Pred tým, ako sa odhodlane vydáme na cestu, je dôležité vedieť, ktorým smerom by sme mali kráčať, aby sme v živote dosiahli skutočné naplnenie. Najlepším možným navigátorom je naša intuícia.
Domorodé kmene v Amazonskom dažďovom pralese sa dokážu pohybovať divokou faunou a flórou bez toho, aby používali akékoľvek technologické smart zariadenia. Využívajú totiž to, čo príroda dala nám všetkým – intuíciu.
Pre mnohých môže pôsobiť magicky či ezotericky, ale je rešpektovaným pojmom aj v modernej psychológii a v rozhovoroch ju často ako za jednu z hlavných esencií úspechu označujú aj uznávaní podnikatelia. Jej pokojný hlas v dnešnej dobe zaniká medzi búrlivými emóciami, nekonečnými prúdmi myšlienok v našich hlavách a informačnou explóziou všade navôkol.
Niekedy dokonca zabudneme, že ju vôbec máme, alebo si ju mýlime s niečím, čím v skutočnosti nie je. Prípadne ani nevidíme dôvod, prečo by sme ju vlastne mali počúvať, a tak sa napriek zásobe moderných pomôcok stále viac ľudí vo svojich životoch stráca. Niekedy si to uvedomíme až spätne, keď sa rozhodneme nesprávne.
V retrospektíve si povieme starú dobrú vetu: vedela som, že to nemám robiť. My sme však náš „gut feeling“, ako sa tiež intuícii hovorí, nepočúvli. Svetovo uznávaný lekár Gábor Maté vo svojich prednáškach často hovorí o tom, že vplyvom tráum a spoločenských dogiem sa potláča schopnosť byť autenticky sám sebou, a teda aj načúvať svojmu vnútornému hlasu.
„Keď sa naučíme počúvať svoju intuíciu, dokážeme robiť rozhodnutia, ktoré sú v súlade s naším skutočným ja,“ povedal Maté na septembrovej prednáške v Bratislave. V rozhodovacích procesoch totiž naša hlava nemusí byť (a často ani nie je) úplne najspoľahlivejším nástrojom. Logicky si dokážeme zdôvodniť čokoľvek, no neutíchajúci vnútorný hlas neoklameme, hoci ho na chvíľu umlčíme. Časom sa však ozve znova.
Psychológ Maroš Vago s konceptom APU sa v rámci svojej práce zameriava aj na to, aby ľudia hľadali cestu k svojej autenticite, a teda učili sa počúvať intuíciu.
„Intuícia je pocit, ktorý prichádza pokojne. Nie je búrlivou emóciou, ktorá nás popudí k okamžitému konaniu. Často prichádza potichu a objavuje sa opakovane. Je to akási oznamovacia veta s bodkou, nie nástojčivá výzva,“ vysvetľuje na úvod.
Podľa neho je intuícia aj prvotnou reakciou nášho vedomia na ľudí a situácie. Naučiť sa počúvať ju si vyžaduje rovnako náročnú prácu, ako napríklad začať s fyzickým cvičením. Špeciálne dnes, keď žijeme v dobe plnej stimulov, odvádzajúcich našu pozornosť od samých seba.
„Žijeme vo zvedavej dobe a ja sám zvedavosť ani nepokladám za nejakú dobrú vlastnosť. Ak sa ňou necháme viesť, vie nás dohnať až k zhýralosti – pocitu, že všetko musíme mať, čo zákonite vedie k nešťastiu,“ upresňuje a dodáva, že nie všetko, čo nás zaujme vo vonkajšom svete, je pre nás automaticky dobré.
V pretechnizovanom svete preplnenom informáciami, kde sa nám často ponúkajú na ratívy, že môžeme byť kýmkoľvek a mať všetko, často zabúdame na to najdôležitejšie – byť sami sebou a zamerať sa na to, čo skutočne potrebujeme. Intuícia nás smeruje k autenticite, a teda aj k sebaláske; k tomu, aby sme robili dobré rozhodnutia prospešné pre nás. Nie z pohľadu ega, aby sme sa na chvíľu zaleskli na výslní, ale aby sme boli dlhodobo spokojní a šťastní.
Intuícia nie je náhla emócia
Ak ignorujeme svoj vnútorný hlas, môžeme sa v živote pravidelne ocitnúť v dvoch extrémoch. Buď zotrvávame v nejakej situácii zbytočne dlho, alebo nás prevalcuje strach a utečieme.
„Keď sa človek rozhodne v súlade s intuíciou, prináša mu to radosť. Ak sa však nechá ovládnuť emóciami, napríklad strachom a utečie, necíti sa dobre,“ dopĺňa. Za intuitívne rozhodnutia sa často mylne považujú práve tie „náhle“, keď impulz zvnútra okamžite premieňame na akciu, no opak je pravdou.
„Vedieť robiť zmeny je dôležité, ale tie prospešné sa v nás kontinuálne vyvíjajú a postupne sa s nimi stotožňujeme. Ak v jeden deň cítim, že potrebujem zmenu, a na druhý deň ju už robím, nebola to intuícia, ale práve búrlivá emócia, ktorá ma k nej priviedla. Navyše psychológia ľudí, ktorí často robia zmeny – či už vo vzťahoch, v práci alebo iných oblastiach –, nevníma ako mentálne silných,“ vysvetľuje.
Intuícia je pocit, ktorý prichádza pokojne. Nie je búrlivou emóciou, ktorá nás popudí k okamžitému konaniu. Často prichádza potichu a objavia sa opakovane. Je to akási oznamovacia veta s bodkou.
Problémom môže byť naša myseľ alebo snaha všetko okamžite racionálne vysvetliť a premeniť na rýchle výsledky.
„Intuícia môže nie kedy ponúknuť riešenia, ktoré si v danom momente ešte nemusíme vedieť predstaviť. Nepotrebuje obdiv susedov ani peniaze, jej hlavným cieľom je naše šťastie. Pri rozhodovaní nie je dobré ani príliš premýšľať. Nevieme, čo prinesie budúcnosť, a ani sa nepotrebujeme prehrabávať v minulosti. Potrebujeme robiť pokojné rozhodnutia, s ktorými sme v prítomnom okamihu stotožnení,“ upresňuje Vago.
Pri našom rozhovore s Marošom Vagom mi nedalo neopýtať sa, ako vlastne môžeme zistiť, či v našom živote fungujeme v súlade so sebou. Inak povedané, ako sa po nejakom životnom posune alebo zmene dokážeme uistiť, že sme sa rozhodli správne.
„Je to opäť ten príjemný, kontinuálny pocit šťastia. Nie je to eufória, keď mám potrebu okoliu opisovať, ako sa mi skvele darí alebo aký som úspešný. Ľudia, ktorí sú napojení sami na seba, často ani nemajú potrebu všetko rozoberať s ostatnými, alebo chváliť sa,“ vysvetľuje a vzápätí s úsmevom dodáva, že vnímať samého seba je také prirodzené a jednoduché, až majú ľudia pocit, že to robiť ani nemusia.
Vyžaduje si to len trochu práce, aby sme sa naučili robiť to správne. „Pomáha, ak sa začne me pýtať samých seba, ako sa cítim teraz alebo ako som sa cítil vtedy, keď sa to dialo. Ak ide o ľudí, dodal mi ten človek energiu alebo ma unavil? Intuícia je stabilná a odpovie rovnako aj dnes, aj o týždeň. Emócie, naopak, reflektujú naše nálady a vedú nás k tomu, že raz chce me to, potom to nechceme. Raz je niečo skvelé, inokedy už nie je,“ hovorí.
Autenticita smeruje k odvahe
Ak si začneme dôverovať, pretože vieme, že robíme pre seba správne rozhodnutia, postupne získame aj odvahu a odhodlanie pustiť sa do vecí, o ktorých by sme si ani nemysleli, že ich dokážeme. Odhodlanie je totiž neporovnateľne silnejšie, keď nasleduje našu autenticitu.
„Ak sa odhodláme pre niečo, s čím nerezonujeme, pri prvom neúspechu upadneme do frustrácie. Naopak, ak nasledujeme svoju intuíciu, naberáme na sile a disciplíne a zároveň rastie naša sebahodnota,“ dopĺňa Vago. Angela Duckworth vo svojej knihe Grit (Odhodlanie) vysvetľuje, že odhodlanie je v živote dokonca silnejším prediktorom úspechu ako talent alebo inteligencia.
„Bez neho môžu zlyhať aj tí najtalentovanejší. Odhodlanie je to, čo hýbe svetom, a je to aj isté nastavenie sa na niečo – že to zvládneme, aj keď to môže pôsobiť komplikovane,“ upresňuje. Dodáva, že odhodlaniu by malo predchádzať počúvanie seba samého, inak sa môže stať istým vabankom s nejasným koncom.
Ak sa vrátime k spomínanému Gáborovi Maté: vo svojich prednáškach o traumách do konca spomína aj to, že práve traumy vedia za blokovať naše odhodlanie pri veciach, ktoré by nášmu životu dali ten najväčší zmysel a rozvinuli jeho plný potenciál.
„Trauma je akýmsi magnetom do osobného pekla. Dokáže zničiť akékoľvek odhodlanie alebo odvahu, ale len v prípade, že človek nespravil prácu na sebe. Môžu pôsobiť, že sú silné, ale určite nie sú silnejšie ako naša duša alebo intuícia,“ pokračuje Vago.
Kto je Maroš Vago?
Aplikovaný psychológ, riaditeľ firmy CBDium a zakladateľ konceptu Apu. V rámci ročného štipendia pôsobil ako supervízor pri ceremóniách v liečebnom centre v Peru, ktoré kombinuje metódy šamanských kmeňov Quechua-Shipibo a západnej medicíny. V súčasnosti upúšťa od individuálnej terapeutickej praxe a tvorí koncept Apu, ktorý pomáha širokej verejnosti orientovať sa vo svojom vnútornom prežívaní a nadviazať kontakt s vlastným vedomím.
Pocitový líder
Keď si zalistujete o pár strán ďalej, v rozhovore s českou podnikateľkou Simonou Kijonkovou sa dočítate, že aj na začiatku budovania miliardovej Packety zohrala významnú úlohu práve vypočutá intuícia, rovnako ako pri rozhodnutí o jej predaji. Nie je pritom prvá na pozícii CEO úspešnej globálnej firmy, ktorá otvorene priznala, že pri riadení biznisu nasleduje najmä „gut feelings“, často aj vtedy, keď čísla hovoria opak.
„Najlepší lídri sú tí, ktorí sa riadia pocitmi a podporujú ich analytikou. Byť len jedno alebo druhé jednoducho nefunguje. Ak naše pocity nesúhlasia s číslami, treba na to čas, a ako som už spomínal, ak je to správne rozhodnutie, bude sa kontinuálne pripomínať. Ja sám som zažil situácie, keď mi pocity hovorili jedno a akcionári mávali papiermi a chceli opak. Ustáť to si vyžaduje odvahu a najmä dôveru vo svoju intuíciu,“ približuje Vago.
Paradoxom je, že pri otázke kariérneho posunu sa väčšina ľudí primárne zameriava na získanie novej školy, kurzov alebo certifikátov, pričom zásadný posun by nastal práve pri získaní väčšej sebadôvery, ktorá prichádza s objavením vlastnej autenticity a práce na sebe.
„Som rád, že otvárate tému autenticity, aj v mojej práci v rámci konceptu APU je to jedna z najzásadnejších tém. Často pracujem s ľuďmi na vedúcich pozíciách, ktorí robia dôležité rozhodnutia a chcú sa naučiť, ako ich robiť správne. Psychológia nie je len o vyťahovaní z temnoty, ale aj o tom, aby sme vedeli lepšie fungovať v našej realite,“ dodáva na záver Maroš Vago.
