V roku 2024 pribudlo na Slovensku historicky najviac podnikateľov z Ukrajiny. Tri roky od začiatku ruskej agresie je ich viac ako 23-tisíc. Niektorí sa na Slovensko presťahovali, iní riadia svoje firmy zo zahraničia.
Na 12. júla 2024 si budú v reštaurácii Chernomorka pamätať navždy. Otvárali vtedy v Bratislave svoju druhú prevádzku, lenže spolu s nimi prišla do Petržalky aj silná prietrž mračien.
V rovnaký deň, ako búrka zvalila veľký stan na festivale Pohoda, rozmetala aj terasu pri Chorvátskom ramene. Stačilo pár sekúnd a všade boli črepy, rozbitý riad a ustrice.
„Náhle prišiel taký silný vietor, že všetko začalo lietať. Stovky ľudí sa z vonku presunuli dnu a začali sme tancovať a zabávať sa, že si nikto búrku ani nevšimol. Hral nám DJ a všetkých sme hostili ustricami a proseccom,“ spomína Kostiantyn Temchenkov, hlavný manažér ukrajinskej siete reštaurácií Chernomorka na Slovensku.
Chernomorka vznikla v roku 2013 na Ukrajine a v súčasnosti má v Európe viac ako 50 prevádzok. Okrem domovskej krajiny sa nachádza aj v Poľsku, Moldavsku, Rakúsku, na Slovensku a pripravuje sa aj na Českú republiku a Maďarsko.
V Bratislave pôsobí zabehnutý reťazec rybích reštaurácií Chernomorka. Riadi ho spoločnosť ukrajinskej podnikateľky Olgy Kopylovej sídliaca v Litve. Zdroj: Finstat.sk
Stúpa počet ukrajinských vlastníkov
Keď Chernomorka otvára novú prevádzku, prvý deň má vždy ustrice a vychladené prosecco zdarma.
„Otvárací deň je vždy celý pre hostí. Vtedy nikdy nezarobíme a vnímame to ako investíciu. Doteraz nám všade stačilo desaťtisíc ustríc a sto litrov prosecca,“ prezrádza Temchenkov.
Zabehnutý reťazec rybích reštaurácií sídli v Litve a v každej krajine ho riadi miestna spoločnosť. Na Slovensku nesie rovnomenný názov Chernomorka.
„Náš systém spočíva v tom, že zamestnáme miestneho manažéra a necháme ho pracovať bez toho, aby sme sa zapájali do prevádzky,“ povedala pre ukrajinský Forbes Olga Kopylova. Od januára 2023 takmer žije v aute a presúva sa medzi európskymi mestami, kde má rozprestreté svoje aktivity. „Teraz sa nikde nezdržím dlhšie ako tri dni,“ doplnila.
V súčasnosti na Slovensku pracuje približne 40-tisíc ukrajinských občanov. Ak by každý z nich zarábal aspoň priemernú mzdu vo výške 750 eur, mesačne by odviedli na daniach a odvodoch približne 15 miliónov eur.
Dáta bez pátosu
Okrem miestneho tímu sú súčasťou zahraničných Chernomoriek vždy aj investori, na Slovensku sú nimi krajania Volodymyr Poraiko a Olena Pekur. Dvojicu spája okrem Chernomorky aj spoločnosť SK commodities, v ktorej mala Olena Pekur do minulého roku 80-percentný podiel. Volodymyr Poraiko v nej od roku 2022 zastáva funkciu konateľa.
Firma síce pôsobí na slovenskom trhu od roku 2013, no výraznejšie sa jej začalo dariť až po vypuknutí vojny na Ukrajine. Kým do roku 2021 sa dostala cez 300-tisíc eur len jedenkrát, od roku 2022 sa stabilne drží v miliónoch. V roku 2022 dosiahla tržby vo výške 9,94 milióna eur, v nasledujúcom roku 3,9 milióna eur a účtovná závierka za rok 2024 hovorí o výkone 6,78 milióna eur.
Volodymyr Poraiko vlastní na Slovensku od roku 2022 aj spoločnosť M Energy Slovakia, v ktorej obchoduje s komoditami ako nafta, benzín a LPG. V prvom úplnom roku podnikania dosiahla tržby vo výške 3,15 milióna eur.
Trojica ukrajinských podnikateľov nie je jediná, ktorá na Slovensku pôsobí. Začiatkom roka 2025 evidovala nadnárodná poradensko-analytická spoločnosť Dun & Bradstreet 3 213 slovenských firiem s ukrajinským vlastníkom. Ďalšie tisícky podnikajú na Slovensku v podobe SZČO.
„K 31. decembru 2024 malo na Slovensku prechodný pobyt na účel podnikania 23 181 osôb, pričom v Bratislave ich bolo 5 338,“ uviedol Roman Hájek, hovorca Ministerstva vnútra, ktoré monitoruje všetky podnikateľské aktivity osôb z Ukrajiny na Slovensku.
„Počet podnikateľov z Ukrajiny sa v posledných rokoch mierne znižuje, čo môže súvisieť s celkovými zmenami v migrácii a ekonomickými faktormi,“ dodal Hájek.
Ďalšie desiatky osôb z Ukrajiny pôsobia v slovenských firmách bez vlastníckeho podielu. Príkladom je Yuliya Badritdinova, ktorá sa v auguste 2022 stala generálnou riaditeľkou McDonald’s pre Slovensko, Česko a Ukrajinu.
Najväčšou firmou s ukrajinským vlastníkom je spoločnosť AV Parko. Jej hlavnou činnosťou je export obilnín, olejnín a strukovín. V roku 2023 mala tržby viac ako 173 miliónov eur. Zdroj: Unsplash.com
Najziskovejšie firmy
Ešte pred dekádou pôsobil na Slovensku len malý počet štatutárov z Ukrajiny, ukazujú čísla, ktoré pre Forbes vypracoval analytický portál Finstat. Kým v roku 2014 prišlo do slovenských firiem 83 občanov z Ukrajiny a ich celkový počet bol okolo 200, o rok neskôr ich pribudlo 196.
Následne sa päť rokov držal ročný prírastok štatutárov z Ukrajiny v slovenských firmách mierne nad stovkou. K výraznejšiemu nárastu došlo až v roku 2022, keď Rusko v plnej sile zaútočilo na Ukrajinu. Odvtedy počet štatutárov neustále stúpa.
Za prvý rok prišlo z Ukrajiny do slovenských firiem 262 štatutárov, o rok neskôr to bolo 390 a v roku 2024 sa číslovka vyšplhala na 464. Za prvý mesiac roka 2025 ich pribudlo 31. Nárast počtu ukrajinských podnikateľov na Slovensku viditeľne kopíruje dianie v domovskej krajine.
„Počet štatutárov z Ukrajiny prvýkrát vystrelil v rokoch 2014 a 2015. Je to zjavne spojené s emigráciou z Ukrajiny po takzvanom Euromajdane a následných udalostiach, pri ktorých Rusko anektovalo polostrov Krym a začalo konflikt medzi Ukrajinou a separatistickými republikami Doneck a Luhansk,“ približuje ekonomický analytik portálu Finstat Martin Lindák.
„Ďalší prudký nárast vidíme v rokoch 2022 a 2023, ktorý zase nadväzuje na inváziu Ruska na Ukrajinu,“ dopĺňa Lindák.
V pozíciách štatutárov sa nachádzajú vo firmách rôznej veľkosti a rozličného zamerania. Najčastejšie podnikajú v potravinárskom, stavebnom, strojárskom, chemickom a logistickom priemysle.
Najvyššie tržby v roku 2023 dosiahla spoločnosť AV Parko, ktorej hlavnou činnosťou je export obilnín, olejnín a strukovín. Vyúčtovala tovar a služby za viac ako 173 miliónov eur.
Spolumajitelia AV Parko Volodymyr Parkhomenko a Andrii Parkhomenko sú vedení aj ako spoločníci pracovnej agentúry Parko Limited. V roku 2023 mala spomedzi firiem s ukrajinským štatutárom tretie najvyššie tržby vo výške takmer 55 miliónov eur.
V rebríčku tržieb spoločností s ukrajinskými štatutármi sa medzi AV Parko a Parko Limited zaradil na druhé miesto spracovateľ hydiny EU Poultry. Firma dodáva kuracie mäso a výrobky z neho do 20 krajín Európy a v roku 2023 mala tržby viac ako 158 miliónov eur.
„Podnikanie na Slovensku považujem za atraktívne z viacerých hľadísk. Geograficky nám poskytuje ideálny logistický prístup na ďalšie európske trhy,“ uviedol pre Hospodárske noviny Dmytro Borodavka, majiteľ EU Poultry. V závodoch pri Galante spracúva jatočnú hydinu, ktorú dováža najmä z Ukrajiny.
Finalista súťaže EY Podnikateľ roka 2020 opustil domovinu po tom, ako Rusko v roku 2014 vojensky obsadilo Krym a časť Donbasu.
V súčasnosti evidujeme päť rozpracovaných projektov pôvodom z Ukrajiny. Ich súhrnná výška dosahuje 80 miliónov eur a majú potenciál vytvoriť 730 nových pracovných miest.
Simona Čerešníková, SARIO
„O 10 rokov by som chcel byť ‚number one‘ výrobcom kulinárskych produktov z hydiny v EÚ. Myslím si, že sa to dá dosiahnuť,“ povedal Borodavka v roku 2021 pre Forbes.
Agentúra TASR v roku 2024 informovala, že EU Poultry plánuje v Bošanoch postaviť novú halu za 48 miliónov eur. S prevádzkou chce začať v treťom kvartáli roka 2026 a vzniknúť by malo viac ako 400 pracovných miest.
Dmytro Borodavka figuruje na Slovensku aj v spoločnosti WE Trade, ktorá je jedným z hlavných distribútorov mrazeného kuracieho mäsa, tepelne upravených výrobkov a údenín na trhoch strednej Ázie, centrálnej Afriky a v krajinách EÚ. V roku 2023 dosiahla pri tržbách 1,37 milióna eur zisk 5,19 milióna eur.
Celkovo bolo začiatkom roka 2025 podľa údajov Finstatu zapísaných v kolónke štatutára slovenských firiem viac ako dva a pol tisíca osôb z Ukrajiny.
„Neznamená to automaticky, že toľko ich na Slovensku podniká, pretože jedna osoba mohla zastávať funkciu štatutára vo viacerých spoločnostiach,“ vysvetľuje Lindák.
Fabrika na výrobu strelného prachu v Granade. Foto: Archív CSG
Pripravované investície
Zopakovať úspech obchodníka s obilninami či majiteľky rybacích reštaurácií by chceli viaceré ukrajinské spoločnosti. Podľa tlačovej agentúry SITA plánuje na Slovensku investovať aj výrobca cukroviniek, ukrajinská spoločnosť Lukas. Juhovýchodne od Kyjeva zamestnáva okolo tri a pol tisíca ľudí a za mesiac dokáže vyrobiť 2 500 ton sladkostí.
Produkciu cukroviniek by chcela priniesť aj na Slovensko prostredníctvom dcérskej spoločnosti Petro SK. Síce u nás podniká od roku 2015, zámer vybudovať pri Žiline priemyselný areál na výrobu cukroviniek za približne 11 miliónov eur oznámila až v júli 2023. Fabrika by mala byť hotová v roku 2026 a prácu by si malo nájsť približne dvesto ľudí.
Pozadie z Ukrajiny má podľa zistení Hospodárskych novín aj plánovaná strojárska výroba v Sobranciach. ARM servis tam chce za 14 miliónov eur oživiť zabudnutú fabriku a priniesť viac ako dve stovky pracovných miest. Výstavba by mala byť dokončená začiatkom roka 2027. Vyrábať by sa v nej mali produkty z ocele pre zbrojársky priemysel.
Spoločnosť ARM servis je od roku 2023 väčšinovo vlastnená firmou SK Special Goods Trading, za ktorou stojí UA Special Goods Trading so sídlom na americkej Floride. Podľa verejných záznamov ju ovládajú pôvodom Ukrajinci. Ide o spoločnosť podieľajúcu sa na viacerých projektoch zameraných na pomoc Ukrajine.
Denník SME ako prvý upozornil, že konečným užívateľom výhod tejto spoločnosti je 71-ročná Lyubov Efimová – matka bývalého ukrajinského poslanca Maxima Efimova.
O ďalšie investície sa snaží Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), ktorej úlohou je lákanie zahraničných investorov a podpora ich expanzie na Slovensku. Od roku 2015 agentúra vykázala šesť investičných projektov pôvodom z Ukrajiny.
„Projekty dosahujú súhrnnú výšku 17 miliónov eur a vytvorili alebo vytvoria 385 nových pracovných miest,“ priblížila Simona Čerešníková, riaditeľka odboru marketingovej komunikácie agentúry SARIO.
Agentúra v súčasnosti eviduje päť rozpracovaných projektov pôvodom z Ukrajiny. Týkajú sa potravinárskeho, chemického a strojárskeho priemyslu.
„Investori sú v procese rozhodovania o umiestnení prevádzky a o projekty súťažíme s rôznymi krajinami. Ich súhrnná výška dosahuje 80 miliónov eur a majú potenciál vytvoriť 730 nových pracovných miest,“ dopĺňa Čerešníková.
Michaela Pobudová z organizácie Mareena organizuje pomoc na hraniciach vo Vyšnom Nemeckom. Foto: Robert Tappert
Pred Nemcami aj Poliakmi
Ukrajinskí podnikatelia na Slovensku predbehli už aj poľských a nemeckých. Nadnárodná poradensko-analytická spoločnosť Dun & Bradstreet vytvorila rebríček desiatich najčastejších zahraničných vlastníkov slovenských firiem. Občania Ukrajiny sa s 3 213 firmami umiestnili na štvrtom mieste.
Najviac zahraničných vlastníkov slovenských firiem pochádza z Českej republiky. Začiatkom roka mali na Slovensku založených 14 668 firiem. Na druhom mieste sa umiestnili maďarskí vlastníci s 12 918 firmami a na treťom Rakúšania s 4 293 firmami.
Z viac ako 454-tisíc aktívnych slovenských firiem pôsobila v marci 2024 podľa Finstatu jedna osoba alebo viac osôb zo zahraničia vo vyše 61-tisíc spoločnostiach. Predstavovalo to podiel 13 percent. Zastávali predovšetkým funkcie spoločníkov a štatutárov a následne konečných užívateľov výhod.
| Štát | Počet firiem |
| 1. Česká republika | 14 668 |
| 2. Maďarsko | 12 918 |
| 3. Rakúsko | 4 293 |
| 4. Ukrajina | 3 213 |
| 5. Nemecko | 2 436 |
| 6. Poľsko | 2 352 |
| 7. Taliansko | 2 142 |
| 8. USA | 1 670 |
| 9. Rumunsko | 1 487 |
| 10. Veľká Británia | 1 377 |
10 najčastejších zahraničných vlastníkov slovenských firiem Zdroj: Dun & BradstreetNárast počtu zahraničných osôb v orgánoch slovenských firiem je dlhodobý a nesúvisí len s Ukrajinou. K marcu 2024 figurovalo v rôznych funkciách slovenských firiem viac ako 80-tisíc zahraničných osôb.
„Kým v roku 2014 vzniklo vyše 2 200 funkcií štatutárov, na ktoré boli dosadené zahraničné osoby, o desať rokov neskôr to bolo skoro trojnásobne viac. Čísla hovoria aj o tom, že po invázii Ruska na Ukrajinu začalo podnikať na Slovensku viac osôb z Ukrajiny,“ uviedol v analýze Finstatu Martin Lindák.
„Je potrebné pripomenúť, že ide o funkcie, ktoré sa môžu prelínať. Napríklad, majiteľ malej spoločnosti s ručením obmedzeným bude vykonávať všetky tieto funkcie, keďže je konečným užívateľom výhod, jediným spoločníkom a koná v mene spoločnosti, čiže je v pozícii štatutára,“ podčiarkol analytik.
Situácia v Česku
Rozmach ukrajinských podnikateľov zaznamenávajú aj v Českej republike, kde bol za prvé tri kvartály roka 2023 takmer každý desiaty nový podnikateľ z Ukrajiny. Poukázala na to analýza spoločnosti Czech Credit Bureau. V podobnom trende sa vyvíjal aj nasledujúci rok.
„V roku 2024 začalo v Česku podnikať o 14 percent viac ľudí ako v predchádzajúcom roku. Česi tvorili 90 percent z celkového počtu nových podnikateľov, pričom osem percent tvorili štátni príslušníci Ukrajiny,“ uviedla v tlačovej správe Věra Kameníčková, analytička spoločnosti Czech Credit Bureau.
Pred útokom Ruska na Ukrajinu tvorili Ukrajinci zhruba jedno až dve percentá začínajúcich českých podnikateľov. Najviac ich začína podnikať v Prahe, kde tvoria 19 percent všetkých začínajúcich podnikateľov.
V Česku prevyšujú príjmy štátu z daní a poistenia odídencov z Ukrajiny výdavky štátu na nich. Krajine za polroka priniesli 175 miliónov eur. Slovensko to zmerané nemá. Zdroj: Unsplash.com
Prínos pre krajinu
Kým Slovenská republika nemá zmeraný dopad odídencov z Ukrajiny na ekonomiku krajiny, v Česku si túto domácu úlohu urobili. Tamojšie ministerstvo práce informovalo, že príjmy štátu z daní a poistenia, ktoré odídenci platia, výrazne prevyšujú výdavky štátu na nich.
V prvom polroku roka 2024 bolo na osoby z Ukrajiny potrebných 7,3 miliardy korún (219 miliónov eur), zatiaľ čo príjmy dosiahli 11,7 miliardy korún (466 miliónov eur). Štát tak zarobil 4,4 miliardy Kč (175 miliónov eur).
„Utečenci z Ukrajiny už dávno odvádzajú do nášho rozpočtu oveľa viac, než vydávame na pomoc ich krajanom. Sú pre nás prínosom, nie záťažou,“ konštatoval úrad.
Najbližšie k vyčísleniu dopadu na slovenskú ekonomiku sa dostal analytik INESS Martin Vlachynský. „Ak si prerátame 39-tisíc pracujúcich ľudí s priemernou mzdou, tak ročne na odvodoch a dani z príjmu zaplatia okolo 200 miliónov eur a zhruba ďalších 60 miliónov ročne na DPH,“ uviedol pre RTVS Vlachynský.
Ukrajinci vo svete a na Slovensku
Od začiatku vojny na Ukrajine opustilo krajinu už takmer sedem miliónov ľudí. Podľa údajov UNHCR k 17. februáru 2025 v dôsledku vojny odišlo celkovo 6 479 700 osôb, z toho 6 903 200 sa presídlilo do niektorej z európskych krajín.
Najviac odídencov prijali Nemecko, Poľsko a Česko. Viac ako Slovensko prijalo aj Španielsko, Anglicko, Rumunsko a Taliansko.
„Počet štátnych príslušníkov Ukrajiny s platným pobytom na Slovensku k 31. decembru 2024 dosiahol 197 004 osôb, pričom v Bratislave ich bolo 57 321. V predchádzajúcich rokoch tento počet rástol, najmä po roku 2021, keď ich bolo na Slovensku evidovaných 56 480. Nárast súvisí najmä s vojnovým konfliktom na Ukrajine, ktorý viedol k zvýšenému počtu osôb s tolerovaným pobytom,“ hovorí Roman Hájek, hovorca Ministerstva vnútra.
Systém dočasnej ochrany schválili štáty EÚ v roku 2022 a vydáva sa na dobu jedného roka s možnosťou predĺženia. Najbližšie tento termín uplynie v marci 2025.
Na detailnejšie čísla sa koncom roka 2024 pozreli analytici projektu Dáta bez pátosu. Vypočítali, že skutočné náklady, ktoré Slovensko vynakladá na pomoc Ukrajincom, sú výrazne nižšie, ako sa často prezentuje. Ekonomický prínos ich práce a spotreby na Slovensku pravdepodobne prevyšuje náklady štátu.
Skutočné výdavky za rok 2023 boli podľa údajov zo štátneho rozpočtu 108 miliónov eur, pričom odhad na za rok 2024 bol 56 miliónov eur a v návrhu rozpočtu na rok 2025 bola na túto položku vyhradená suma 15 miliónov eur.
Analytici upozornili, že významná časť výdavkov je priebežne financovaná Európskou úniou, zároveň v rozpočte Slovenska nie sú zahrnuté dane ani odvody od ukrajinských občanov, ktorí na Slovensku legálne pracujú. Nepočíta sa ani s ich výdavkami, ktoré smerujú do slovenských obchodov a podporujú štátny a súkromný sektor.
„V súčasnosti na Slovensku pracuje približne 40-tisíc ukrajinských občanov. Ak by každý z nich zarábal aspoň priemernú mzdu vo výške 750 eur, mesačne by odviedli na daniach a odvodoch približne 15 miliónov eur. Predstavuje to takmer ročný čistý náklad, ktorý Slovensko na ich pomoc vynakladá v roku 2025,“ pripomenuli analytici.
