Mnohí mladí ľudia snívajú o tom, že budú pracovať v IT, alebo chcú byť vedcami, lekármi, či založiť úspešný startup. Len nepatrný zlomok zrejme túži robiť prácu, akú má 30-ročný rodák z obce Torysa v okrese Sabinov, Jozef Ištoňa. Je totiž manažérom rodinnej pohrebníckej firmy.
Okrem neho v nej pôsobí aj jeho mama Alžbeta, otec Jozef, Jozefov mladší brat Peter, ako aj ďalší členovia širšej rodiny.
Jozef Ištoňa. Foto: archív respondenta
Rodinná firma Pohrebné služby Cherubín vznikla pred 10 rokmi a dnes patrí k zabehaným spoločnostiam v regióne. „Hlavným dôvodom, prečo sme sa rozhodli pôsobiť v tejto oblasti, bolo zistenie, že v našom okolí vtedy neboli poskytované kvalitné pohrebné služby. Otec sa často zaoberal touto témou prostredníctvom svojho rodinného blízkeho, ktorý prevádzkoval pohrebné služby v Kežmarku. A tak sme sa nakoniec rozhodli, že to skúsime,“ hovorí Jozef Ištoňa.
V rozhovore pre Forbes.sk porozprával o tom, ako sa vyrovnáva s neustálou pripomienkou ľudskej pominuteľnosti, koľko dnes stojí pohreb, ako digitalizácia mení posledné rozlúčky a spomienky na zosnulých.
Pohrebníctvo pôvodne nebolo v pláne
Jozef pôvodne vyštudoval Strednú priemyselnú školu stavebnú v Prešove so zameraním na dopravné staviteľstvo. Už ako dvadsaťročný začal pracovať v pohrebníctve, no vtedy si ani nepomyslel na to, že by sa mal jeho pracovný život uberať týmto smerom.
„Stále som premýšľal o práci v zahraničí, keďže mnohí z mojich priateľov a rovesníkov nachádzali lepšie zárobkové príležitosti v Nemecku, Holandsku alebo Anglicku. Po absolvovaní strednej školy som strávil tri mesiace v Amerike a následne pár mesiacov v Anglicku. S plynúcim časom som si uvedomil, že moje srdce patrí Slovensku. Chcem pracovať, pomáhať ľuďom a najmä byť v blízkosti svojej rodiny,“ vysvetľuje.
Báť sa treba živých
Nie je bežné, že by sa v tejto brandži pohybovalo veľa mladých ľudí. Prečo je to tak a aká je to teda práca? Podľa skúseností Jozefa Ištoňa je najväčším problémom strach. „Strach z pohľadu na mŕtve telo, obava, že ich bude niekto v noci strašiť, alebo že na to nemajú žalúdok.“
„Samozrejme, nechcem tvrdiť, že táto práca nie je náročná, no podľa môjho názoru je možné prekonať tieto obavy a postupne si na ne zvyknúť. Ako sa hovorí, treba sa báť živých, nie mŕtvych, pretože mŕtvy už nikomu neublíži,“ podotýka Jozef.
V rodinnom pohrebníctve pôsobí Jozef Ištoňa, ml. (vľavo), jeho otec Jozef a brat Peter. Do podnikania sa zapája aj mama Alžbeta a ďalší členovia rodiny. Foto: archív respondenta.
Aj keď na prvý pohľad táto práca nemusí znieť lákavo, preňho samotného má hlbší zmysel.
„Práca so zosnulými a pozostalými ma veľa vecí naučila a stále učí. Naučila ma byť viacej zodpovedným, pokorným a hlavne empatickým, pretože to je veľmi dôležité, vedieť sa vcítiť do ťažkej situácie v ktorej sú pozostalí. Naučila ma k zosnulým pristupovať s úctou a pokorou. Táto práca ma zároveň napĺňa dobrým pocitom, že našim klientom pomôžem dôstojne sa rozlúčiť s ich blízkym,“ hovorí.
Vzhľadom na to, že ich pohrebníctvo je rodinný biznis, Jozef sa zapája osobne takmer v každom aspekte tejto práce. Zahŕňa to prevzatie zosnulých z nemocníc, bytov, domov či sociálnych zariadení, starostlivosť o ich umývanie, obliekanie a upravovanie zosnulých, ako aj vybavovanie objednávok, fakturácie, komunikáciu s pozostalými až po sústredenú organizáciu poslednej rozlúčky.
Zároveň sa stará aj o webovú stránku či sociálne siete, ktoré sa v súvislosti s predmetom podnikania snažia robiť citlivo a najlepším možným spôsobom.
Aj keď to nie je na dennej báze, spoločnosť poskytuje aj komplexné služby repatriácie pre zosnulých zo zahraničia, vrátane všetkých potrebných formalít až po prevoz zo zahraničia na Slovensko. V spolupráci so sesterskou firmou už majú skúsenosti s prevozmi z rôznych štátov, ako napríklad Holandsko, Francúzsko, Nemecko, Anglicko a Litva.
Ako hovorí Jozef Ištoňa, pohrebníctvo 21. storočia by malo byť schopné poskytovať klientom komplexné pohrebné služby.
„Tým mám na mysli od starostlivosti o zosnulého, vybavenia potrebných náležitostí k pohrebu, vybavenia úmrtného listu, výkopu hrobu, výzdoby hrobového miesta až po zabezpečenie samotného pohrebu a jeho asistencie, čo znamená nosenie rakvy a organizácie. Na prvom mieste je starostlivosť o zosnulého. Ku klientom pristupujeme individuálne a ľudsky, rešpektujeme ich priania a pomáhame s organizáciou poslednej rozlúčky s ich blízkymi tak, aby zodpovedala ich predstavám.“
Vysporiadanie sa so smrťou
Otázka, ktorá prirodzene prichádza na um je, ako neustála blízkosť smrti ovplyvňuje ľudí, pre ktorých je táto práca každodennou realitou.
Jozef hovorí, že i keď je to práca náročná, dá sa na ňu zvyknúť. „Je veľmi dôležité zachovať si odstup od zosnulých, najmä ak ide o mladé osoby, deti alebo niekoho, koho poznáte či je vám blízky. Nepripúšťať si negatívne myšlienky, pretože inak by vás to asi položilo,“ vysvetľuje.
On sám sa snaží správať ako profesionál, no dodáva: „Asi od každej práce si človek občas potrebuje oddýchnuť“. Keďže Jozef nemá rád stereotyp, rád pomáha aj s montážou okien a dverí v otcovej malej firme. Má však aj ďalšie „kutilské“ koníčky.
„Vo voľnom čase s bratom vdychujeme nový život starému nábytku, hlavne starým kreslám, čo ma veľmi baví. No najlepším spôsobom, ako si viem vyčistiť hlavu, načerpať energiu a inšpiráciu, je pre mňa cestovanie a turistika. Milujem hory, mám rád spoznávanie nových miest, hlavne prírodu a pekné výhľady,“ hovorí Jozef, ktorý rekreačne hráva aj futbal v obecnom klube. „Pri tejto aktivite dokážem vypnúť a sústrediť sa len na hru, čo považujem za výborný spôsob relaxácie.“
Koľko stojí pohreb?
Ceny pohrebných služieb sa môžu vyšplhať na tisícky eur, všetko závisí od prianí a náročnosti klienta. Ako vysvetľuje Jozef Ištoňa, významne závisia napríklad od ceny rakvy a poskytovaných služieb. „Ak hovoríme o komplexných pohrebných službách, napríklad na východnom Slovensku, cena sa môže pohybovať v rozmedzí od tisíc do tisícšesťsto eur.“
Cena pohrebu závisí do veľkej miery aj od želaní či finančných možností pozostalých. Ilustračné foto: Strauss Western / unsplash.com
Na Slovensku býva zvykom, že si starší ľudia často šetria na vlastný pohreb. Podľa Jozefa je to spôsobené tým, že nechcú po smrti finančne zaťažovať svojich blízkych. Na trhu sú dokonca dostupné aj rôzne pohrebné poistenia.
„Samozrejme, sme si vedomí, že sú aj ľudia, ktorí financie nemajú. V tom prípade sa snažíme klientom ponúknuť nejakú lacnejšiu verziu poslednej rozlúčky. My ako pohrebná služba neposkytujeme svoje služby na splátky, ale snažíme sa s klientom dohodnúť. Krajné riešenie je vyrovnanie faktúr a rozdelenie sumy na dva či tri krát,“ hovorí Jozef Ištoňa.
Ako zdigitalizovať pohrebníctvo
Rôzne trendy a vývoj vpred neobchádza ani takú tradičnú a poväčšine konzervatívnu oblasť, akou sú pohreby.
Medzi novinky patrí napríklad výzdoba hrobových miest a baldachýny nad hrobmi. Okrem toho neustále prichádzajú nové manipulačné techniky s rakvami, vozíky, spúšťacie zariadenia a techniky manipulácie so zosnulým pri úprave. „Čo sa týka prianí klientov v oblasti pohrebov, najčastejším želaním je mať čo najmenej starostí s vybavovaním. Pohrebné služby sa starajú v podstate o všetko,“ dodáva.
Do pohrebníctva už prenikla napríklad aj digitalizácia a zverejňovanie úmrtí na webových stránkach a sociálnych sieťach. Ako si to máme predstaviť? Jozef Ištoňa vysvetľuje, že na Slovensku už fungujú napríklad virtuálne cintoríny, kde si môžete podľa mena vyhľadať, kde presne leží zosnulý a virtuálne zapáliť sviečku. Existujú aj stránky, ktoré ponúkajú zoznam pohrebných služieb, cintorínov a zverejňovanie úmrtí.
„Týmto spôsobom sa ľudia dozvedia o úmrtí skôr, než napríklad cez tradičné smútočné oznámenia na kostoloch a cintorínoch. Samozrejme, snažíme sa to robiť s úctou k zosnulému a iba so súhlasom pozostalej rodiny,“ hovorí Jozef Ištoňa.
V susednom Česku už podľa neho funguje aj stránka, kde si pozostalí môžu objednať poslednú rozlúčku online.
Súčasťou rozlúčky so zosnulými už podľa neho sú napríklad aj QR kódy na pomníkoch, ktoré pozostalým umožňujú vytvoriť spomienkovú stránku. „Na tejto stránke môžu zdieľať fotografie a napísať krátky životopis. Po načítaní QR kódu sa vám táto spomienková stránka zobrazí.“
Ekologické trendy
Jeho samotného veľmi zaujíma aj téma ekologického pohrebníctva a teší sa, že ekologické pohreby a ekologické cintoríny už dorazili aj na Slovensko. On sám by sa chcel do budúcnosti takýmto pohrebom venovať viac.
Zelené pohreby sú vo svete a pomaly aj na Slovensku stále rozšírenejšie. Ilustračné foto: The Good Funerla Guide / unsplash.com
Ako vysvetľuje, najekologickejšie pohreby, ktoré sa dajú realizovať u nás na Slovensku, zahŕňajú pochovanie v konečnej ekologickej rakve.
V rámci takéhoto prístupu by mal byť zosnulý odetý do oblečenia z ekologických materiálov a pochovaný na prírodnom cintoríne bez pomníkov a hrobiek, priamo do zeme. Ďalšia možnosť je kremácia, po ktorej sa popol môže rozsypať na rozptylovú lúku alebo vysypať do takzvanej vsypovej lúky, prípadne môže byť popol vsypaný aj z úradnej urny do ekologickej urny a následne uložený do zeme.
Aké očakávania a priania od života má mladý človek, ktorý sa denne stretáva so smrťou? „Určite to nie je nič materiálne,“ hovorí Jozef Ištoňa na záver nášho rozhovoru.
„Hovorí sa, že pred smrťou vám preletí pred očami celý život. Môj sen je preto žiť taký život, aby tieto spomienky boli príjemné a naplnené pozitívnymi momentami. Pokiaľ ale ide o osobný život, môj najbližší sen je navštíviť Island, ktorý má fascinujúce výhľady! Čo sa týka pracovného života, môj sen spočíva v raste a expandovaní do ďalších krajov,“ uzatvára Jozef.
