Potenciál doterajšieho rastu ekonomiky Slovenska sa vyčerpal. Už dlhšie stagnujeme na úrovni 80 percent Európskej únie. Lacná a dostupná pracovná sila sa minula a potrebujeme investovať do vzdelania a inovácií.
„Nerastieme,“ varujú ekonómovia pri hodnotení Slovenska, ktorému podľa nich chýba vyššia pridaná hodnota. „Zo Slovenska bol tiger Európy, jeho rev však už nepočuť,“ uviedla Slovenská sporiteľňa pri hodnotení ekonomickej prosperity Slovenska na tlačovej konferencii.
Prezývku tiger Európy sme si pred takmer dvadsiatimi rokmi vyslúžili vďaka vysokému rastu HDP vyvolanému štrukturálnymi reformami a vstupom do EÚ.
Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne, označuje rozmedzie rokov 2000 až 2010 práve vďaka reformám za zlatú dekádu. V tom čase sme dobehli európsky priemer o 25 percent. V ďalších desiatich rokoch však už len o pár jednotiek percent.
Rastový impulz Slovenska bol vtedy založený na lacnej pracovnej sile a kopírovaní technológií zo zahraničia. Viac než dekádu sa však naša ekonomika potáca okolo súčasnej úrovne bez výraznejších posunov smerom nahor.
„V minulosti sme dosahovali rast najmä vďaka zahraničným investíciám, lacnej a pomerne dostupnej pracovnej sile a zvyšovaniu produktivity práce. Tento model sa však postupne vyčerpal. Dnes rast produktivity nevieme naštartovať,“ konštatuje Michal Horváth, hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska.
Zlé nasmerovanie sociálnej politiky
Rozvoj ekonomiky od vstupu do Európskej únie v roku 2004 priniesol aj rast miezd. Tie do súčasnosti stúpli 2,7 násobne. Kým pri vstupe do únie bola priemerná mzda na Slovensku v prepočte 526 eur, dnes je to 1430 eur. Ceny za ten čas stúpli o 80 percent. Vzrástla teda aj naša životná úroveň.
Analytici však upozorňujú, že rast príjmov sa nedotkol všetkých štruktúr spoločnosti. „Máme skupiny s veľmi hlbokou materiálovou depriváciou. Chudobe sú vystavené jednorodičovské rodiny, niektorí seniori, či rómska populácia,“ hovorí Horváth. Tento problém sa podľa neho politikom nedarí vyriešiť.
Hovorí, že príčina nie je ani tak v nedostatku peňazí, ale skôr v zlom smerovaní sociálnej politiky. Objem peňazí, ktoré dávame do sociálnych dávok, je podľa neho relatívne vysoký. „Nedávame ich však na správne miesta, takže sa často nedostanú ľuďom, ktorí ich naozaj potrebujú,“ vysvetľuje.
„Jednorodičovským domácnostiam by výrazne pomohlo zlepšenie sociálnych služieb, napríklad starostlivosti o deti. Ak by bolo o ne postarané, zlepšilo by sa aj postavenie rodičov na trhu práce s možnosťou viac si zarobiť. „Riešime symptómy namiesto príčin,“ upozorňuje ekonóm. Tento problém charakterizuje podľa neho celú verejnú politiku.
„V deväťdesiatych rokoch sme mali málo vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Dnes to už neplatí. Máme ich dokonca viac ako Nemecko. Ich kvalita však, bohužiaľ, zaostáva,“ konštatuje. Absolventi sa tak nezamestnávajú v odboroch, ktoré vyštudovali a odbornosť nezodpovedá tomu, čo chce trh práce. Je to len jeden z príkladov politiky nesprávneho smeru.
Mladí ľudia odchádzajú
Ďalším nesprávnym nastavením je absencia prorastových opatrení. Hlavný ekonóm České spořitelny David Navrátil upozorňuje, že nikto doteraz nevymyslel lepšiu sociálnu politiku, ktorá by za jednu generáciu dokázala zdvojnásobiť príjem, než je ekonomický rast.
„Napriek tomu politici rast brzdia. Pozerajú sa na to, ako by mohli koláč rozdeliť, nie na to, ako by ho urobili väčší,“ konštatuje. V porovnaní HDP na obyvateľa sa Slovensko umiestňuje na nelichotivom 25. mieste spomedzi 27 krajín EÚ.
„Problém nám robí vysoká inflácia a slabý rast HDP. Za päť rokov naša ekonomika rástla len o sedem percent, kým tretina krajín únie dosiahla dvojciferný rast,“ hovorí Valachyová. „Nerobíme žiadne štrukturálne reformy, aby sme rast znova naštartovali,“ dodáva.
Podľa Navrátila je za ekonomickým rastom v úspešných krajinách až z polovice inovačná kapacita. Jedna štvrtina pripadá na vzdelávanie a získavanie talentov. Zvyšok tvorí efektívna alokácia zdrojov.
Patrí sem napríklad fungujúca infraštruktúra, burza, úrady či školy. „Fungovanie demokracie je schopné zvýšiť ekonomický rast až o jednu pätinu,“ prízvukuje ekonóm. Problémom je podľa neho aj nedostatočná automatizácia a robotizácia Slovenska, čo by mohlo pomôcť vynahradiť očakávaný úbytok pracovnej sily.
Mnohé krajiny to už pochopili. Čína využíva dvakrát toľko robotov ako Slovensko. Dokáže tak prosperovať aj pri rastúcej priemernej mzde.
Nedostatok vzdelanej pracovnej sily
Slovensko bude onedlho bojovať s nedostatkom pracovnej sily. Valachyová hovorí, že o desať rokov budeme mať o sedem percent menej pracujúcich a o 20 percent viac dôchodcov ako dnes. O 20 rokov to bude až o 20 percent menej pracujúcich a o 32 percent viac dôchodcov.
„Ľudia preto majú obavy o svoj dôchodok,“ konštatuje ekonómka. Čiastočným riešením môže byť podľa nej vyššia participácia na trhu práce, teda brigády pre študentov a čiastočné úväzky pre seniorov.
„Na to však potrebujeme zmeniť štruktúru ekonomiky. V sedemdesiatke už s krompáčom pracovať nezvládnete, no s robotmi a automatmi áno,“ podotýka Navrátil.
Ďalším problémom našej krajiny je aj výrazný odlev študentov a absolventov škôl. Nedávny prieskum ukázal, že s myšlienkou odchodu zo Slovenska sa za posledný rok pohrávali viac ako dve tretiny ľudí do 24 rokov. „Nemáme im čo ponúknuť,“ konštatuje Horváth.
Podľa Valachyovej môže byť čiastočným riešením prílev pracovníkov zo zahraničia, no ani v tom nie sme dobrí. „Aj Ukrajinci vedia, že treba ísť viac na západ,“ hovorí ekonómka. Česko aj Poľsko preto získali viac ukrajinských utečencov na počet obyvateľov než Slovensko.
Najväčšie rezervy má Slovensko podľa analytikov vo vzdelávaní. V testovaní PISA sme sa umiestnili na 23. mieste z 27. Problém je však aj na úrovni vysokých škôl. Podľa Juraja Kotiana, vedúceho oddelenia makroekonomických analýz Erste Group, by sme inšpiráciu mohli hľadať v európskej jednotke vo vzdelávaní, v Estónsku.
„Svoj úspech postavili na troch kľúčových pilieroch. Na motivovaných učiteľoch, autonómii, flexibilite a na prístupe, že všetci študenti sú dôležití,“ hovorí.
Kľúčovú úlohu zohráva podľa odborníkov vzdelávanie už v ranom detstve. „Vie zmierniť sociálne rovnosti a podporiť lepšie výsledky študentov. Aj preto sa kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom veku stáva prioritou v mnohých krajinách,“ vraví Kotian.
Aj tu však máme rezervy. Zatiaľ čo ho na východnom Slovensku absolvuje len 66 percent detí, priemer EÚ predstavuje až 92 percent.
Slovenská sporiteľňa zostavila už po druhý raz medzinárodné porovnanie – Index prosperity. Umiestnili sme sa na 24. mieste, čo je o jednu priečku nižšie ako pred rokom. Výsledok potvrdzuje stagnáciu našej krajiny.
Česko je na trinástom mieste. Z našich susedov sa darí dobiehať priemer najmä Maďarsku a Poľsku.
Zaostávame najmä vo vzdelávaní a v inováciách. V prvej z týchto oblastí sme obsadili 23. miesto. Hoci v počte absolventov predstihujeme Česko, v celkovej kvalite vzdelávania výrazne zaostávame.
Podobná situácia je vo vede a výskume. Dávame naň zhruba tretinu z toho, čo naši západní susedia. Výsledkom je menej startupov, patentových prihlášok a digitálnych zručností.
