Minister hospodárskeho rozvoja a digitalizácie Moldavska Dumitru Alaiba v rozhovore vysvetľuje, ako sa jeho krajine podarilo odstrihnúť od ruskej energetickej siete a zlepšiť renomé pre zahraničných investorov.
Ak sa nedarí biznisu, len ťažko sa môže dariť samotnej krajine. Podnikateľské prostredie v Moldavsku čelilo pred niekoľkými rokmi viacerým výzvam. Prekážkami boli napríklad nedôvera v politickú stabilitu, korupcia (pozn. red. práve rok 2016 bol pre Moldavsko najhorším, čo sa týka indexu vnímania korupcie), slabá vymožiteľnosť práva a nedostatočná infraštruktúra.
Dumitru Alaiba, ktorý stojí v pozícii ministra hospodárskeho rozvoja a digitalizácie, sa snaží vytvoriť prostredie, kde môžu prosperovať startupy, podnikatelia aj investori. Zameriava sa na zjednodušenie regulácií, zlepšenie daní a podporu malých a stredných podnikov. Implementácia reforiem je podľa jeho slov často pomalá a naráža na odpor.
V porovnaní s obdobím spred niekoľkých rokov sa teraz pozeráme primárne na potreby hospodárstva. Byť jedným z najchudobnejších znamená, že zatiaľ čo polovica kontinentu pred približne 30 rokmi vychádzala z viac-menej rovnakej štartovacej čiary, niektoré krajiny sa posunuli rýchlo a niektoré stagnovali.
Moldavsko zaostávalo – aj pre korupciu. Posúvali sme sa oveľa pomalšie ako naši susedia, ktorí otočili kormidlo smerom na Západ. Od týchto krajín sa môžeme učiť, napríklad sa pozrieť sa na ich programy reforiem. V podstate sa o to aj snažíme, aby sme podporili hospodárstvo a zabezpečili rast, ktorý krajina tak veľmi potrebuje.
Všetky krajiny, ktoré sa vydali smerom na Západ zaznamenali rýchly rast – niekoľko rokov pred a niekoľko po európskej integrácii. Práve o to sa dnes snažíme v Moldavsku. Myslím si, že investori o päť rokov nebudú ľutovať investície v našej krajine.
Keď sa otvoríte, otvoríte sa aj rizikám, ale s transparentnosťou, preverovaním, mechanizmami, výmenou informácií a digitalizáciou využívanou aj na zachovanie nášho bezpečného a slobodného priestoru sa tieto riziká dajú zvládnuť.
Napríklad Estónsko je otvorené startupom a investíciám, je veľmi flexibilné v oblasti zdaňovania, ale nikto by Estónsko nenazval jurisdikciou, ktorá umožňuje nekalé správanie, pretože je to tiež jedna z najtransparentnejších ekonomík a existujú tam regulácie.
Sme malá krajina, máme zhruba 2,4 milióna obyvateľov, ale v Moldavsku môžete vyrábať, rozvíjať sa, tvoriť a zamerať sa na obrovský trh za hranicami.
Firmy a startupy, ktoré si uvedomia tento potenciál, budú v Moldavsku úspešné. Tým som si istý, pretože je tu čoraz väčšia otvorenosť, lepšie prepojenie a viac príležitostí, ktoré môžeme ponúknuť. V kombinácii s reguláciou a lepšou digitalizáciou to vytvára skutočne veľmi silný potenciál pre našich podnikateľov.
Podporuje moldavská vláda inovácie a digitalizáciu?
Je to príležitosť úplne zmeniť spôsob, akým občan alebo podnikateľ vidí a komunikuje s vládou. Chceme dať zbohom všetkým tienistým chodbám s úradníkmi bez nálady, čakacím lehotám a nekončiacim radom.
Všetko už máte v telefóne. V priebehu niekoľkých sekúnd môžete vyriešiť akýkoľvek problém. Ide teda o úplnú a veľmi hlbokú premenu toho, čo definuje byrokraciu. Chceme sa čo najviac podobať Estónsku – to je náš zlatý štandard.
Naším cieľom je 100-percentnú digitalizácia. Nie v budúcom storočí, ale v budúcom roku.
Keď idete do banky alebo do reštaurácie a ste v pozícii zákazníka, očakávate najvyššiu úroveň služieb. Keď idete do štátnej inštitúcie, ste tiež zákazník a mali by ste tiež dostať veľmi kvalitnú službu. Práve to môžeme zlepšiť pomocou digitalizácie.
Uvediem vám len niekoľko čísel. Minulý rok sme mali približne 30 percent verejných služieb dostupných v digitálnej podobe. Za jeden rok sme to zdvojnásobili na 60 percent a chceme ísť ďalej. Čo sa týka podnikateľov, v 80 percentách komunikujú so štátom len digitálne. Naším cieľom je 100-percentná digitalizácia. Nie v budúcom storočí, ale v budúcom roku.
Kto je Dumitru Alaiba
Je moldavský politik a ekonóm, v súčasnosti pôsobí ako zástupca premiéra a tiež ako minister hospodárskeho rozvoja a digitalizácie vo vláde Moldavskej republiky. Svoju kariéru začal v oblasti medzinárodného poradenstva. Predtým pôsobil v rôznych krajinách – vo Fínsku, Lotyšsku, Rumunsku aj Rakúsku. V roku 2009 sa rozhodol vrátiť domov a vstúpiť do politiky, kde sa zameral na reformy v podnikateľskom prostredí.
Akými krokmi sa snažíte podporiť digitalizáciu v krajine?
Ak hovoríme o IT sektore a startupoch všeobecne, disponujeme veľmi atraktívnym sedempercentným daňovým stimulom paušálnej dane z obratu. Žiadne iné dane pre zamestnávateľov ani zamestnancov. Je to zďaleka najlepšia ponuka na kontinente a zvýšila aj investičnú atraktivitu Moldavska.
Máme nulovú daň – zdanenie nerozdeleného zisku z príjmov právnických osôb. Takže v Moldavsku neexistuje žiadna daň z príjmu, pokiaľ si neberiete dividendy a podiely. Naša legislatíva týkajúca sa spoločností patrí medzi najprogresívnejšie na kontinente.
Prevzali sme osvedčené postupy a minulý rok sme spustili túto zásadnú reformu. Chceme našim talentom poskytnúť bezpečné miesto na rast a rozvoj a zároveň si ho nenechať ujsť. Mohlo by to byť príjemné prostredie aj pre spoločnosti zo zvyšku sveta.
Alaiba na pôde Európskej komisie. Zdroj: Európska komisia
Súčasťou väčšej vízie Moldavska je byť ďalším členským štátom EÚ, preto s našimi partnermi spolupracujeme a zosúlaďujeme naše právne predpisy. Či už ide o elektronické občianske preukazy, digitálne podpisy a infraštruktúru, kybernetickú bezpečnosť a mnohé ďalšie, ktoré budú v súlade s európskymi normami. Keď už raz budujete, tak budujte pre budúcnosť.
Moldavsko sa pripojilo k Digitálnej Európe a je toho oveľa viac, čo môžeme urobiť spolu s našimi partnermi. Prispôsobujeme sa napríklad normám digitálnej peňaženky EÚ. Naozaj sa veľmi tešíme na CEPA (pozn. red. komplexná dohoda o partnerstve). Je jedným z veľkých faktorov, keďže hovoríme o uvoľnení, ktoré je možné vďaka integrácii EÚ.
Zdroj: Nicolae Guzun
Problém ruského vplyvu
Má Rusko v Moldavsku stále vplyv?
Ruský vplyv z roka na rok slabne. Uvediem vám príklad. Pred nejakými 15 rokmi Moldavsko obchodovalo s Ruskom na úrovni viac ako 70 percent. Pre krajinu je 15 rokov veľmi málo, no po týchto dlhých rokoch sme úplne otočili náš trh.
V súčasnosti vyvážame viac ako 70 percent opačným smerom, na Západ. Do Európskej únie, Spojeného kráľovstva alebo Severnej Ameriky, čo naznačuje slabnúci vplyv Ruska na našu ekonomiku. Ešte pred tromi rokmi sme boli stopercentne závislí od ruských dodávok energie. Dnes to tak už nie je, hoc adaptácia na niečo nové zabolela. Vydieranie ruským plynom bolo bolestivé pre každú vládu.
Pred piatimi rokmi sme boli krajina známa svojou korupciou na najvyšších poschodiach. Pomaly sme skĺzavali do autoritárstva pomocou oligarchistickému systému, ktorý ovládal štát. Teraz sme majákom demokracie a hrdou kandidátskou krajinou na vstup do EÚ.
Kľúčové hlasy
Výsledky posledného referenda ukázali svetu, že Moldavsko sa prikláňa mierne na Západ. Ako to vnímate vy?
Bolo to historicky dôležité rozhodnutie a občania prehovorili. Teraz je integrácia do EÚ už aj súčasťou moldavskej ústavy. Ja sám som o európskom smerovaní hlboko a úprimne presvedčený.
Teraz sme vystavení bezprecedentnému útoku na našu demokraciu zo strany ruských zástupcov a propagandy. Čelíme aj kupčeniu s hlasmi a nezákonnému financovaniu. Moldavčania v tejto skúške obstáli a my sme Moldavsku zabezpečili dobré vysvedčenie.
Zdroj: Eduard Stucalici
Je to tak v každej krajine, nielen v Moldavsku. Uvediem príklad. Bol to jeden z hlavných bodov, na ktorý cielili prevažne ruskí a proruskí kandidáti vo svojej kampani. Jedna spoločnosť pre ich rétoriku, bohužiaľ, ukončila svoju činnosť, pretože nemala prístup k pracovnej sile v jednom z regiónov, kde vyburcovali davy.
Ich naratívom bolo aj to, že z Moldavska odchádzajú investori. Fakt bol však taký, že sme medziročne zaznamenali rast súkromných investícií o 14 percent. Rozdiel medzi propagandou a faktami je teda niekedy ohromujúci. Moldavská ekonomika má svoje problémy, no vykazuje aj známky oživenia.
Uvediem vám ďalší príklad. Máme malú autonómiu, Gagauzsko, na juhu krajiny. Je vo väčšine proruská, aj preto, že ich komunikačným jazykom je veľmi často ruština. Sú obzvlášť zraniteľní voči propagande. Je to veľmi úzka komunita.
Všetky dôveryhodné prieskumy verejnej mienky naznačujú, že 75 percent obyvateľov tejto oblasti verí, že Rusko je ich hlavný obchodný partner. Skutočnosť je aktuálne taká, že spoločnosti registrované v tomto regióne vyvážajú len dve percentá do Ruska a takmer 50 percent do krajín EÚ. Falošné správy a propaganda následne ovplyvňujú aj verejnú mienku.
