Často dostávam otázku, či funguje pozitívne myslenie. Otvorene na ňu odpovedám, že nie vždy. Pri pozitívnom myslení ešte stále pretrváva mýtus, že ide o postoj k životu, v ktorom „nič nie je problém“.
Rozvíjanie proaktívnych a pozitívnych myšlienok však nie je o tom, že sme neustále šťastní alebo veselí. Nie je to ani o ignorovaní všetkého negatívneho alebo nepríjemného. Je to o začlenení pozitívneho aj negatívneho do našej perspektívy a o rozhodnutí byť vo všeobecnosti optimistický.
Dosiahneme to aj bez manipulatívnej autosugescie. Stačí sa vzdať nadmerného pesimizmu a pochmúrneho pohľadu na svet. Je to o mentálnej práci s naším postojom, ktorý keď nemusí riešiť zbytočnú frustráciu, bezmocnosť a stagnáciu, môže sa väčšmi venovať rozvoju a rastu.
Aby pozitivita fungovala, musí ísť ruka v ruke s aktivitou
Funguje pozitívne myslenie? Nie vždy, ale je omnoho účinnejšie než negatívne myslenie. Psychologická pedagogička Kendra Cherry charakterizuje pozitívne myslenie ako prístup k životným výzvam s pozitívnym pohľadom.
„Nemusí to nevyhnutne znamenať vyhýbanie sa zlým veciam alebo ich ignorovanie. Namiesto toho ide o úsilie vyťažiť maximum z potenciálne zlých situácií, snažiť sa vidieť v iných ľuďoch to najlepšie a pozerať sa na seba a svoje schopnosti v pozitívnom svetle,“ vysvetľuje Cherry.
Pozitívne myslenie je proces, ktorý vzniká priebežne – budujeme si ho a upevňujeme, až sa z neho stane životný postoj. Nevyhnutne však k nemu patrí aj proaktívnosť – potrebujeme byť väčšmi iniciatívni než reaktívni a hľadať riešenia namiesto toho, aby sme sa zaoberali dôvodmi, prečo a ako sa veci nedajú vyriešiť.
Predovšetkým ide o zvýšenie kontroly nad vlastným postojom zoči-voči všetkému, čo nám príde do cesty. Nemôžeme v každej chvíli ovládať svoju náladu a víriace sa myšlienky, ale môžeme si vybrať, ako s nimi naložíme. Či v prospech hľadania zdrojov vedúcich k úspechu, alebo k rezignácii a pasivite obávajúc sa zlyhania.
Pozitívna psychológia vs pozitívne myslenie
Pozitívne myslenie sa niekedy zamieňa s pozitívnou psychológiou. Nejde o to isté.
Pozitívne myslenie znamená pozerať sa na veci z pozitívneho uhla pohľadu a udržiavať optimistický postoj. Pozitívna psychológia študuje účinky optimizmu – čo ho spôsobuje a kedy ho najlepšie využiť.
Dokladá to mnohými štúdiami, keď sú pozitívne mysliaci ľudia menej ovplyvnení stresom, zažívajú väčšie pocity šťastia, naplnenosti a celkovej spokojnosti so životom, čo sa priaznivo premieta do ich fyzickej aj psychickej pohody.
Toxická pozitivita: Aj negatívne emócie sú „dobré“
Pozitívny pohľad na život výrazne prispieva k našej duševnej pohode. Život však nie je zakaždým pozitívny. Toxická pozitivita posúva pozitívne myslenie do extrému a vyznáva prístup, v ktorom sú „povolené“ iba dobré vibrácie. To vedie k tendencii zbaviť sa akýchkoľvek zdanlivo negatívnych emócií, čo popiera autentickosť a zdravé prežívanie celého spektra emócií.
Podľa pozitívnej psychologičky Barbary Fredrickson majú negatívne myslenie a negatívne emócie svoje miesto. Umožňujú nám zaostriť pozornosť na nebezpečenstvá, hrozby a zraniteľné miesta. To je životne dôležité pre prežitie, aj keď možno nie tak zásadne, ako to bolo u našich predkov, ktorým prežívanie negatívnych emócií pomohlo primerane reagovať v život ohrozujúcich situáciách.
V našej dobe zdravé pozitívne myslenie rozširuje naše zdroje, zručnosti a kompetencie, otvára nám nové možnosti a slúži tiež na zvyšovanie blahobytu.
Rozvoj „správnych“ myšlienok – konštruktívne myslenie
Súhlasíte s tvrdením, že od postoja závisí, či sa stanete človekom, akým chcete byť a či dosiahnete veci, ktoré považujete za hodnotné?
Carol S. Dwecková, svetovo uznávaná psychologička zo Stanfordovej univerzity, prišla po desaťročiach výskumu s prelomovou myšlienkou – objavila silu nastavenia mysle. Vo svojej knihe Nastavenie mysle vysvetľuje, prečo nám úspech nezaručujú len naše schopnosti a talent, ale aj to, či sa naše ciele snažíme dosiahnuť s fixným nastavením mysle alebo s nastavením mysle na rast.
Schopnosť vybrať si životný postoj je tým najdôležitejším zdrojom, s pomocou ktorého môže človek dosiahnuť životný úspech.
Niektorí odborníci dávajú v tejto súvislosti do popredia aj konštruktívne myslenie. Jeho veľkým propagátorom je Hal Urban, ktorý poukazuje na skutočnosť, že nikto nemôže myslieť pozitívne nepretržite – je to nerealistické a nemožné.
Tí, ktorí myslia konštruktívne, si uvedomujú aj svoje negatívne myšlienky, ale vedia ich spracovať a nenechajú sa nimi ovládať – pristupujú k výzvam s pozitívnym výhľadom. Vážia si a uprednostňujú hlavne pozitívne myšlienky, ktoré správnym smerom ovplyvňujú ich charakter.
Ako trénovať zdravé pozitívne myslenie?
Niektoré myšlienkové pochody sú ako kazajka a ich zovretie znemožňuje všímať si myšlienky a prežívanie bez zaujatosti a negatívnosti. Vďaka sebareflexii viete sledovať, kedy im vytvárate priestor a necháte sa nimi zmiasť a týrať.
Dobrými oponentmi takýchto automatických myšlienok je uvedomenie si toho, že:
- Vaše názory sú iba vaše vlastné interpretácie toho, čo sa okolo vás deje – názory nie sú to isté čo skutočnosť.
- Keď sú vaše názory negatívne, je negatívne aj vaše vnímanie vlastnej osobnosti a sveta okolo vás.
- Keď sú vaše názory pozitívne, cítite sa silní a veríte si.
Váš vnútorný kritický hlas vás posudzuje oveľa prísnejšie než ktorákoľvek iná osoba. Verte tomu, že keď sa cítite neistí, je to preto, že vás tak posudzuje vaše vnútorné ja, nie ľudia okolo vás.
Ani jeden človek sa nenarodí s hotovými názormi. V mozgu sa môžu automaticky uhniezdiť určité negatívne myšlienky, ale vy ich môžete spochybniť a zbaviť sa tak škodlivých predstáv, ktoré ste si o sebe vytvorili.
Ako povedal generál John H. Miller: „Vaše žitie nie je určované natoľko tým, čo život prináša, ako skôr postojom, ktorý sami do neho vnášate – nie tým, čo sa vám prihodí, ale tým, akým spôsobom sa vaša myseľ pozerá na to, čo sa deje.“
