Jim Simons, bývalý profesor matematiky, založil priekopnícky hedžový fond, ktorý využíval pri investovaní automatizované kvantitatívne modely. Neskôr sa zaradil medzi popredných amerických filantropov, zomrel 10. mája vo veku 86 rokov vo svojom dome na Manhattane.
Simons bol matematický génius a viedol Katedru matematiky na Univerzite v Stony Brook. V roku 1978 sa ako 40-ročný rozhodol zanechať akademickú kariéru a skúsiť šťastie na finančných trhoch.
V roku 1982 založil hedžový fond Renaissance Technologies a v roku 1988 vytvoril fond Medallion, ktorý sa preslávil schopnosťou poraziť širší trh a všetkých konkurenčných investorov, ale aj tým, ako prísne stráži svoje tajomstvo.
Matematické mozgy
Renaissance sídli v East Setauket v štáte New York, 110 kilometrov východne od mesta, kúsok od pobrežia Long Island Sound. Spoločnosť má teda od typických obchodníkov z Wall Street ďaleko a na tento odstup už roky veľmi dbá. Na druhej strane zamestnáva najväčšie matematické mozgy na svete. Na svojom strohom webe uvádza, že 90 z jej 300 zamestnancov má doktorát z matematiky, fyziky, informatiky alebo príbuzných odborov.
Renaissance aktuálne spravuje aktíva v hodnote približne 50 miliárd dolárov a fond Medallion je desiatky rokov prístupný len Simonsovi a zamestnancom firmy. Vo fonde Medallion predstavuje poplatok za správu 4 percentá a výkonnostné poplatky siahajú až do výšky od 36 do 44 percent.
Je to oveľa viac než v ktoromkoľvek inom veľkom hedžovom fonde, ale vyplatí sa to. Aj po započítaní poplatkov totiž fond od svojho vzniku dosahuje ročný čistý výnos vyše 30 percent. Len pre porovnanie, celkový ročný výnos spoločnosti Berkshire Hathaway Warrena Buffetta dosahuje len 20 percent.
Vďaka týmto výsledkom bol Simons v čase svojej smrti 51. najbohatším človekom na svete s odhadovaným majetkom 31,4 miliardy dolárov. V rebríčku najbohatších Američanov Forbes 400 sa prvýkrát objavil v roku 2004, jeho majetok mal vtedy výšku 2,5 miliardy dolárov.
Stratégia zostáva záhadou
Simons bol veľmi uzavretý a bližšie detaily jeho investičnej stratégie, ktorá mu pomohla k úspechu, sú dodnes z veľkej časti záhadou. Naposledy sa ukázal na verejnosti v septembri 2023 na 11. výročnom filantropickom summite Forbes 400 v New Yorku.
Spolu s manželkou Marilyn Simonsovou si prevzal cenu Forbes 400 za celoživotné dielo v oblasti filantropie a zhováral sa o svojej charitatívnej činnosti s prispievateľkou Forbes Maneet Ahuja. Podľa Jimových slov sa o založenie nadácie Simons Foundation v roku 1994 zaslúžila práve jeho manželka Marilyn. „Ja som len zarábal peniaze a Marilyn ich rozdávala,“ žartoval v prejave.
Pri prvých charitatívnych daroch to zrejme naozaj bolo tak, hoc neskôr sa v dobročinnosti osobnejšie angažoval aj on sám. V roku 2010 odišiel z vedenia spoločnosti Renaissance a spolu s Marilyn rozdali prostredníctvom svojej nadácie viac ako 6 miliárd dolárov.
Podľa rebríčka Forbes je manželský pár na šiestom mieste spomedzi najväčších filantropov v Amerike. Podľa posledného daňového priznania predstavoval majetok Simons Foundation 4,9 miliardy dolárov. Nadácia podporuje najmä vzdelávanie a výskum v oblasti matematiky a vedy.
„Celá ekonomika čoraz viac závisí od kvantitatívnych zručností a my sme pozadu s ich výučbou,“ povedal Simons pre Forbes v roku 2016.
Milovník vedy
Minulý rok Simonsovci prisľúbili Univerzite v Stony Brook 500 miliónov dolárov počas siedmich rokov. Ide o druhý najväčší dar, aký kedy verejná vysoká škola dostala. Simons sa ako 30-ročný stal vedúcim tamojšej katedry matematiky, predtým učil na Harvarde a Massachusettskom technologickom inštitúte.
Vyslúžil si uznanie prácou zameranou na topológiu a pochopenie vlastností zložitých geometrických tvarov. V roku 1976 získal cenu Oswalda Veblena, najvyššie ocenenie v oblasti geometrie, ktorú udeľuje Americká matematická spoločnosť.
Univerzita v Harvarde. Unspash/Somesh Kesarla Suresh
Simons učil aj na Harvarde. Foto: Unspash/Somesh Kesarla Suresh
„Stony Brook pre nás znamená veľa,“ povedal Simons na minuloročnom filantropickom samite Forbes. „Katedra na tom bola biedne, ale guvernérom bol [Nelson] Rockefeller, ktorý zbožňoval štátne univerzity, takže som získal dosť financií, aby som mohol katedru matematiky postaviť na nohy. Presne to som aj urobil.“
Na spomínanej univerzite navyše spoznal aj manželku Marilyn, ktorá tam vtedy pôsobila ako doktorandka. Minulý rok pripomenul síce starý, ale úsmevný príbeh o tom, ako sa zoznámili.
„Moja bývalá manželka odchádzala na leto do Európy a ja som sa musel starať o naše tri deti, takže mi univerzita niekoho poslala. Prišla sa pozrieť, či by tú prácu vzala,“ rozprával. „Dlho, dlho sme sa zhovárali, až som sa nakoniec spýtal: ,Máš priateľa?‘ Povedala, že nie. Zvyšok je už história.“
Stovky miliónov na matematiku
Manželia intenzívne investovali do matematického vzdelávania a v roku 2004 založili organizáciu Math for America, ktorá v New Yorku každoročne poskytuje štipendiá tisícke učiteľov v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky a za dve dekády rozdala už viac než 300 miliónov dolárov. Nadácia poskytla ďalšie milióny Národnému múzeu matematiky v New Yorku, známemu ako MoMath. V rozhovore pre Forbes z roku 2017 Simons vysvetlil, prečo je pre neho dôležité pomáhať učiteľom matematiky.
„Ak dnes ovládate matematiku dostatočne na to, aby ste mohli učiť na strednej škole, pravdepodobne viete dosť na to, aby ste mohli pracovať pre Google, Goldman Sachs alebo Renaissance Technologies,“ povedal. „Zarobíte si tam oveľa viac ako na strednej škole, takže nie je veľa ľudí, ktorí sa vyznajú v matematike a dajú sa na učiteľstvo.“
Simons Foundation tiež rozdelila stovky miliónov dolárov na podporu výskumu rakoviny a autizmu v inštitúciách ako Cold Spring Harbor Laboratory.
„V nadácii máme tím ľudí, ktorý ročne vynakladá 100 miliónov dolárov na autizmus a jeho lepšie pochopenie,“ uviedol Simons v septembri minulého roka. „Samozrejme, nie je to jediná vec, ktorou sa nadácia zaoberá, ale patrí to medzi dôležité oblasti, ktorým sa venujeme.“
Jednou z posledných iniciatív nadácie bol príspevok 90 miliónov dolárov na Simonsovo observatórium v Čile, kde sa dokončujú práce na špičkových teleskopoch postavených v nadmorskej výške 5 000 metrov neďaleko sopečného vrchu Cerro Toco v púšti Atacama.
Teleskopy by mali byť schopné detailnejšie než kedykoľvek predtým zachytiť tzv. mikrovlnové pozadie, prostredníctvom ktorého sa mapuje všetko žiarenie pochádzajúce až z obdobia Veľkého tresku. Keď sa Simons o tomto projekte rozrozprával v závere minuloročného rozhovoru pre Forbes, jeho slová prezrádzali jeho dôvtip a túžbu po poznaní.
„Podľa tradičného názoru vznikol vesmír z bodu, z jediného bodu a potom sa nesmierne roztiahol. Ak je to skutočne tak, táto obrovská expanzia by spôsobila gravitačné vlny. Prvá vec, ktorú chceme s týmto teleskopom urobiť, je zistiť, či naozaj existujú prvotné gravitačné vlny z úplného počiatku,“ povedal.
„Osobne tak trochu dúfam, že tieto gravitačné vlny nenájdeme, pretože neverím, že vesmír sa začal jedným bodom. Myslím si, že vesmír tu bol dávno pred všetkým ostatným, ale uvidíme.“
Článok pôvodne vyšiel na Forbes.com a jeho autorkou je Hank Tucker.
