Kramár, ktorý vymyslel jedinečné riešenie – zavesiť vnútri komína druhý, oceľový. „Systém osadenia máme patentovaný pre Slovensko. V podstate sa na vrch komína položí konštrukcia, na ktorú sa, článok po článku, zavesia prstence, ktoré vytvoria oceľovú rúru, ktorá hermeticky oddelí agresívne splodiny od železobetónového drieku komína,“ hovorí Heuger. Prvé vnútro z antikoru postavili „vertikáli“ v komíne bratislavskej teplárne na Poliankach na prelome milénií. Odvtedy firma vymieňa tehly za oceľ v ďalších a ďalších priemyselných podnikoch na Slovensku.
V najbližších rokoch chcú inžinieri a horolezci z Vertical Industrial ďalej rásť a rozšíriť svoje pôsobenie do okolitých krajín. „Snažíme sa získať ľudí, s ktorými by sme mohli rozbehnúť podnikanie v našom segmente v Poľsku či Maďarsku,“ uzavrel Vladislav Janota.
