Ukrajinský prezident považuje Trumpa za kľúčovú postavu pri dosahovaní mieru na Ukrajine. Zelenskyj sa má ešte stretnúť s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom v Mníchove.
Mnohí analytici očakávali, že Vance vo svojom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii načrtne stratégiu USA na riešenie konfliktu. Namiesto toho sa však zameral na kritiku Európskej únie a tvrdil, že na kontinente klesá sloboda prejavu.
„Obávam sa, že sloboda prejavu je v celej Európe na ústupe,“ povedal americký viceprezident a okrem iného vyzval európskych politikov, aby bojovali predovšetkým proti nelegálnej migrácii. Vance sa vo svojom prejave prakticky vyhol Ukrajine.
Vážne chyby
Nemecký minister obrany Boris Pistorius potom ostro kritizoval postoj Washingtonu pred nadchádzajúcimi mierovými rokovaniami s Moskvou. Podľa neho „bolo chybou vylúčiť možnosť členstva Ukrajiny v NATO a robiť územné ústupky Rusku“.
Americký minister obrany Pete Hegseth zároveň uviedol, že je nereálne, aby Ukrajina získala späť všetky územia okupované Ruskom a vstúpila do NATO.
SITA/AP
Ursula von der Leyen. Foto: SITA/AP
Podľa Pistoriusa je nevyhnutné, aby Európa v budúcnosti prevzala väčšiu zodpovednosť za obranu Ukrajiny. Pomoc USA je v najbližších rokoch naďalej nevyhnutná. Zdôraznil, že „bez Spojených štátov Európania zatiaľ nie sú schopní poskytnúť Rusku dôveryhodný odstrašujúci prostriedok“.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen varovala, že prípadná porážka Ukrajiny by mala ďalekosiahle dôsledky nielen pre Európu, ale aj pre USA.
„Porážka Ukrajiny by oslabila celú Európu a oslabila by aj Spojené štáty,“ povedala šéfka Európskej komisie. Zdôraznila, že Ukrajina si zaslúži silné bezpečnostné záruky, ktoré jej pomôžu brániť sa proti ruskej agresii a zabezpečiť dlhodobú stabilitu v regióne.
Von der Leyen sa v prejave dotkla aj vzťahov medzi EÚ a novou administratívou Donalda Trumpa. Kritizovala možnosť obchodných vojen, ktoré podľa nej nemajú zmysel. Zároveň varovala, že ak USA zavedú nespravodlivé clá, EÚ bude reagovať protiopatreniami.
Páky na Rusko
Pred začiatkom konferencie viceprezident J. D. Vance varoval, že Spojené štáty by mohli uvaliť na Rusko nové hospodárske sankcie, ak Moskva nebude ochotná uzavrieť spravodlivú mierovú dohodu s Ukrajinou.
„Máme k dispozícii ekonomické páky a, samozrejme, existujú aj vojenské páky,“ povedal Vance v rozhovore pre americký denník The Wall Street Journal. Tiež dodal, že Spojené štáty majú záujem o to, aby Ukrajina dosiahla „suverénnu nezávislosť“.
„Európa sa musí zúčastniť na rokovaniach o mieri na Ukrajine, ale najprv musí definovať spoločnú pozíciu pre seba, ktorú bude koordinovať s Ukrajinou a Spojenými štátmi,“ povedal český prezident Petr Pavel.
Dodal, že Európa nesmie dopustiť, aby sa rokovania o Ukrajine konali bez Ukrajiny. Česká republika už takúto situáciu v minulosti zažila, zdôraznil prezident v zjavnej narážke na Mníchovskú dohodu z roku 1938.
Podľa agentúry Bloomberg sa očakáva, že sa na rozhovoroch zúčastnia aj ukrajinskí predstavitelia, no európski predstavitelia boli údajne odrezaní. Zdá sa, že ani Ukrajinci nie sú tak úplne zasvätení do prebiehajúcich príprav.
Český prezident Petr Pavel na konferencii v Mníchove. Zdroj: Profimedia
Aj americký komisár pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg sa podľa denníka The Guardian a agentúry Reuters nechal na konferencii počuť, že Európa nie je súčasťou plánovaných rokovaní. Dodal, že Ukrajinci „budú, samozrejme, pri stole“.
Napriek tomu sa Kyjev a európske štáty obávajú, že mierové dohody medzi Moskvou a Washingtonom sa budú dohadovať v ich neprítomnosti. „Ukrajina nikdy nebude akceptovať dohody uzavreté za našimi chrbtami,“ povedal ukrajinský prezident Zelenskyj na bezpečnostnej konferencii. „Rovnaké pravidlo by malo platiť pre celú Európu,“ dodal.
Európska armáda
Zelenskyj tiež povedal, že nastal čas vytvoriť európsku armádu, ktorá by doplnila, nie nahradila Severoatlantickú alianciu.
Na vyjadrenia ukrajinského prezidenta nadviazal poľský premiér Donald Tusk, ktorý na sieti X napísal, že Európa naliehavo potrebuje vlastný akčný plán pre Ukrajinu a vlastnú bezpečnosť, inak budú o budúcnosti Európy rozhodovať iní globálni hráči.
Fínsky scenár
Fínsky prezident Alexander Stubb varoval, že Ukrajina nesmie zdieľať osud Fínska po druhej svetovej vojne, keď krajina stratila časť suverenity a územnej celistvosti.
Stubb zdôraznil, že členstvo Ukrajiny v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii nesmie byť súčasťou mierových rokovaní s Ruskom. O tejto otázke musia rozhodnúť samotní Ukrajinci.
Po druhej svetovej vojne muselo Fínsko pod tlakom Moskvy v roku 1948 podpísať zmluvu, v ktorej sa zaviazalo, že nevstúpi do žiadneho politického ani hospodárskeho bloku. Tento vynútený neutrálny postoj v prospech Sovietskeho zväzu dostal názov „finlandizácia“.
Fínsko sa už desaťročia drží mimo západnej aliancie. Až v roku 1995 vstúpilo do Európskej únie a až v roku 2023, v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, vstúpilo do NATO.
Ústupky agresorovi
Zo strany európskych politikov sa hovorilo aj o paralelách s predvojnovým Československom. Na záver Mníchovskej bezpečnostnej konferencie jej šéf Christoph Heusgen ostro varoval pred politikou appeasementu – ústupkov agresorovi výmenou za dočasný mier. Pripomenul, že táto stratégia zlyhala v roku 1938 v snahe zabrániť Hitlerovej expanzii a nebude fungovať ani teraz vo vzťahu k Rusku.
Toto varovanie opakovane zaznievalo počas konferencie. Európski lídri nechcú, aby bola Ukrajina obetovaná v mene rýchleho kompromisu, podobne ako bolo Československo obetované nacistickému Nemecku v Mníchovskej dohode z roku 1938.
Foto SITA
Emmanuel Macron zvolal neformálne stretnutie európskych lídrov. Foto: SITA/AP
Konferencia síce dospela k záveru, ale popredné tváre európskej politiky si príliš neoddýchli. Už na pondelok zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron ďalšie stretnutie lídrov starého kontinentu, ktorého hlavnou témou bola situácia na Ukrajine a európska bezpečnosť.
Macron neuviedol, ktoré krajiny sa na stretnutí zúčastnili, ale európski diplomati avizovali, že medzi pozvanými boli okrem Francúzska aj Británia, Nemecko, Poľsko, Taliansko, Španielsko, Dánsko a Poľsko, informovala agentúra Reuters.
Na stretnutí sa zúčastnila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, predseda Európskej rady a niekdajší portugalský premiér António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Podľa serveru Politico sa francúzsky prezident tesne pred stretnutím so svojimi európskymi náprotivkami spojil na diaľku s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Ich diskusia mala trvať 20 minút a Biely dom ju označil za priateľskú. Na výsledky neformálneho rokovania európskych lídrov sa stále čaká.