Andrej Zaťko sa po 27 rokoch práce v skupine J&T stal vlastníkom na bežné manažérske pomery vysokého desaťpercentného podielu v 365.bank.
„Fungujeme v tom trochu inak ako veľké bankové skupiny,“ vysvetľuje Zaťko v rozhovore pre Forbes. Na väčšinových akcionárov podľa jeho slov zapôsobilo vytvorenie novej digitálnej bankovej entity schopnej získavať mladú klientelu.
Foto: 365.bank
Foto: 365.bank
Nedávno ste sa stali majiteľom 9,9 percenta akcií 365.bank. Čo konkrétne to znamená pre banku?
Zvonka sa toho veľa nemení. Pokračujeme v stratégii, ktorú sme si stanovili pred takmer desiatimi rokmi a hlavnú fázu transformácie už máme za sebou. Od roku 2015 sme si prešli ozdravením banky, vytvorením značky 365.bank a prechodom z pobočkovej na digitálnu banku. Teraz máme očakávania na strane výsledkov.
Bol prevod akcií dohodnutý v kontrakte vopred, prípadne bol naviazaný na splnenie nejakých výkonnostných ukazovateľov alebo išlo o odmenu?
Nie, nadobudnutie akcií nebolo ani dohodnuté vopred, ani viazané na konkrétne výsledky, ani nebolo formou odmeny. Rozhodnutie treba vnímať ako snahu akcionárov upevniť a stabilizovať manažment s cieľom zabezpečiť udržateľnosť podnikania.
V skupine J&T, konkrétne jej bankovej časti, pracujem už 27 rokov. Naša situácia je špecifická aj tým, že banka nie je verejne obchodovateľná, lebo v tomto prípade by za istých legislatívnych podmienok mohol akcie nadobudnúť ktorýkoľvek zamestnanec alebo manažér banky. Fungujeme inak ako veľké bankové skupiny.
Došlo už k prevodu alebo ide o opciu?
Akcie som už nadobudol, takže v tomto prípade nešlo o opciu.
Budete mať teraz silnejšie slovo pri rozhodovaní?
Paradoxne je to práve naopak. Už počas rokovaní sme upravovali niektoré právomoci tak, aby bolo zaručené, že nemám viac kompetencie ako iní členovia predstavenstva a nedošlo ku konfliktu záujmov. Aj naďalej však zastávam pozíciu CEO a predsedu predstavenstva banky.
Ako sa bude deliť zisk banky?
Zisk sa bude deliť štandardne. Nemáme žiadnu špeciálnu dohodu o priorite niektorých akcií. To znamená, že sa rozdelí medzi všetkých akcionárov banky podľa výšky ich akcionárskeho podielu.
Digitálny prerod
Poštová banka, ktorá sa neskôr zmenila na 365.bank, sa pod vaším vedením zásadne zmenila. Ktorý z krokov rezonoval pri rozhodnutí u akcionárov najviac?
Za kľúčové považujeme vytvorenie 365.bank. Keď som do Poštovej banky prišiel, nemal som od akcionára jasné zadanie. Mojou úlohou bolo banku stabilizovať a naštartovať. Rozhodnutie vytvoriť novú banku a potom vymeniť tieto dve identity bolo rozhodnutím manažmentu.
V čase vstupu 365.bank na trh sme mali ako jediní na trhu plne digitálny onboarding – založenie účtu. Aplikáciu sme vybudovali na zelenej lúke a kvartálne prinášali nové a doplnené verzie. Ako prví sme priniesli plnohodnotnú virtuálnu kartu. Prvenstvo sme získali vo viacerých veciach a ostatné banky nás len nasledovali. Pandémia neskôr iba potvrdila správnosť mnohých našich rozhodnutí.
Rozhodli sme sa napríklad uplatňovať princíp mobile-first. V nastavení procesov je to mimoriadne dôležité. Vychádzame totiž najprv z postupu v digitálnom prostredí, ktorý potom upravujeme pre pobočky. Iné banky to majú opačne. Majú procesy vytvorené pre pobočky a tie následne preklápajú do digitálu.
Istá časť bankových klientov sa digitalizácii stále z rôznych dôvodov bráni. Máte ponuku služieb aj pre nich?
Naše dve značky sa v tom dosť zásadne odlišujú. V 365.bank máme klientov s aplikáciou, prípadne internet bankingom, inak to nejde. V Poštovej banke sú konzervatívnejší klienti, ktorí si potrpia na osobný kontakt a digitálny kanál až tak nepotrebujú.
Spomedzi nových účtov máme viac ako polovicu takých, ktoré sa otvárajú digitálne. Do toho rátame aj Poštovú banku. Je to nadpriemerné číslo aj v európskom kontexte. Z pohľadu predaja produktov robia pobočky tri štvrtiny obratu, štvrtinu už máme cez iné kanály. Pri predaji nových úverov ich ide cez digitál až tretina.
Aj preto, že sú digitálne banky z veľkej časti zadarmo, musia čeliť tomu, že ich klienti využívajú ako druhú alebo tretiu banku v poradí. Ako s tým bojujete?
Veľmi trefná otázka. Už pred dvomi rokmi sme si stanovili za cieľ preklopiť klientov, ktorí nás mali ako druhú banku, alebo si u nás otvorili účet len preto, že si nás chceli vyskúšať ku svojmu hlavnému účtu. Darí sa nám to celkom dobre.
Výrazne sa posúvame aj vďaka tomu, že sme doplnili portfólio služieb. V čase môjho príchodu sme nemali hypotéky, dnes máme kompletné produktové portfólio vrátane investícií. Okrem toho sa snažíme klientov motivovať k prechodu z bezplatného na rozšírený platený účet a ponúknuť im ďalšie produkty.
Úvery (sa) predávajú
Reagujú ľudia pri rozhodovaní, kde budú mať hlavný účet, na nejaký konkrétny produkt?
Najčastejšie ich motivuje úver, či už ide o hypotéku, ale aj spotrebný úver. Pri nich klientov odmeňujeme rôznymi benefitmi, ak si do banky presmerujú svoj príjem. Ide o veľmi účinný nástroj. Neskôr prichádza rad na cross-sale ďalších služieb. Pre iné produkty ľudia banku často nemenia.
A čo vkladové produkty?
Boj o vklady klientov bol doteraz na slovenskom trhu len veľmi mierny a išlo skôr o ojedinelé výstrely jednotlivých bánk. Zatiaľ sa väčšina bánk zameriavala najmä na ochranu svojich klientov, než na ich „prilákanie“ od konkurencie prostredníctvom vkladových produktov.
Rok 2024 nám však na číslach ukazuje, že ľudom rastú úspory oveľa rýchlejšie ako v uplynulom roku, čo môže znamenať priestor aj na vyšší konkurenčný boj.
Sami dávate na termínovanom účte s ročnou viazanosťou len 1,75 percenta, to neznie ako zaujímavá konkurenčná ponuka.
Bitka o pasíva, porovnateľná s tou v ČR, na Slovensko do takej miery neprišla. Naša banka má stále veľmi vysoké stavy likvidity. Máme teda dostatok zdrojov na rast v strednodobom horizonte. Navyše v uplynulých kvartáloch sme už zaznamenali rast vkladov, ktoré predtým odišli z dôvodu vysokej inflácie.
Nepotrebujeme sa biť o nové zdroje, navyše za vyššie náklady. Z hľadiska pasív plníme veľmi slušne nastavené bankové ciele. Profil likvidity a kapitálové rezervy banky ocenila aj ratingová agentúra Moody´s, ktorá nás posunula do prestížneho investičného pásma v oblasti depozitného ratingu.
Požičiavate si aj na finančných trhoch?
Túto potrebu nemáme, ale iné banky to robia. Za uplynulé roky však máme za sebou niekoľko úspešných emisií dlhopisov MREL v celkovej výške 137 mil. eur. Dokonca sme historicky prvýkrát umiestnili aj emisiu pre retailových klientov, nielen inštitucionálnych investorov.
Ako reagujú klienti na vaše sporiace produkty, napríklad na Syslenie?
Využíva ho veľa klientov a je to jeden z najobľúbenejších produktov. Klienti si dokážu „nasysliť“ pomerne slušné peniaze. Zároveň je to jeden z produktov, na ktorom dokážeme veľmi dobre zaktivizovať klientov.
Rozširujete ešte sieť pobočiek?
Nie, už ju považujeme za stabilnú a dostatočnú. Aktuálne sa zaoberáme tým, ako optimalizovať zastúpenie na pobočkách Slovenskej pošty. Okrem samotného prevzatia siete pobočiek sme v 365-ke menili aj procesy a obslužné modely, aby zodpovedali jej tone of voice a princípom.
Hypotéky lacnejšie nebudú
Ako sa bude v najbližšom čase vyvíjať bankové prostredie na Slovensku, budú banky aj naďalej dosahovať vysoké zisky?
Napriek tomu, že sadzby centrálnej banky začali klesať, úroky na hypotékach zostávajú vysoké. Ešte stále sa pritom bude refinancovať veľká časť úverov. Sadzby aktuálne dosahujú viac ako štyri percentá. Ziskové prostredie teda bude pokračovať.
Ja osobne vnímam úrokové úroky na úrovni troch, štyroch percent za zdravé z pohľadu udržateľnosti bankového sektora. Naopak, úroveň pod jedným percentom, akú sme tu mali, bola dlhodobo neudržateľná, čo sme ako banky aj komunikovali.
Má dnes ešte význam refinančná turistika? Ukazuje sa, že väčšina ľudí zostáva po uplynutí fixácie vo svojej súčasnej banke.
Áno, vedie ich k tomu aj politika vlády. Štátny príspevok motivuje ľudí k nezodpovednosti. Nehľadajú si lacnejšiu alternatívu, ale nechajú si za pasivitu zaplatiť od štátu. Aj preto refinancovanie klesá.
Rozbieha sa nám však aj trh s novými hypotékami. Nie je to ešte výrazné, ale cítime záujem. Ľudia vidia, že nehnuteľnosti sú lacnejšie, začínajú nakupovať. To by mohlo potiahnuť banky v tomto roku.
Dokážete v hypotékach konkurovať veľkým hráčom?
Áno, máme veľmi konkurencieschopnú sadzbu. V medzibankovom porovnaní sme vždy v prvej trojke. Napriek tomu, že pri pasívach boj nezvádzame, pretože máme dosť likvidity, v hypotékach o klientov bojujeme. Hypotéky sú totiž vstupnou bránou do banky, a preto máme v tomto smere eminentný záujem byť bankovým challengerom.
Podľa štatistiky NBS prebrali štafetu v obchodnej aktivite bánk po hypotékach spotrebné úvery. Platí to aj u vás?
Áno, o spotrebné úvery je veľký záujem. Pre banku je akvizícia cez ne výhodnejšia ako prostredníctvom hypoték. S rovnakým objemom peňazí totiž dokáže získať viac klientov.
Dá sa povedať, že spotrebné úvery využívali klienti v čase zvýšenej inflácie na financovanie bežných výdavkov?
Podľa čísel sa zdá, že áno. Tento trend sa však záverom minulého roku otočil a tento rok vidíme nárast vkladov.
Prioritne aktívna správa investícií
Ako formou ste prítomní na trhu investícií?
Ponúkame vlastné podielové fondy. Urobili sme kus práce. Za uplynulých deväť rokov sme počet investičných produktov zredukovali na niekoľko vlajkových lodí. Aktuálne máme v ponuke najväčší realitný fond na trhu so slušným výnosom.
Slováci však stále nie sú zvyknutí investovať. Hoci mnohí z nich vlastnia kryptomeny, je ťažké ich presvedčiť, že dlhodobé úspory by nemali mať uložené v banke, ale mali by ich investovať. To považujem za výzvu pre všetky banky na Slovensku.
Ponúkate aj ETF?
ETF fondy klientom neponúkame. Investujú do nich ale naše podielové fondy, v čom ja osobne vidím väčší zmysel. Je to vhodný nástroj, ako si nemiešať portfólio investícií vo fonde.
Nebolo by rozumné pridať do ponuky ETF priamo?
Sme zástancom aktívne spravovaných investícií, kde klientom riadia portfólio manažéri, aby im odpadla nutnosť orientovať sa v tejto problematike.
Pri ETF sú ľudia vystavení riziku pádu celého trhu. Podielové fondy však riadi manažér, ktorý sa snaží vývoj trhu poraziť. Vie lepšie reagovať na rôzne výkyvy na trhu, na čo bežný človek spravidla nemá kapacitu ani know-how.
ETF poskytujú oproti podielovým fondom navyše aj výraznú daňovú výhodu, na čo drobní investori dobre počujú…
Ľudia by sa pri investíciách nemali rozhodovať kvôli daňovej výhode. V konečnom dôsledku to nemusí byť najlepšie rozhodnutie. Zdaňovanie týchto dvoch foriem investovania by malo byť rovnaké. Štát by mal ľudí podporovať len k tomu, aby investovali. Nemal by za nich rozhodovať, ktorý nástroj je pre nich výhodnejší.
