Transparenty vojnových demonštrantov odsudzujúce pinkwashing, obvinenia firmy Lululemon z greenwashingu, nové obvinenia z momwashingu… Vlády a firmy sú čoraz častejšie obviňované z pokrytectva.
Všetky tieto slová majú pôvod v slove „whitewashing“, ktoré pôvodne označovalo natieranie alebo umývanie steny alebo plota s cieľom zakryť nedostatky. V 17. storočí nadobudlo všeobecnejší význam – čin, ktorým sa zakrývajú zločiny a priestupky.
Dnes rôzne varianty whitewashingu poukazujú na maskovanie neetických praktík za zdanlivo dobré skutky. Dopúšťajú sa ich firmy aj vládni predstavitelia.
Pinkwashing
Slovo pinkwashing prvýkrát použila v roku 1985 skupina na boj proti rakovine prsníka Breast Cancer Action. Podľa tej sa firma dopúšťa pinkwashingu, ak vo svojej reklame tvrdí, že jej záleží na boji proti rakovine prsníka, ale zároveň predáva výrobky obsahujúce chemikálie spájané s výskytom rakoviny prsníka.
Napríklad kozmetický gigant Revlon bol obvinený z pinkwashingu, keď sa zistilo, že hoci navonok bojuje za rakovinu prsníka, niektoré jeho kozmetické výrobky obsahujú toxické chemikálie. Revlon nakoniec tieto chemikálie zo svojich výrobkov odstránil.
Odvrátenie pozornosti
Pre propalestínskych protestujúcich má však toto slovo úplne iný význam. Za pinkwashing považujú aj propagáciu práv LGBTQ+ , ktorú Izrael používa ako stratégiu na odvrátenie pozornosti od porušovania ľudských práv v Palestíne.
Pred viac ako desiatimi rokmi sa začali šíriť reči, že Izrael sa snaží zakrývať svoje zlé zaobchádzanie s Palestínčanmi tým, že vyzdvihuje svoje výsledky v oblasti práv homosexuálov.
V roku 2011 napísala Sarah Schulman, profesorka City University of New York, článok pre New York Times o kampani, ktorú začal turistický úrad v Tel Avive. V nej mesto označil za „medzinárodnú dovolenkovú destináciu homosexuálov“.
Cieľom kampane bolo okrem prilákania LGBTQ+ osôb do Tel Avivu aj zabezpečiť, aby Izrael pôsobil modernejšie a relevantnejšie.
Schulman vysvetlila, že išlo o pinkwashing alebo o „zámernú stratégiu, ktorej cieľom je zakryť neustále porušovanie ľudských práv Palestínčanov za dojem moderného života izraelských homosexuálov“.
People protest against Israeli Prime Minister Benjamin Netanyahu's government and call for the release of hostages held in the Gaza Strip by the Hamas militant group in Tel Aviv, Israel, Saturday, June 1, 2024. (AP Photo/Maya Alleruzzo)
Protesty v Tel Avive. Foto SITA
Corinne Blackmer, profesorka angličtiny a riaditeľka judaistických štúdií na Southern Connecticut State University, vysvetľuje, že keď propalestínski demonštranti vyzývajú na zákaz pinkwashingu, myslia tým: „Prestaňte propagovať Izrael ako skvelé miesto, hoci je to v skutočnosti len vojenská diktatúra prezlečená za demokraciu, ktorá si podmaňuje Palestínčanov.“
Nezmyselné obvinenia
Blackmer tvrdí, že obvinenia z pinkwashingu sú nezmyselné. Podľa nej má Izrael v oblasti práv LGBTQ+ vynikajúce výsledky, ktoré nijak nesúvisia s vojnou. Podľa Blackmera bol Izrael jedným z prvých štátov, ktoré povolili vstup LGBTQ+ osôb do armády. Izraelské homosexuálne páry si môžu spoločne adoptovať dieťa a transrodové osoby si môžu zmeniť pohlavie v dokladoch totožnosti.
Tel Aviv bol naozaj vyhlásený za jedno z najpriateľskejších miest pre homosexuálov na svete a označený za „hlavné mesto homosexuálov na Blízkom východe“.
Bez ohľadu na politiku v oblasti práv LGBTQ+ osôb čelí Izrael kritike za svoju súčasnú vojenskú kampaň. Medzinárodný trestný súd minulý týždeň oznámil, že na základe obvinení zo zločinov proti ľudskosti žiada o vydanie zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a ministra obrany spolu s tromi vysokými predstaviteľmi Hamasu. A nedávno Medzinárodný súdny dvor nariadil okamžité zastavenie vojenskej ofenzívy v meste Rafah na juhu Gazy.
Greenwashing
Podobne ako pri pinkwashingu, aj pri greenwashingu platí, že firma zavádza. Tvrdí, že je šetrná k životnému prostrediu, ale pritom sa zapája do škodlivých environmentálnych praktík.
Tento termín zaviedol v roku 1986 environmentalista Jay Westerveld. Ten si všimol, že hotel na Fidži nabádal hostí na opakované používanie uterákov kvôli záchrane planéty, pričom bol postavený v blízkosti citlivých ekosystémov. Pod zámienkou udržateľnosti sa hotel snažil len ušetriť peniaze.
Začiatkom mája podal spolok na ochranu životného prostredia Stand.earth sťažnosť na firmu Lululemon. V nej tvrdí, že Lululemon klame zákazníkom o vplyve na životné prostredie.
„Lululemon tvrdí, že chce ‚Byť Planétou (Be Planet)‘. Jej vlastné dokumenty však ukazujú, že od tohto vyhlásenia sa znečistenie uhlíkom zdvojnásobilo. Značka ťaží zo starostlivo budovaného imidžu environmentálnej udržateľnosti. Tvrdí tiež, že jej produkty prispievajú k zdravému životnému prostrediu. Jej exponenciálny rast pritom priamo závisí od fosílnych palív, od oblečenia vyrobeného zo štiepeného plynu a od znečisťujúcej výroby, ktorá ohrozuje zdravie komunít na globálnom juhu,“ tvrdí Stand.earth.
This is the Lululemon logo on a Lululemon store in Pittsburgh, Monday, June 3, 2024. (AP Photo/Gene J. Puskar)
Značka Lululemon. Foto SITA
Z tejto praktiky boli obvinené aj mnohé ďalšie firmy, najmä Volkswagen. V roku 2009 spustil kampaň na propagáciu „čistých dieselových“ vozidiel. O niekoľko rokov neskôr americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) zistila, že Volkswagen vložil do 11 miliónov vozidiel softvér na podvádzanie pri emisných testoch.
Momwashing
Pri príležitosti Dňa matiek začiatkom mája Sallie Krawcheck, CEO a spoluzakladateľka investičnej platformy pre ženy Ellevest, zaviedla pojem „momwashing“. Pri momwashingu ide o zobrazovanie materstva tak, ako by boli matky v spoločnosti plne docenené, hoci tomu tak nie je.
Krawcheck vyzýva organizácie aj vládu a tvrdí, že spoločnosť matky miluje len vtedy, keď sú „mamičkami“, ale nie, keď sú v práci.
Pexels/Josh Willink
Pexels/Josh Willink
Podľa neho reklamy zvyčajne zobrazujú mamičky, ako s úsmevom dávajú svojim deťom jedlo, džús alebo oblečenie. Málokedy však ukazujú skutočné problémy ustarostených matiek, ktoré žonglujú medzi prácou a rodičovstvom.
Napriek lákavým zobrazeniam materstva Krawcheck poukazuje na krutú realitu. Skutočná podpora matiek je nedostatočná. Stále menej firiem ponúka flexibilné možnosti práce alebo prácu z domu. V USA neexistuje povinná platená materská dovolenka, je ťažké nájsť cenovo dostupnú starostlivosť o deti. Ženy tiež často po založení rodiny dostávajú nižší plat.
Čo robiť v boji proti momwashingu? Krawcheck hovorí, že v prvom rade treba bojovať. „Musíme bojovať za to, aby sa s mamičkami nezaobchádzalo ako s bezpečnostnou sieťou našej krajiny. Musíme bojovať za to, aby mali mamy okrem iných slobôd aj možnosť ekonomickej slobody,“ píše.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je Kim Elsesser.
