Bolo to v roku 1982, keď profesor Ladislav Pilka spolu so svojím tímom urobil prvé mimotelové oplodnenie v Československu a v celom východnom bloku. Na tento míľnik asistovanej reprodukcie nadväzuje aj súkromná klinika Repromeda s pobočkami v Brne aj Ostrave. Jej riaditeľka Kateřina Veselá vysvetľuje, ako sa posúvajú hranice riešenia neplodnosti a pred ktorými výzvami toto odvetvie aktuálne stojí.
Mnohí odborníci sa zhodujú, že prvé dieťa by malo prísť do tridsiatky. Platí, že práve odkladanie rodičovstva je najrizikovejším faktorom?
Dnes je prúd života úplne iný ako v minulosti. Priemerný vek prvorodičiek je aktuálne nad tridsaťjeden rokov a neustále sa zvyšuje. Náš vlastný prieskum aj iné, ktoré sme študovali, ukazujú, že podiel mladých ľudí, ktorí sú v tejto chvíli presvedčení, že nechcú mať deti, narastá. Medzi našimi respondentmi takto odpovedala viac ako tretina. Mnohé páry to neskôr prehodnotia a prídu k nám na konci svojho reprodukčného cyklu alebo až po ňom.
Kateřina Veselá Zdroj: Marek Mucha
Pre našu generáciu je tento prístup trochu alarmujúci, no možno zaň môžeme práve my, pretože mladým párom každý deň predkladáme hrôzostrašné správy, zaobstarať si vlastné bývanie takisto nie je jednoduché a asi sme ešte nenašli ten správny spôsob, ako im vysvetliť, že žijeme v bezpečnom regióne s minimálnou materskou a dojčenskou úmrtnosťou a veľmi dobrou perinatálnou starostlivosťou.
Vek však nie je jediný rizikový faktor. Schopnosť reprodukcie je jedna z prvých vecí, ktorú organizmus „vypína“, keď sa dostane do zlej kondície. Stačí na zlepšenie kvality reprodukčných buniek zmena životosprávy?
Dieťa je vždy také zdravé, ako zdraví sú jeho rodičia v čase počatia. Dnes už k nám aj mladí ľudia často prichádzajú v zlej zdravotnej kondícii. Majú nadváhu, poruchu glukózovej tolerancie či vysoký krvný tlak. Reprodukčná medicína bude čím ďalej, tým viac potrebovať spoluprácu ďalších odborníkov. V Repromede máme už dnes v tíme nutričných poradcov, psychológov a budujeme aj spoluprácu s obezitologickými pracoviskami.
Ak má pár závažné faktory neplodnosti, neexistuje iné efektívne riešenie ako mimotelové oplodnenie. Vhodná životospráva, vek či celostná medicína určite napomáhajú zvýšiť kvalitu reprodukčných buniek, ale keď pár preklenie určitú dĺžku domáceho snaženia sa bez výsledku, čo je približne rok, je vhodné sa čo najskôr rozhodnúť pre asistovanú reprodukciu. Ovariálna rezerva, množstvo vajíčok, ktoré žena má, sa každým rokom znižuje a klesá hladina anti-Müllerovho hormónu. Znižuje sa však aj v čase, keď je žena tehotná či dojčí.
Vďaka vlastnému genetickému laboratóriu ponúkame špičkové služby, ktoré výrazne zvyšujú šancu na úspešné počatie dieťaťa.
Každá žena by si mala pred absolvovaním mimotelového oplodnenia premyslieť, aká je jej konečná predstava o rodine, a skúsený reproduktológ by jej mal vysvetliť, že nie je správne, aby išla na IVF cyklus (proces umelého oplodnenia, pozn. red.), bola tehotná, dojčila a neskôr išla na ďalší IVF cyklus, znovu bola tehotná a znovu dojčila. Odbery oocytov treba spraviť pred prvým transferom. Druhého dieťaťa by sa totiž už žena nemusela dočkať. Každý rok medzi prvým a druhým dieťaťom môže spôsobiť, že vajíčka už nebudú v dobrej kondícii. Svoju genetickú kompetenciu strácajú v priemere od 33. roku života ženy. Od tohto veku sa vo vajíčkach žien začínajú množiť chromozómové chyby.
Mnohí odbornú pomoc odkladajú zo strachu z neznámeho. Ako prebieha proces vyšetrenia?
Niekedy sa stáva, že žena príde na vyšetrenie sama s tým, že jej partner dieťa už má alebo v inom prípade je presvedčený, že je určite plodný. Vyšetrovať iba jedného z páru však z medicínskeho hľadiska nemá zmysel.
Pre našu kliniku je charakteristické takzvané prekoncepčné genetické vyšetrenie formou PANDA testu, vďaka ktorému môžeme vylúčiť, že partneri sú prenášačmi dedičných ochorení bez toho, aby o tom vedeli. Približne každý 25. pár nesie riziko, že sa mu narodí dieťa s dedičnou chorobou, ktorú prenášajú obaja rodičia, preto by mal byť takýto test štandardnou súčasťou reprodukčnej medicíny. Ideálne by bolo, ak by sa pristúpilo k testovaniu funkčnej časti genómu už u novorodencov. Vďaka tomu by bolo od začiatku jasné, kde dieťa má patogénne varianty, a v priebehu života by sa k tomu mohol vracať každý lekár.
Zdroj: Repromeda
Stále pretrváva všeobecné presvedčenie, že muži môžu splodiť dieťa kedykoľvek, keď sa tak rozhodnú – od dosiahnutia pohlavnej dospelosti až do smrti. Je to naozaj tak?
Áno, je to tak, no vek je rizikovým faktorom aj pre mužov. Mladšie generácie sú vystavované obrovskému tlaku, majú takmer neobmedzené možnosti cestovania, zábavy, stretávania sa. To ich svojím spôsobom limituje pri voľbe veku, v ktorom sa stanú rodičmi. Majú potrebu sa najprv zastabilizovať a to sa do istej miery vylučuje. Reprodukčná medicína 3.0 preto musí byť spojená s úplne iným prístupom.
Akým?
Potrebujeme, aby ľudia pochopili, že svoje reprodukčné problémy nemusia do takej veľkej miery riešiť, ak si v mladosti dajú vitrifikovať, teda šetrným spôsobom zmraziť svoje reprodukčné bunky. Ide o social freezing, teda zmrazenie vajíčok či spermií. Skúsenosť minulých generácií ukazuje, že aj ľudia, ktorí v mladosti deti nechceli, časom dospeli k túžbe po rodine. Niekedy je však už neskoro.
