Predplatené poplatky podľa Národnej banky Slovenska príliš zaťažujú spotrebiteľov. Poskytovatelia finančných služieb však tvrdia, že nové pravidlá by mohli poškodiť biznis model mnohých subjektov na trhu.
Národnej banke sa súčasná prax pri predplatených poplatkoch nepozdáva najmä z pohľadu ich výšky, ako aj spôsobu ich aplikácie. Zverejnila k nim svoje stanovisko a vyzvala dotknuté subjekty na diskusiu. Ak by presadila zmeny, ktoré avizuje, dotklo by sa to negatívne všetkých predajcov investičných sporení, či už do podielových fondov, alebo riadených portfólií zložených z cenných papierov, ktorí si tento poplatok dnes účtujú.
V prípade sporenia napríklad vo výške 20 eur mesačne po dobu 20 rokov dostane dnes predajca pri päťpercentnom predplatenom poplatku pri podpise zmluvy 240 eur. Ak by NBS poplatok zregulovala mohlo by to byť menej, no najmä nie hneď, ale postupne v priebehu dlhej doby investície klienta.
NBS síce deklaruje, že nechce regulovať ceny finančných služieb, no jej aktivita istým spôsobom povedie k regulácii trhu. Naznačuje totiž, ako bude v budúcnosti postupovať pri kontrolách, čo vytvára tlak na poskytovateľov služieb. Stanovisko, ktoré zverejnila, preto znepokojuje agentov, obchodníkov a správcov investícií.
Čo je predplatený poplatok?
Predplatený poplatok je taký, ktorý sa uhrádza vopred, pri zriadení pravidelného investovania do podielového fondu alebo pri kúpe cenných papierov. Stanovuje sa ako percento z cieľovej sumy, čo je obnos peňazí, ktorý klient plánuje vložiť počas celej doby investovania.
Národná banka Slovenska by chcela docieliť, aby investiční klienti mali možnosť výberu, či chcú uhrádzať predplatený poplatok na začiatku investície alebo platiť priebežné poplatky počas doby investovania. „Ak má klient na výber medzi možnosťou platiť predplatený poplatok s určením cieľovej sumy investície alebo priebežne uhrádzané poplatky bez určenia cieľovej sumy, je riziko konfliktu záujmov dostatočne zmiernené,“ konštatuje centrálna banka.
NBS okrem toho dodáva, že považuje za akceptovateľné, ak sa predplatený poplatok vypočítava s odkazom na obdobie, ktoré „nie je neadekvátne dlhé, napríklad ak sa určí s odkazom na obdobie jedného roka“.
Ako problémové uvádza aj niektoré príklady zo súčasnej praxe. Ide o tieto situácie:
1/ Kým nie je uhradený celý predplatený poplatok, správcovská spoločnosť alebo obchodník s cennými papiermi neinvestuje finančné prostriedky klienta. Človek tak prichádza o čas, kedy by mohli byť vklady zhodnocované a ak sa rozhodne ukončiť investíciu predčasne, môže sa stať, že nedostane z už uhradených platieb nič späť.
„Predplatený poplatok je výhodnejší pre správcovskú spoločnosť alebo pre obchodníka s cennými papiermi, a teda nie je v najlepšom záujme podielnika ani klienta. Priebežne uhrádzaný poplatok je pre klienta výhodnejší,“ uvádza centrálna banka.
2/ Ďalšou spornou praxou je pohľadu NBS situácia, keď dôjde k zrušeniu fondu, v ktorom investor zaplatil predplatený poplatok, pričom správcovská spoločnosť mu neponúka náhradu, no nedôjde k vráteniu alikvotnej časti poplatku.
„Ak by správcovská spoločnosť alikvotnú časť nespotrebovaného predplateného poplatku klientovi nevrátila, získala by neoprávnenú výhodu. Zostala by jej odplata aj za časť služieb, ktoré klientovi reálne neposkytla.
3/ NBS sa nepáči ani situácia, keď finančný agent poskytne iba jednorazové investičné poradenstvo bez toho, aby poskytoval ďalšie služby počas trvania zmluvy o pravidelnom investovaní, no predplatený poplatok si vypočíta ako percento z cieľovej sumy.
„NBS bude považovať takéto konanie za nesúladné s povinnosťou finančného agenta vykonávať finančné sprostredkovanie alebo poradenstvo s odbornou starostlivosťou,“ upozorňuje centrálna banka.
Čo na to finančníci?
Forbes k téme oslovil tri profesijné asociácie. Ide o Asociáciu obchodníkov s cennými papiermi (AOCP), Slovenskú asociáciu správcovských spoločností (SASS) a Asociáciu finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP). Všetky tri majú voči stanovisku NBS výhrady.
„Produkty s predplateným poplatkom nie sú iba slovenské špecifikum, sú bežné aj v iných krajinách EÚ,“ hovorí šéf AOCP Róbert Kopál. Ani pripravovaná európska smernica Retail Investment Strategy (RIS) podľa neho nenaznačuje, že by predplatené poplatky mali byť obmedzené.
Cestou k férovému predaju je podľa neho transparentnosť a informovanosť klientov. Tí by si mali poznať výšku poplatkov a ich dopad na výnosy. „Na trhu existuje vysoká konkurencia a klient si má možnosť vybrať svojho poskytovateľa aj podľa celkových nákladov, čo je najefektívnejší spôsob ochrany záujmov spotrebiteľa,“ hovorí Kopál.
Nepriaznivá kalkulácia pri nízkych vkladoch
Argumentuje tým, že finančný poradca sa nedokáže uživiť z priebežne plateného vstupného poplatku, ak sú mesačné vklady investora príliš nízke, napríklad 20 eur, počas 20 rokov. „Aj pri päť percentom priebežnom vstupnom poplatku by tak zinkasoval jedno euro mesačne. Ani pri 500 klientoch súbežne by sa nemal šancu uživiť,“ vypočíva Kopál. Poradca by tak počas 20 rokov investovania klienta zarobil dovedna 240 eur.
„Keďže z praxe vieme, že pracovné vyťaženie pri kompletnom spracovaní klienta je minimálne šesť hodín a požadovaná hodinová sadzba je minimálne 60 eur na hodinu, poradca bude požadovať aspoň 360 eur,“ dodáva. Nie je pritom podľa neho dôležité, či sa odmena vypočíta z cieľovej sumy, alebo sa v cenníku služieb zavedie paušálna hodinová sadzba.
Navrhovanú dĺžku obdobia jedného roka, z ktorej by sa mali platiť poplatky, považuje Kopál pri väčšine produktov za príliš krátku. Mala by sa podľa neho líšiť na základe charakteru produktu a jeho investičného horizontu.
Obmedzené kompetencie NBS
Ani Roman Vlček, šéf asociácie SASS, kam patria podielové fondy, sa k snahe NBS regulovať poplatky nestavia pozitívne. Odmena by podľa neho malo byť nastavená motivačne: „Nebránime sa diskusii, len chceme, aby pravidlá boli nastavené vyvážene, teda aby bol na jednej strane investor chránený pred nekalými praktikami, ale na druhej strane, aby bolo možné zmysluplne predávať pravidelne investície cez sprostredkovateľské siete.“
Asociácia sprostredkovateľov (AFISP) v stanovisku argumentuje tým, že zníženie poplatkov by obmedzilo dostupnosť finančných služieb a zároveň namieta, že predplatené poplatky motivujú ľudí, aby vydržali pri svojich investíciách až do konca plánovaného investičného horizontu. NBS okrem toho podľa asociácie nemá kompetenciu určovať ceny finančných služieb.
Ak by podľa AFISPu došlo k povinnosti vracať alikvotné časti poplatkov pri predčasnom ukončení investície, bol by to podľa ich vyhlásenia „fatálny zásah do business modelu viacerých subjektov na trhu“. Dodáva tiež, že ak sa investor rozhodne investíciu predčasne ukončiť, neexistuje podľa asociácie paralela s inými oblasťami ekonomiky, kde by dochádzalo k vráteniu poplatku, ak klient službu dobrovoľne nevyužije.
Národná banka bude teraz vyhodnocovať pripomienky dotknutých subjektov. Tie mali na zaslanie termín do konca júna. Zatiaľ nie je jasné, či NBS vydá na základe ich spracovania záväzné usmernenie alebo zostane len pri verbálnej intervencii.
Rady pre investorov
- Informujte sa o výške predplatených a priebežných poplatkov vopred. Nechajte si vysvetliť, ako sa použije váš predpreplatený poplatok.
- Informujete sa, koľko z vašich pravidelných vkladov bude investovaných a aký podiel bude použitý na poplatky.
- Stanovte si cieľovú sumu triezvo s prihliadnutím na vaše možnosti. Cieľová suma síce nie je záväzná, no predpreplatený poplatok sa vypočítava ako percento z nej.
- Dajte si vysvetliť, ako sa budú správať poplatky, ktoré ste už zaplatili, v prípade, že ukončíte investíciu skôr, ako ste plánovali.
- Opýtajte sa, čo sa stane s poplatkami v prípade, že dôjde k zrušeniu fondu, do ktorého ste sa rozhodli investovať.