Slováci boli nútení uplynulé dva roky šetriť. Obmedzovali svoju spotrebu, no ani to nestačilo a častokrát museli siahnuť na úspory. Z účtov im odbudlo viac ako 1,3 miliardy eur. Koniec minulého roka však priniesol záblesk svetla na konci tunela.
Inflácia dosiahla v uplynulých dvoch rokoch vysoké hodnoty. Spotrebiteľské ceny vzrástli za dva roky o 25 percent. Rast platov pritom zaostával a mzda po očistení o infláciu klesala. Išlo teda o reálnu krízu v hospodárení domácností. Vybrala si daň na našom finančnom zdraví.
Podľa prieskumu, ktorý pre 365.bank uskutočnila agentúra 2muse v novembri minulého roka, takmer tri pätiny populácie deklarovali znížený stav úspor.
Napätý rozpočet riešili dve tretiny ľudí podľa výsledkov prieskum tým, že si najprv odopreli tovary, ktoré boli predtým pre nich štandardom.
„Aj keď nominálne mzdy rástli medziročne o desatinu, nestačili pokryť mieru rastu inflácie, v dôsledku čoho nastal pokles reálnych miezd. Vo výsledku tak klesala kúpyschopnosť obyvateľstva, čo sa prejavilo uťahovaním opaskov – najmä škrtaním výdavkov bežnej spotreby a siahaním na svoje úspory,” hovorí Tomáš Boháček, makroekonomický analytik 365.bank.
Dôchodcovia obstáli najlepšie
Vo vnímaní inflácie sa objavili rozdiely naprieč spoločnosťou. „Paradoxom je, že najväčšia akceptácia dopadu rastúcich cien je pri starších obyvateľoch v dôchodkovom veku,” konštatuje Boháček. „Najhorší dopad má naopak pri ekonomicky aktívnych ľuďoch vo veku do 34 rokov,” dodáva.
Dôchodky sa totiž vlani zvyšovali dvakrát. Prvýkrát v januári o 11,8 percenta, potom v júli o 10,6 percenta. Okrem toho penzisti dostali pred koncom roka 13. dôchodok vo výške 200 až 450 eur podľa výšky ich bežnej penzie. Od januára tohto roka došlo k ďalšej valorizácii o 14,5 percenta.
Portál startitup.sk v januári skonštatoval, že Slovensko sa v roku 2024 premení na „raj pre dôchodcov“. Aj preto penzisti nevnímajú rast cien tak vážne ako zamestnanci.
Škrty v spotrebe
Napäté rozpočty sa najprv prejavili v nižšej spotrebe domácností. Dokazuje ju aj pokles maloobchodných tržieb. Vlani boli nižšie o 4,5 percenta, čo je najhorší výsledok od roku 2009.
„Tržby aj spotreba v minulom roku pomyslenú súťaž proti inflácií prehrali,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Domácnosti podľa neho šetrili najmä na položkách, ktoré nie sú nevyhnutné pre každodenný život, napríklad na nábytku, bežnej údržbe domácnosti alebo oblečení či topánkach.
Siahli sme na úspory
Ďalším opatrením bolo rozpúšťanie rezerv. Vidno to aj na bankových štatistikách. Domácnosti si od januára do novembra vybrali z bánk viac ako jednu miliardu eur. V prechádzajúcom roku to bolo ďalších takmer 300 miliárd. Dovedna si teda vybrali 1,3 miliardy eur. Je to daň za infláciu.
Znižovanie rezerv je pritom na slovenské pomery nevídaný jav. Bežne domácnosti peniaze na účtoch hromadia, a to aj vtedy, keď je ich úročenie nulové. V historicky najsilnejšom roku 2020 na účtoch našincov pribudlo 4,1 miliardy eur.
Vtedy bola totiž väčšina prevádzok obchodov a služieb zatvorená, čo sa prejavilo hromadením úspor. Tie nakoniec vlani poslúžili domácnostiam ako bezpečnostný vankúš.
Kým počas pandémie miera úspor vyskočila na rekordných 12 percent a predtým to bolo v priemere osem percent, vlani sa miera úspor preklopila do mínusu.
Návrat do kladných čísel
Svetlo na konci tunela sa objavilo koncom minulého roka. Inflácia vtedy opadla a aktuálne sa jej hodnota blíži k trom percentám. Tento rok je tak situácia o poznanie lepšia.
Mzdy začali po dvoch rokoch konečne pokrývať infláciu. „Reálny rast miezd v tomto roku posunie domácnosti do komfortnejšej situácie a ich celková spotreba sa vráti do plusu,“ prognózuje Kočiš.
Celková spotreba domácnosti by podľa neho v tomto roku mohla rásť o 2,5 percenta. Predpokladá však, že najprv sa budú ľudia snažiť nahradiť a doplniť úspory, ktoré v ostatných dvoch rokoch v dôsledku zvýšenej inflácie museli vyčerpať.
Najprv dorovnáme úspory
„Tento stav sme videli už v poslednom štvrťroku minulého roku, keď reálne mzdy síce už medziročne rástli o 3,9 percenta a domácnosti dokázali naakumulovať úspory na bankových vkladoch v trojnásobnom objeme v porovnaní s prvými troma štvrťrokmi roka, ale spotreba domácnosti aj napriek tomu ostala v zápore,“ dokladá.
Podobný názor má aj Národná banka Slovenska. „Očakávame, že z lepších reálnych príjmov si domácnosti budú v rastúcej miere ešte krátkodobo dopĺňať úspory,“ prognózuje.
Trend obozretného míňania sa podľa nej prenesie aj do aktuálneho roka. „Opätovné výrazné naštartovanie spotrebiteľského dopytu očakávame až od druhej polovice roka,“ konštatuje centrálna banka.
Možno viac do investícií
„Aj na našich číslach vidíme, že ľudia začínajú budovať úspory, ktoré minuli za posledné dva roky,“ naznačuje ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz. Dodáva však, že väčší záujem je o termínované vklady a investovanie.
Úspory, ktoré dnes prúdia do bánk, sa tak ukladajú v odlišnej štruktúre. Termínované vklady sú totiž úročené v priemere 3,5 percentami. Domácnosti preto ukladajú peniaze radšej tam, nie na bežné účty.
„Vďaka nárastu sadzieb vidíme zvýšenie záujmu o termínované vklady, ale aj podielové fondy. Naopak, atraktivita investičnej hypotéky ako nákupu aktíva „na páku“ klesla,“ konštatuje Lörincz.
Väčší záujem o investovanie
Rastie aj popularita investovania. „Rastúcej obľube sa teší tradičné investovanie, najmä do akcií, podielových fondov a dlhopisov, kde svoje peniaze odkladá až takmer tretina Slovákov,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Oproti roku 2019 ide podľa neho o nárast o takmer desať percentuálnych bodov. Poklesol zároveň podiel tých, ktorí majú na investovanie negatívny názor – z 21 na 18 percent.
Je teda dôvod predpokladať, že nové úspory Slovákov, ktoré začínajú vznikať, sa budú ukladať v lepšej štruktúre v porovnaní s tými predchádzajúcimi. Mali by viac smerovať do investícií než do hotovosti na bežných účtoch. To, samozrejme, platí pre tých, ktorí už majú vybudovanú bezpečnostnú rezervu.
