Banky súperia o vklady klientov. Pre likviditu si však musia ísť aj na finančné trhy. K tomu ich čaká daň z nadmerného zisku. „Rozhodnutie o bankovej dani považujeme za štrukturálny zásah do podnikania, ktorý ekonomike určite neprospeje,“ hovorí generálny riaditeľ VÚB banky Jozef Kausich.
VÚB vediete už viac ako rok. Naplnili sa očakávania, s ktorými ste začínali?
Príchod do VÚB pre mňa nebol nový. Pracoval som tu na úseku firemného bankovníctva od roku 2005. V roku 2017 som si odskočil na päť rokov do Slovinska, teraz to bol teda pre mňa len návrat späť domov. VÚB sa medzičasom zmenila. Svoje stopy zanechala pandémia, počas ktorej sa zmenili procesy a firemná kultúra. Začalo sa viac pracovať z domu a zmenil sa aj biznis.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
V čom konkrétne došlo k najväčším zmenám?
Je toho veľmi veľa. Jednou oblasťou sú technológie, čo súvisí s digitalizáciou a robotizáciou. Ďalej sú to meniace sa požiadavky zákazníkov. Aj vďaka pandémii sa stavajú k bankovníctvu viac digitálne. Zmenili sa aj pravidlá. Finančná regulácia je čoraz silnejšia. Iné je makroprostredie, ktoré prinieslo nové sociálne témy, napríklad ESG.
Samozrejme, prišli aj zmeny na trhu práce. Na základe týchto trendov sme si nastavili naše procesy, zadefinovali si priority, určili segmenty, na ktoré sa chceme viac zameriavať. Koncentrujme sa napríklad na digitálne procesy a mobilné bankovníctvo.
Depozitá vs finančné trhy
Čo vidíte momentálne ako najväčší problém?
Je to najmä výhodné zabezpečenie likvidity. Musíme plniť požiadavky na minimálne rezervy dané centrálnou bankou, no likvidita určuje aj našu schopnosť poskytovať úvery. Zdrojov je v súčasnosti menej. Dôvodom je nižšia miera úspor domácností, ale aj to, že peniaze, ktoré centrálne banky v minulosti dodávali na trh, sa teraz sťahujú. Máme teda dve možnosti: buď sa zamerať prirodzene na depozitá, alebo ísť na finančné trhy a získať prostriedky tam. Aj preto pracujeme s našimi klientmi nielen z pohľadu úverov, ale snažíme sa získať aj nové vklady.
Čo je pre banku výhodnejšie? Požičať si od klientov alebo na finančných trhoch?
Aktívni sme v oboch oblastiach. Keď si pozrieme loan-to-deposit ratio (pomer úverov a vkladov), tak je vysoko nad sto percentami. Dynamika rastu úverov je teda silnejšia ako rýchlosť rastu vkladov. Aj preto musíme byť aktívni na finančných trhoch.
Za akých podmienok sa tam dokážete financovať?
Situácia je taká, že ako banka nezískame na trhu lepšie hodnotenie, ako je rating štátu. Sme teda závislí od toho, akú cenu má náš verejný dlh. Rizikové prirážky štátnych dlhopisov idú jednoznačne hore. Aktuálne sú najatraktívnejšie výnosy na dlhých krivkách, keďže všetci očakávajú, že sadzby budú klesať. My však také dlhé splatnosti nevyužívame. Pri kratších splatnostiach sme tridsať či štyridsať bázických bodov nad štátnymi dlhopismi.
Zvyšuje to náklady na financovanie hypoték?
Aktuálne riešime refinancovanie hypotekárnych úverov, dlhodobo ich financujeme emisiou krytých dlhopisov. Na trhu sme s nimi úspešní.
Súboj o vklady
Ľudia si v posledných dvoch rokoch peniaze z bánk vyberajú. Prečo je to tak?
Keď ľudia potrebujú míňať, sú nútení vyberať. Snažíme sa však s nimi pracovať. Ponúkame im produkty s vyšším úročením, ako majú bežné alebo sporiace účty. Sú to napríklad štruktúrované vklady. To znamená, že časť peňazí je na vklade s garantovaným výnosom a časť súvisí s vývojom menových párov. Alebo to môžu byť aj kombi produkty, čo je kombinácia vkladového účtu s investíciou do fondov. Klientom, ktorí chcú pracovať s peniazmi, ponúkame alternatívy.
Z čoho pri stanovení výnosov na vkladoch vychádzate?
Ceny depozít závisia od stratégie danej banky a jej postoja k zdrojom. Banka prispôsobuje svoju stratégiu aj podľa dlhodobých cieľov a konkurencie na trhu. Ďalším faktorom je práve postoj konkurencie. Na trhu je v súčasnosti vyše dvadsať bánk, ktoré medzi sebou súperia na viacerých trhoch.
Bijete sa teda s inými bankami o vklady klientov?
Absolútne áno. Snažíme sa zabojovať o priazeň vkladateľov, ale taktiež sa ich snažíme vychovávať, vzdelávať a vysvetľovať význam dlhodobých sporiacich schém.
Foto: Marek Mucha
O bankovej dani bez rečí
Politici banky obviňujú, že príliš zarábajú. Aj z toho dôvodu zaviedli bankovú daň. Čo hovoríte na ich kritiku?
Banková daň bola jednou z hlavným tém minulého volebného roku. Treba si uvedomiť, že vyjadrenia vo verejnosti sú spojené aj s politickým marketingom. My cez Slovenskú bankovú asociáciu, naopak, verejnosti vysvetľujeme, aká je úloha bánk pre spoločnosť a prečo je dôležité, aby dosahovali zisk.
Politici však hovoria, že zisk bánk je nadmerný…
Práve to je problém. Nadmerný zisk bánk neexistuje. Keď si porovnáme ziskovosť sektora s inými krajinami, rentabilita kapitálu slovenských bánk patrí medzi najnižšie v Európe. Zisk je pritom dôležitý, aby sme vytvorili dostatočný kapitál na úvery obyvateľom a firmám. Je teda podmienkou zabezpečenia ekonomického rastu.
Mimochodom, vďaka nemu sme schopní prefinancovať verejný dlh. Treba si uvedomiť, že slovenské banky spolu s centrálnou bankou vlastnia až polovicu dlhopisov Slovenskej republiky. Druhú polovicu financujú zahraniční investori. Rozhodnutie o bankovej dani preto považujeme za štrukturálny zásah do podnikania, ktorý ekonomike určite neprospeje.
Ako hodnotíte rokovania s vládou?
Problémom je, že žiadne rokovania neprebehli. To je na tom najsmutnejšie. Argumenty by sme im radi vysvetlili. Schválené nastavenie bankového odvodu preto považujem za veľmi nešťastné a neprimerané. Zodpovední by mali pritom nastaviť prostredie tak, aby bolo pre každého motivujúce a aby sa darilo ekonomike a zamestnanosti.
Aká bude teraz reakcia bánk? Budete sa snažiť novú daň kompenzovať zdražovaním?
Čo sa týka poplatkov, Slovensko je síce pod európskym priemerom, no ich zvyšovanie nedáva v konkurenčnom prostredí veľký zmysel. Bankový odvod navyše predstavuje 300 až 350 miliónov eur, čo sa zvýšením poplatkov kompenzovať nedá.
Budeme teda pokračovať v našom podnikaní, hoci naša konkurencieschopnosť sa v rámci medzinárodného porovnania zhoršila. Riziko, že nebudeme môcť napĺňať úverové požiadavky podnikov a obyvateľov, je veľmi vysoké.
Nespravodlivá bonifikácia
Ďalším opatrením je bonifikácia hypoték. Ako sa na ňu pozeráte?
Toto je tiež absolútne nesystémový krok. Zvýšené riziko nesplácania hypoték na trhu nehrozilo. Pre určité domácnosti síce záťaž na cash-flow rastie a týmto opatrením sa čiastočne uľaví napätým rozpočtom, no v prípade skutočných problémov to vždy dokážeme vyriešiť individuálnymi opatreniami.
Nesplácanie úverov je aktuálne pri hypotékach na úrovni zhruba jedného percenta a pri spotrebných úveroch je to niečo cez sedem percent. To sú úplne štandardné hodnoty. Bonifikácia navyše zvýhodňuje len niektoré skupiny ľudí. Nie všetci majú hypotéku. Aj tu sú rozdiely v závislosti od účelu financovania. Znevýhodnené sú refinančné úvery.
Myslíte si, že toto opatrenie je nespravodlivé?
Skôr nesystémové.
Objavili sa výhrady, že aktuálne nastavenie bonifikácie nahráva bankám, nie sú teraz tlačené do konkurenčného boja pri refinancovaní. Čo na to hovoríte?
My sme k tvorbe tejto legislatívy neboli prizvaní, nemohli sme teda do procesu zasiahnuť. Naša úloha je v tom celkom pasívna. Len dodávame informácie, ktoré vyhodnocujú úrady a pri príspevkoch k hypotéke Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Čo v súčasnosti najviac ovplyvňuje náklady banky?
Máme rôzne povinnosti, ktoré vyžadujú aj nemalé náklady na prevádzkovanie banky, ale aj na ďalší rozvoj proklientských služieb. Investujeme do digitálneho predaja, ale aj do umelej inteligencie. Cieľom digitalizácie je na jednej strane zlepšenie užívateľského zážitku, no aj potreba obstáť v konkurencii s fintechmi. Keď chceme byť konkurencieschopní, musíme sledovať trendy.
Sú tu aj nové riziká v kybernetickej bezpečnosti či boj s praním špinavých peňazí. Musíme plniť sprísňujúce sa nároky finančnej regulácie. Slovenské banky aj preto preinvestujú ročne zhruba 200 mil. eur. Naše možnosti v tomto smere zmenšuje práve bankový odvod.
Zamestnanci ako aktívum
Zamestnanci jednej z bánk, zhodou okolností tiež s talianskym vlastníkom ako vy, vlani štrajkovali. Odbory požadovali vyššie mzdy. Je podobná situácia aj v iných bankách alebo išlo o ojedinelý prípad?
Aktívne komunikujeme s odborármi a myslím si, že diskusia je veľmi férová a konštruktívna. Mzdy priebežne upravujeme. Aj vzhľadom na to sa štrajku aktuálne neobávame. Do spokojnosti našich zamestnancov neustále investujeme a nejde len o platy, ale venujeme sa aj ich vzdelávaniu či rozvoju zručností súvisiacich s novými technológiami. Uvedomujeme si, že sú naším mimoriadne dôležitým článkom k úspechu.
Spomenuli ste umelú inteligenciu. Kde všade sa s ňou môžu klienti stretnúť?
Umelú inteligenciu nasadzujeme jednak do procesov vnútri banky s cieľom zvýšiť produktivitu a automatizáciu procesov, no pomáha nám aj pri interakcii s klientmi. Testujeme rôzne textové aplikácie, ktoré fungujú v našich call centrách. Premieňame hovorené slovo na text a opačne, čo nám pomáha pri prevádzke chat botov. Umelá inteligencia sa však využíva aj pri analýze správania klientov, napríklad v prediktívnych alebo retenčných modeloch.
Čo konkrétne to znamená?
Pomocou umelej inteligencie sa snažíme predikovať správanie zákazníkov, čo nám umožňuje identifikovať potenciálne obchodné príležitosti. Pracujeme pri tom s dátami, ktoré máme k dispozícii.
Preberá umelá inteligencia už úlohy, ktoré mali predtým na starosti ľudia?
Silným trendom je robotizácia. Aktuálne máme takmer sto robotov, ktoré nahrádzajú pravidelne sa opakujúce aktivity kolegov, napríklad pri komunikácii s klientmi. Snažíme sa ich tak odbremeniť, aby sa mohli venovať inému typu úloh, kde si s robotmi neporadíme.
Menia sa tým nároky na personálne vybavenie banky? Potrebujete napríklad viac IT špecialistov?
Tých už mnohých máme. Tieto profesie sú na pracovnom trhu veľmi žiadané. Snažíme sa ich získať a udržať. Banka sa stáva IT firmou, technologická a investičná náročnosť je tu veľmi vysoká.
Globálne výzvy
Pred akými výzvami stojí bankový biznis tento rok?
Okrem personálnych či technologických výziev je tu makroekonomika, hlavnou otázkou je rast európskej ekonomiky. Nemecko sa borí s plazivou recesiou, čo nie je dobré. Slovenské exporty sú nastavené práve tam, takže situáciu pozorne sledujeme.
Ďalším faktorom sú geopolitické spory, či už medzi Ruskom a Ukrajinou, no aj na Blízkom východe. Ten druhý obmedzil napríklad námornú prepravu cez Suezský prieplav, čo spôsobí predraženie a predĺženie času dopravy.
Na túto situáciu sa preto pozeráme veľmi starostlivo. Okrem toho tu je oneskorený negatívny vplyv zvýšených sadzieb. Mnohé úvery sú zafixované na dlhšie obdobie pri nízkych sadzbách z minulosti, no zvýšenie sadzieb po refixácii sa môže prejaviť negatívne v hospodárstve aj o niekoľko rokov po poslednom zvýšení sadzieb.
Cieľavedomí Slovinci
Pôsobili ste v Slovinsku. Funguje tam bankovníctvo podobne ako u nás?
Slovinská banka našej skupiny je o niečo menšia ako tá slovenská. Je na tamojšom trhu v prvej päťke, kým VÚB je druhá najväčšia. Slovinská a slovenská ekonomika sú si veľmi podobné v tom, že sú obe otvorené a orientované na export do EÚ.
Nemecko zohráva v oboch krajinách dôležitú úlohu. Rozdiel je v tom, že najväčšie podniky v Slovinsku nie sú sprivatizované. Hoci kupónová privatizácia prebehla podobne ako u nás, energetika či telekomunikácie sú prevažne v rukách štátu. Tým sa tam štátny sektor dostáva do silnej konkurencie so súkromnými firmami na pracovnom trhu. Veľa ľudí sa teda snaží zamestnať v štátnych firmách, čo je opačný trend ako u nás.
Akí sú Slovinci?
Musím povedať, že sú podobne precízni ako Nemci a kreatívni ako Balkánci. A majú mediteránny šarm. Je to veľmi rozmanitá krajina, keďže má more aj hory. Spoločné s nimi máme to, že aj oni sú veľmi cieľavedomí a ctižiadostiví. Majú preto svojich úspešných športovcov, najmä v individuálnych športoch. Rozdiel oproti nám je v tom, že Slovinci vedia lepšie dosahovať „work-life“ balans, čo sa tam mne veľmi nedarilo. (smiech)
