Rozhádané Slovensko, hrubozrnná verejná diskusia, rodinní príslušníci a kamaráti na opačných stranách barikády. Taká je nálada v spoločnosti po nedávnych prezidentských voľbách.
V skutočnosti však po marazme môže vyjsť slnko, prinajmenšom jeho záblesk. Je ním nádej, že sa na stôl konečne dostanú racionálne argumenty. Aspoň tak to vidia finančné trhy.
Bez reakcie investorov
„Trhy sa nikdy nemýlia.“ Toto tvrdenie poznajú mnohí burzoví obchodníci. Hovorí o tom, že investori spoľahlivo predvídajú, čo sa stane. Nemajú politické preferencie. Pozerajú sa na ekonomiku.
Odstup od politiky sa potvrdzuje aj teraz. Výnosy desaťročných vládnych dlhopisov Slovenska totiž vykázali od volieb len minimálne pohyby. Nereagovali nárastom, ako by sa mohlo zdať.
Tesne pred voľbami výnosy vyskočili o zhruba tri percentá, po zverejnení výsledkov sa však vrátili na pôvodnú úroveň. Sú to teda len kozmetické zmeny. Výnosy od začiatku roka oscilujú okolo úrovne 3,5 percenta.
Prirážka voči bezrizikovým nemeckým dlhopisom (spread) dokonca od začiatku marca klesla o 20 percentuálnych bodov. S výsledkami volieb sa totiž paradoxne spája nádej na lepšiu ekonomiku.
Nádej na šetrenie
„Zvolenie Petra Pellegriniho umožní Ficovej vláde, aby jednoduchšie prijímala aj nepopulárne ekonomické opatrenia. A tie budú nutné, ak má Slovensko znižovať rozpočtový deficit. Okrem iného bude nutné zvyšovať dane a stabilizovať výdajovú stranu,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
„Investorov viac ako politika zaujímajú ohlásené konsolidačné opatrenia, ktoré by sme mali spoznať v najbližších týždňoch,” potvrdzuje aj Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne.
Podľa Tomčiaka má vláda aktuálne silný mandát a „zástup takmer sfanatizovaných voličov“, čo by jej malo umožniť prijímať aj nepopulárne opatrenia.
„Finančné trhy sa spoliehajú práve na to, že tento rok bude vláda veľmi aktívna, využije eufóriu voličov a pomocou opatrení zredukuje štátny deficit,“ konštatuje analytik.
Tento predpoklad sa už začína potvrdzovať. Dva dni po voľbách predstavil premiér Robert Fico a minister financií Ladislav Kamenický niekoľko konsolidačných opatrení.
Prvé opatrenia boli predstavené
Jedným z nich je zdanenie sladených nápojov. Tie, v ktorých je pridaný cukor, nie čisté ovocné šťavy, budú zdanené viac. Do rozpočtu to má v budúcom roku priniesť 85 miliónov eur a v ďalšom roku 117 miliónov.
„Toto nie je téma, ktorá by sa dotýkala sociálneho štandardu ľudí, pretože ľudia majú vždy alternatívu,“ hovorí Fico.
Ďalším krokom je vyššia daň z tabakových výrobkov. Kamenický priblížil, že od budúceho roka príde k zdaneniu elektronických cigariet, nikotínových vrecúšok a iných výrobkov obsahujúcich nikotín.
Dovedna by obe opatrenia mali do rozpočtu priniesť 100 miliónov eur v budúcom roku a v ďalšom až 243 miliónov eur.
V hre je aj zníženie počtu zamestnancov v štátnej správe. Fico naznačuje, že by sa mohlo týkať až 30 percent pracovníkov ministerstiev.
„Ja som za výrazné škrty, pokiaľ ide o ústredné orgány štátnej správy. Nie som podporovateľom zvyšovania dane z pridanej hodnoty,“ deklaruje Fico.
Podobné ambície však mala Ficova vláda aj v minulosti, no nakoniec došlo len k veľmi miernemu prepúšťaniu.
„Musíme prijať nejaké rozhodnutia. Vláda zdedila najhoršie verejné financií v Európskej únii, ktoré musí stabilizovať a ozdraviť,“ zdôraznil.
Vysoké ambície
Konsolidácia by mala na budúci rok dosiahnuť jedno percento hrubého domáceho produktu a v číselnom vyjadrení 1,4 miliardy eur, čo je viac ako Fico hovoril pred parlamentnými voľbami, keď pripúšťal konsolidáciu na úrovni len o 0,5 percenta HDP ročne.
Je to dobrá správa pre Slovensko. Zadlženosť totiž prudko rastie a ufinancovať verejný dlh môže byť onedlho problém. Navyše hrozí prepadnutie eurofondov.
Fico preto deklaruje debaty Európskou komisiou o plnení európskych pravidiel. Ide napríklad o výdavkové limity. Ministerstvo financií ich plánuje naviazať na európske rozpočtové pravidlá, čo je ďalšia dobrá správa pre krajinu.
Proruský naratív
S rezervou berú zatiaľ analytici proruské vyjadrenia vládnych politikov. „Proruská orientácia vlády je zatiaľ skôr volebný naratív s cieľom nájsť protipól k EÚ a zvaliť na niekoho vinu za slabý ekonomický vývoj Slovenska,“ myslí si Tomčiak.
Finančné trhy podľa neho pokladajú túto rétoriku len za divadlo pre voličov. Myslí si, že slovenská vláda reálne nepodnikne proti EÚ a NATO žiadne kroky.
„Fico a Pellegrini predhadzujú voličom Európsku úniu ako zlo, pred ktorým ich ochránia. Je to však ekonomický nezmysel, keďže prínosy z členstva v EÚ sú pre Slovensko obrovské,“ hovorí analytik.
Radikálne vymedzovanie vlády voči európskym a transatlantickým inštitúciám je podľa neho z dlhodobého hľadiska určite nepriaznivé.
„To sú pre Slovensko hlavní spojenci. Ak bude na nich vláda útočiť, tak nadnárodné spoločnosti budú radšej otvárať svoje prevádzky v iných krajinách. Už teraz je možné sledovať, že príliv zahraničných investícií na Slovensko slabne,“ konštatuje.
Vystúpenie z oboch blokov by podľa Tomčiaka znamenalo pre Slovensko ekonomickú katastrofu. Ako príklad uvádza Veľkú Britániu, ktorá po výstupe z EÚ generuje stále slabý rast, znáša vysoké výnosy štátnych dlhopisov a prepad akcií na Londýnskej burze.
Ak nebudeme konsolidovať, zaplatíme viac
„Investori očakávajú, že dohodnuté pravidlá privedú Slovensko späť na cestu k zodpovednej konsolidácií. Naďalej oceňujú naše prozápadné ukotvenie v EÚ a NATO. Ak by sa však Slovensko dostalo do hlbšej politickej izolácie, začali by svoj postoj prehodnocovať,” obáva sa Kočiš.
Ak by teda vláda neprijala dostatočne razantné kroky, výnosy slovenských vládnych dlhopisov by skôr či neskôr vzrástli. Slovensko pritom teraz stagnuje na zvýšených úrovniach.
„Financujeme sa drahšie, ako by sme mohli, najmä v porovnaní s Portugalskom alebo Španielskom,” konštatuje Kočiš.
Rizikové prirážky Slovenska tak ostávajú zvýšené, no v Taliansku, Španielsku a Portugalsku sú na zostupnej trajektórii, pretože trhy očakávajú blížiace sa zníženie sadzieb Európskej centrálnej banky, takže cena peňazí všeobecne klesá.
Ak by však došlo k nečakanému zhoršeniu globálnej situácie, rizikové prirážky na slovenských dlhopisoch prudko vzrástli. Rizikom je rovnako aj možné zvýšenie ratingu v najbližších mesiacoch.
Analytik Tomčiak očakáva, že najbližšie mesiace sa budú niesť „na vlne upevňovania politickej moci v krajine“ a reálne ekonomické plány vlády budú zrejmé až z návrhu rozpočtu na rok 2025.
Prečo je to dôležité?
Mať verejný dlh a úroky z neho pod kontrolou je dôležité pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií. V prípade, že sa úroky dostanú nad určitú hranicu, štát za dlh platí čoraz viac a zostáva mu menej peňazí na bežné výdavky, napríklad na zdravotníctvo, školstvo a dôchodky.
Ide o efekt valiacej sa snehovej gule nabaľujúcich sa úrokov, ktorá sa brzdí len veľmi ťažko.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že ak by vláda nepristúpila k ozdraveniu verejných financií, tak do roku 2040 by sa verejný dlh v porovnaní so súčasnosťou strojnásobil a dosiahol viac ako 160 percent HDP. Cena zadlženia by stúpla z dnešného jedného percenta na desať percent HDP.
V takom prípade by náklady na dlhovú službu tvorili aj 27 percent príjmov štátneho rozpočtu. Dnes sú to dve percentá. Až polovica z tohto nárastu by pritom bola spôsobená rastom výnosov dlhopisov.
Národná banka Slovenska taktiež upozorňuje, že ak by došlo k rastu výnosov vládnych dlhopisov, odčerpávalo by to verejné zdroje na dlhovú službu na úkor primárnych výdavkov.
Nabáda preto vládu prijať tento rok opatrenia v objeme aspoň 1,3 miliardy eur a v nasledujúcom roku dodatočných 1,9 miliardy eur.
Pomohlo by to podľa nej udržať dlh pod úrovňou 60 percent HDP, čo je hranica zdravého zadlženia daná európskymi pravidlami.
Výsledky volieb teda môžu paradoxne urýchliť prijímanie rozumných opatrení. Predvolebná kampaň sa skončila, je na čase byť pragmatický.
