Hospodárstvo ťahala predovšetkým domáca spotreba, brzdou rastu bola investičná činnosť.
Slovenská ekonomika rástla na konci roka rýchlejšie ako v treťom kvartáli. Rýchly odhad HDP za štvrtý kvartál, ktorý zverejnil Štatistický úrad, hovorí o raste 1,8 percenta.
„Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy dosiahol nárast 1,7 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom dosiahol HDP nárast 0,5 percenta,“ pripomínajú analytici.
Za celý rok 2024 si ekonomika polepšila o rovné dve percentá. Napríklad NBS odhadovala celoročný rast na úrovni 2,1 percenta.
Ekonomika počas posledného kvartálu vyprodukovala v bežných cenách hodnotu 33,9 miliardy eur. Po prepočte do stálych cien bol HDP 26,9 miliardy.
Rast podľa štatistikov podporil najmä domáci dopyt, a to konečná spotreba domácností a verejnej správy. Naopak, výkon ekonomiky pribrzdil pokles investičnej činnosti.
Zamestnaných bolo 2,439 milióna osôb, čo predstavuje medziročný pokles o 0,2 percenta. Rovnaké číslo zostáva aj po sezónnom očistení.
Štatistický úrad zverejnil len rýchly odhad. Podrobnejšia štruktúra je k dispozícii za predchádzajúce štvrťroky.
Aktuálne dáta Štatistického úradu za štvrtý kvartál nemali dôvod zásadne prekvapiť. Otáznikom však je, do akej miery ekonomiku spomalia tri významné faktory. Potenciálnymi brzdami ekonomického rastu sú zhoršujúca sa nálada v Nemecku, obchodná vojna Donalda Trumpa aj vplyv konsolidácie.
Národná banka Slovenska v decembrovej makroprognóze odhaduje, že v roku 2025 by mala slovenská ekonomika rásť o 2,3 percenta. Komerčné banky sú pesimistickejšie, rozsah ich predpovedí činí 1,4 až 2,1 percenta.
Slovensko je bytostne závislé na vývoji v Nemecku a trápenie nášho najvýznamnejšieho obchodného partnera brzdí aj našu ekonomiku, upozorňuje centrálna banka a dodáva, že Slovensko už dlhšie stráca konkurencieschopnosť. Ešte výraznejšie o tejto obave hovoria firmy.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy vo svojej analýze pripomína, že Slovensko je dlhodobo vnímané ako exportná krajina, no menej sa hovorí o tom, že rovnako stojí aj na zahraničných investíciách. „Až 93 percent investícií pochádza z krajín EÚ, Veľkej Británie a USA,“ dopĺňa.
Priemyselníci pripomínajú, že sme súčasťou globálneho trhu a regiónu strednej Európy, kde sa súperí o investície. V tomto regióne však strácame konkurencieschopnosť, zdôrazňujú.
Ako pripomínajú, krajiny ako Česko, Poľsko, Maďarsko či Rakúsko ponúkajú stabilnejšie a výhodnejšie podnikateľské prostredie. „Slovensko má najvyššiu korporátnu daň v regióne, ako jediné z eurozóny zaviedlo daň z finančných transakcií, zvýšilo stropy pre sociálne odvody a navýšilo fixné náklady firiem,“ konštatujú
Na najvyššie daňové bremeno bežného zamestnanca upozorňuje aj analýza Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a spoločnosti EIC.
Priemyselníci zároveň pripomínajú, že zákazky, ktoré dnes v priemysle realizujeme, boli získané za úplne iných konkurenčných a ekonomických podmienok. „Aj keď na najbližšie dva, tri roky má priemysel zabezpečenú výrobu, treba sa pozerať dopredu,“ vravia.
Už dnes sa začína rozhodovať o tom, kam budú smerovať nové projekty – a pri súčasnom nastavení Slovensko nie je v tomto rozhodovaní vo výhodnej pozícii. Reálne podľa asociácie hrozí, že do krajiny prestanú prichádzať nové projekty a dobre platené pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou sa na Slovensku nebudú otvárať.
Obchodná vojna
V tejto chvíli stále nie úplne jasné, ktoré opatrenia z avizovanej obchodnej vojny Donald Trump naozaj realizuje. USA sú pre Slovensko deviatym najvýznamnejším odberateľom. Smerujú tam predovšetkým priemyselné výrobky. Prípadná obchodná vojna by mohla zasiahnuť našu ekonomiku aj sekundárne. Slovensko je dodávateľom európskych krajín, ktoré ďalej exportujú do USA.
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster vo svojom blogu pripomína situáciu spred necelého storočia.
„V 30. rokoch minulého storočia boli jednou z hlavných príčin Veľkej hospodárskej krízy clá z dielne amerických republikánov, takzvaný Smoot-Hawley zákon, ktoré rozpútali celosvetovú obchodnú vojnu, keď na americké clá reagovali odvetnými opatreniami Kanada, Mexiko, Austrália a väčšina európskych krajín vrátane vtedajšieho Britského impéria,“ približuje.
Dodáva, že v priebehu asi štyroch rokov skolaboval nielen americký, ale aj európsky zahraničný obchod o dve tretiny a HDP o štvrtinu, nezamestnanosť sa zdvojnásobila a drastická sociálno-ekonomická situácia nakoniec viedla k najhoršej vojne v histórii ľudstva.
Na druhej strane Šuster dodáva, že to možno s Trumpovými clami nebude až také zlé. Počas jeho prvého mandátu stačilo krajinám EÚ ukázať zoznam odvetných ciel, aby prezident upustil od väčšiny chystaných ciel voči nám. „Aj teraz môžeme mať nádej, že sa nám iba vyhráža a po nejakých, možno iba kozmetických ústupkoch nakoniec clá nebudú,“ uzatvára.
