Tento rok uplynulo presne sto rokov od najväčšieho domáceho nákupu umenia v histórii. Diela, ktoré si vtedy Československo zaobstaralo, majú dnes miliardovú hodnotu.
V roku 1923 sa mladé Československo na čele s prezidentom Masarykom rozhodlo nakúpiť francúzske umenie za päť miliónov, teda čiastku, za ktorú by si vtedajší štát mohol zaobstarať dvadsať najmodernejších stíhačiek.
Picasso, Renoir aj Van Gogh
Štátne umelecké zbierky sa tak rozrástli o niekoľko desiatok obrazov, grafík a plastík. Nájdete tu nádherné exempláre od známych mien ako Georges Braque, Pablo Picasso, Pierra-Augusta Renoira, Vincent Van Gogha a ďalších autorov, ktorí dnes kraľujú umeleckému nebu aj aukčným sieňam.
V súčasnosti ide teda o jednu z najlepších zbierok moderného francúzskeho umenia v Európe. Za týmto veľkorysým gestom rozhodne nestála len umelecká filantropia, išlo aj o významný diplomatický krok v kontexte povojnovej Európy.
Písal sa rok 1923 a mladé Československo sa len nedávno zapísalo na mapu kontinentu. Pred piatimi rokmi skončila prvá svetová vojna a ústrední rivali Francúzsko a Nemecko, sa bolestne spamätávali zo zdrvujúcich následkov.
Prezident Masaryk vedel, že Československo potrebuje posilniť medzinárodné politické vzťahy so západnou Európou. Napojenie na Francúzsko bolo výhodnejšie ako s Nemeckom a československá vláda sa krajine rozhodla vyjadriť priazeň vo veľkom štýle.
Umelecká diplomacia
Nákup bol jednak prejavom dlhodobého záujmu českej kultúrnej scény o francúzske výtvarné umenie, zároveň mal demonštrovať sympatie medzi mladým stredoeurópskym štátom a európskou veľmocou na úrovni kultúrno-politickej diplomacie.
Zrod zbierky sprevádzal sled nečakaných udalostí. Najskôr Francúzsko vypovedalo česko-francúzsku obchodnú zmluvu, čo malo tragický dopad na český priemysel a česko-francúzskemu priateľstvu to práve neprospelo.
Nasledoval menší škandál, keď prišiel do Prahy francúzsky maršal a vojnový hrdina Ferdinand Foch, ktorý sa vybral na nedeľnú omšu do katedrály sv. Víta, kde ho privítali stovky demonštrujúcich študentov, väčšinou s komunistickým presvedčením.
Zároveň došlo k zlepšeniu povojnovej ekonomickej situácie Československa a objavila sa možnosť rozpustiť takzvaný obilný fond. Všetky tieto na prvý pohľad nesúvisiace udalosti pripravili základy na vznik jedinečnej zbierky.
Auguste Renoir: Milenci (1875)
Znamenalo to, že existoval motív, ktorým bolo možné nakloniť si Francúzsko na svoju stranu. Boli k dispozícii pomerne veľké peniaze z obilného fondu a zároveň sa konala veľká reprezentatívna výstava francúzskeho umenia 19. a 20. storočia.
Na základe tejto výstavy rozhodol vtedajší minister zahraničných vecí Edvard Beneš o nákupe. Národná galéria vtedy neexistovala, takže peniaze museli ísť zo štátneho vrecka.
Miliónoví Milenci
Asi najznámejším dielom sú Milenci maliara Augusta Renoira, za ktoré štát vtedy zaplatil jeden milión korún. Keď si predstavíme, že luxusné auto vtedy stálo okolo dvadsaťtisíc a nová stíhačka okolo 190-tisíc, môžeme vidieť, o akú veľkú investíciu išlo.
Súčasná kurátorka českej Zbierky moderného umenia Národnej galérie Anna Pravdová, považuje za najzaujímavejší exemplár zbierky svojej doby nekonvenčný autoportrét Henriho Rousseaua, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov naivného umenia.
„Toto dielo sa viaže na českú avantgardu, napríklad Toyen alebo hnutie Devětsil, pre ktorú bol tento maliar veľmi dôležitým zdrojom inšpirácie,“ dopĺňa Pravdová.
Dnes je veľká časť vystavená v stálych expozíciách 1796–1918: Umenie dlhého storočia a 1918–1938: Prvá republika na treťom a štvrtom poschodí Veľtržného paláca v Prahe.
V nasledujúcich týždňoch bude prebiehať množstvo prednášok, otvoril sa kunsthistorický kurz pre verejnosť a chystajú sa tiež komentované prehliadky. K vybraným obrazom vznikol dokonca aj špeciálny audioguide v réžii Damiana Machaja v spolupráci s platformou – Máš umelecké črevo?
„Nákup francúzskej zbierky a takto veľká štátna investícia je niečo, čo by sa za dnešných podmienok už nemohlo zopakovať. Teší ma, že je o zbierku stále záujem a chodia sa na ňu pozerať ľudia z Česka aj zo sveta,“ zakončuje kurátorka Anna Pravdová.
Nevšedný príbeh spracoval aj režisér Peter Záruba v dokumente Nákup storočia 1923: Zrod francúzskej zbierky. Film, ktorý vznikol v koprodukcii Českej televízie v spolupráci s Veľvyslanectvom Francúzska v Českej republike a Francúzskym inštitútom v Prahe, mal premiéru 2. novembra a bude možné ho vidieť na Českej televízii.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je Adéla Hrdličková.
