„Dvakrát som takmer vyhorela,“ začína svoje rozprávanie Tatiana Barillová. „Strácala som radosť zo života. Uvedomila som si, že naozaj robím niečo zle, a tak som začala pátrať, čo môžem robiť inak. Dostala som sa k téme všímavosti,“ opisuje zakladateľka projektu mindfully.sk, ktorá dnes pomáha iným nevyhorieť.
S expertkou na mindfulness sme sa rozprávali o tom, ako a prečo meditovať, ako vie mindfulness zvýšiť produktivitu a aké predsudky máme voči tejto téme na Slovensku.
Tatiana bola manažérka ľudských zdrojov pre firmy ako Heineken, Samsung alebo BENU lekáreň. Dvakrát takmer vyhorela, ale ako hovorí, vždy v sebe včas našla silu zatiahnuť ručnú brzdu a na poslednú chvíľu to zvrátiť. Vďaka tejto skúsenosti sa dostala k téme mindfulness, absolvovala trénerský kurz a v roku 2021 založila projekt mindfully.sk, v ktorom ponúka kurzy aj prednášky vo firmách.
Keď opakovane trénujeme našu myseľ, aby bola všímavá a prítomná, meníme štruktúru nášho mozgu.
Mindfulness sa od 70. rokov, keď americký profesor medicíny Jon Kabat-Zinn založil Kliniku znižovania stresu na lekárskej fakulte univerzity v Massachusetts, postupne stala trendom vo svete. Ukázalo sa, že keď opakovane trénujeme našu myseľ, aby bola všímavá a prítomná, meníme štruktúru svojho mozgu. Aj štúdie potvrdzujú, že meditácia dokáže znížiť vysoký krvný tlak, môže pomôcť lepšie zvládať stres a priniesť lepšiu kvalitu života.
Keď sa človek dostane na pokraj vyhorenia
Ako sa z HR manažérky stane mindfulness expertka?
Dvakrát som takmer vyhorela. Prvýkrát som bola vyčerpaná, unavená, robila som veľa nadčasov a aj keď ma práca bavila, príliš veľa som dávala a málo som sa starala o seba.
Vtedy som dala výpoveď, odišla do zahraničia a tam som si fyzicky a mentálne oddýchla. Keď som sa však vrátila späť, v podstate som nič nezmenila. S rovnakými vzorcami som nabehla do korporátneho sveta a po siedmich rokoch som sa znova začala dostávať do podobného stavu.
Strácala som radosť zo života. Uvedomila som si, že naozaj robím niečo zle, a tak som začala pátrať, čo môžem robiť inak. Dostala som sa k téme všímavosti, stiahla si online kurz, posadila sa na vankúš a začala meditovať.
Povedala som si, čo ma nezabije, to ma posilní. Po troch dňoch som cítila, ako sa niečo pohlo. Keďže som sa vždy starala o vzdelávanie ľudí a rozvoj ich spokojnosti, bolo prirodzené, že ma to ťahalo aj k trénerskému kurzu.
Nie je to len o tom vyspať sa, ísť na dovolenku alebo mať predĺžený víkend. Ak sa nechceme dostať do vyhorenia, potrebujeme sa o seba starať každý deň.
Ako ste si uvedomili, že ste na pokraji vyhorenia? Koľko vám trvalo dostať sa z toho a čo vám najviac pomohlo?
Všimla som si, že si neviem dobiť baterky. Krátkodobo vieme podať výkon nad našu kapacitu, ale potrebujeme sa vrátiť späť a načerpať energiu. Môže sa stať, že spadneme do obdobia podávania extrémneho výkonu, sme tam dlhodobo a nedopĺňame svoje zdroje. Nie je to len o tom vyspať sa, ísť na dovolenku alebo mať predĺžený víkend. Ak sa nechceme dostať do vyhorenia, potrebujeme sa o seba starať každý deň.
Mojím „aha momentom“ bolo, keď som si po 8-týždňovom kurze povedala: ,,Ako som takto doteraz mohla žiť?“ Bola som odpojená od seba, vystresovaná, vyčerpaná, roky som išla v móde autopilota. To si, samozrejme, vyberie svoju daň.
Mindfulness je základná zručnosť
Ako by ste vysvetlili mindfulness niekomu, kto o ňom nikdy nepočul?
Mindfulness je jedna zo základných ľudských zručností, znamená to byť všímavý, vnímať. Možno to niekomu znie ezotericky, ale túto zručnosť sme mali už ako deti. Boli sme nespútaní, voľní, prežívali sme pocity ľahkosti a hravosti, objavovali sme svet.
Je to o vnímaní toho, čo sa deje okolo nás a zároveň toho, čo sa deje v našom vnútri. Všímať si svoje myšlienky, pocity, emócie, byť spojený sám so sebou. Je to tréning mysle. Často si myslíme, že máme stres, pretože nemáme čas. Stres však nie je nedostatkom času. Je o našom uvažovaní, akú váhu dáme všetkým úlohám, ktoré nás čakajú, čím sa necháme rozhodiť, ako si veci interpretujeme.
Podľa mindfulness ani tak nejde o externé stresové situácie, ale o to, ako na ne reagujeme. Čo urobiť, aby sme vedeli lepšie zvládať stres a prispôsobiť tomu naše reakcie?
Základom je pestovať si sebauvedomenie. Veľa ľudí stres vníma ako externý faktor. Povedia si, že v práci majú veľa stresu, tak zmenia prácu, ale len utekajú pred niečím, s čím sami nevedia pracovať. Samozrejme, ak je práca v rozpore s našimi hodnotami, je tam šikana, choďte preč, to nezmeníte. Veľakrát však viete začať svojím postojom voči tomu, čo sa vám deje a následne vedome robiť rozhodnutia, neobviňovať všetkých naokolo.
Zručnosť byť v prítomnom okamihu znamená aj nehodnotiť, čo je zlé a čo dobré, čo sa mi páči a nepáči. Všímavosť sa na každú našu skúsenosť pozerá, ako na skúsenosť, ktorá je v poriadku taká, aká je. Keď ju mám prijatú, vnímam ju bez interpretácie mysle, nehodnotím a nemám potrebu hneď veci meniť. Tlak vytvára protitlak a ak chceme veci zmeniť tlakom, iba sa nám vráti späť.
Keď sa dokážeme spojiť so sebou, vnímať, čo nás stresuje, ako sa cítime, aké informácie nám dávajú naše zmysly, je to úplne iná skúsenosť. Vtedy to, pred čím sme utekali, dokážeme prijať.
Firmy, ktoré sa zaujímajú o svojich zamestnancov
Medzi vašich klientov patria firmy ako Tatrabanka, Shoptet alebo PWC. Vidíte u zamestnancov spoločné problémy, s ktorými sa stretávajú, s čím potrebujú pomôcť a čo im najviac pomáha?
Firmy za mnou prichádzajú s tým, že chcú naučiť svojich zamestnancov zvládať stres, krok ďalej je potom vyhorenie. Nechcú, aby zamestnanci vyhoreli alebo už niektorí vyhoreli a potrebujú im pomôcť.
Na mojich workshopoch vidím, že ľudia sú unavení, nevedia nájsť spôsob, ako zvládať každodenné nároky. Fungujú v móde autopilota, ráno vstanú, musia urobiť toto a toto, večer odpadnú od únavy a takto to majú každý deň. Nevnímajú seba, iba reagujú na to, čo prichádza.
Snažím sa im ukázať, že sa nestačí starať len o fyzické zdravie. Firmy si to už uvedomujú, vstupenky do fitness centier nestačia, chcú ponúknuť nástroje, ako so sebou pracovať vnútorne. Niektoré majú odvahu ísť ďalej, napríklad na pracovisko priniesť meditáciu. To je ale na Slovensku ešte stále veľké tabu.
Foto: Unsplash/Sam Carter
„Niekedy stačí päť nádychov, päť výdychov a ideme ďalej. Aj to vie urobiť obrovský rozdiel v kvalite nášho dňa,“ vraví Barillová. Foto: Unsplash/Sam Carter
Dáta ukazujú, že mindfulness techniky zvyšujú produktivitu zamestnancov. Aké konkrétne techniky nám vedia v práci pomôcť?
Schopnosť zámerne venovať pozornosť jednej veci zvyšuje sústredenosť. Poznáme to, keď máme v práci množstvo úloh, v dnešnej dobe trpíme roztrúsenou pozornosťou. Keď vraciame pozornosť na jednu vec, vedome si dokážeme pomenovať a vybrať priority, čím sa zvyšuje produktivita.
Multitasking je ilúzia a schopnosť zvládať viacero vecí naraz neexistuje. Schopnosť sústrediť sa znižuje hladinu kortizolu v krvi, máme menej stresu, väčší nadhľad, zvládame náročné situácie, ako napríklad konflikty alebo zmeny. Niekedy stačí päť nádychov, päť výdychov a ideme ďalej. Aj to vie urobiť obrovský rozdiel v kvalite nášho dňa. V neposlednom rade sme šťastnejší a vďačnejší, dokážeme oceniť, čo sa nám podarilo.
Predsudky voči meditácii
Jednou z najznámejších mindfulness techník je meditácia. Čo presne znamená meditovať?
Voči slovu meditácia má na Slovensku veľa ľudí predsudky. Ja by som ich s veľkou láskavosťou rada rozpustila. Ak to tak človek má, nech si skúsi slovo meditácia vymeniť za zastavenie, spomalenie, dýchanie, sústredenie či akékoľvek slovo, ktoré je mu sympatické. Je to o vystúpení zo stresovej reaktivity.
Predstavte si napríklad, že stojíte uprostred diaľnice, okolo vás sa ženú autá. Skúste z tej diaľnice ale vystúpiť na okraji, posadiť sa a iba pozorovať, ako autá prechádzajú. To je meditácia. Zastaviť sa, vnímať seba, ako sa cítim, aké mám myšlienky. Keď nám myseľ utečie, trénovať schopnosť vrátiť ju späť.
Veľa premýšľame nad minulosťou a budúcnosťou a práve meditácia nás vracia do prítomného okamihu. Vnímať skúsenosti také, aké práve sú, bez hodnotenia, nám prináša do života obrovskú ľahkosť.
Mindfulness nás učí, ako byť najskôr pozorovateľom a až potom vedome konať.
Nerobí takéto pustenie kontroly ľuďom problém? Aká je vaša skúsenosť z kurzov?
Našou výchovou a prostredím, v ktorom žijeme, sme dosť tlačení do toho, aby sme mali všetko pod kontrolou. Nie vždy však môžeme veci ovplyvniť, o mnohých veciach nerozhodujeme. Veľký krok je si to iba pripustiť.
V takýchto situáciách sa potrebujeme najskôr nadýchnuť, vydýchnuť, uvedomiť si seba a potom vedome odpovedať. Keď odpovedáme príliš rýchlo a na autopilota, reagujeme emočne a nepresne. Ak však dáme medzi podnet a reakciu priestor, dokážeme prepnúť do prefrontálneho kortexu, tam je rácio, uvedomenie, vyhodnotenie situácie.
Šetríme tým energiu, pretože si uvedomujeme, že všetko hneď nepotrebuje našu pozornosť a už vôbec nie naše riešenie. Mindfulness nás učí, ako byť najskôr pozorovateľom a až potom vedome konať.
Prečo sa nám nedarí meditovať
Ako začať s meditáciou a zaradiť ju do svojho každodenného života?
Treba povedať, že meditácia nemusí znamenať len „sedenie na vankúši“. Meditácia má rôzne podoby. Momenty sebauvedomenia a spojenia sa so sebou sú dôležité a môže to byť napríklad prechádzka v prírode bez slúchadiel do uší, pričom vnímam, ako sa cítim a čo je vonku okolo mňa – zvuky, vône, pôda pod nohami. Toto je napríklad všímavá chôdza.
Všetci nemáme každý deň čas 30-minút meditovať, ale ja hovorím, že každá minúta sa počíta.
Odporúčam si dať do kalendára pripomienku aspoň trikrát za deň, napríklad päť minút pred mítingom, kedy sa zastavíte, navnímate telo, ako sa cítite, venujete si pár nádychov a výdychov, zvedomíte sa a môžete si dať zámer, s ktorým na stretnutie idete.
Rovnako, keď stojíte v rade na obed, len si napríklad uvedomte spojenie nôh so zemou, upokojte rozbehanú myseľ. Ľudia to tak nemusia volať, ale to sú tiež meditácie. Sústrediť sa môžeme aj na pitie kávy, vnímať vône, chute a najmä seba. Ako sa cítim práve teraz? Ako sa o seba potrebujem postarať?
Čo sú najčastejšie chyby, ktoré pri meditácii robíme?
Stretávam sa s rôznymi predsudkami, ktoré môžu ľudí odradiť. Jedným z nich je, že niekto nemôže meditovať, pretože nevie zastaviť myseľ. Očakávanie prestať myslieť sa nedá naplniť, rovnako cieľom meditácie nie je niečo dosiahnuť.
Meditácia nie je efektívna iba vtedy, ak sa po nej cítim dobre, nejde o to, či je príjemná alebo nepríjemná. Nemá jeden cieľ, je to o tom znova a znova sa spájať sám so sebou, uvedomovať si myšlienky, čokoľvek mi ide hlavou.
Aké knihy alebo podcasty na tému mindfulness odporúčate?
Moja obľúbená kniha na túto tému je Škola šťastného života od Gelonga Thubtena, v ktorej veľmi prakticky píše, ako sa sústrediť v každodennom živote na určitú činnosť. Krásny podcast o mentálnom zdraví je napríklad Nevyhorení. Najviac však odporúčam zažiť si všímavosť na vlastnej koži, napríklad prostredníctvom kurzu.
