Pred pár dňami uplynulo tretie výročie vypuknutia vojny na Ukrajine. Kým sa zahraničné mocnosti dohadujú o osude Ukrajiny, a vôbec diskutujú o tom, či by mala byť prítomná na týchto rokovaniach, spojili sme sa na diaľku so šéfredaktorom ukrajinského Forbesu Borysom Davydenkom.
Zaujímalo nás, ako vyzerá život novinára Forbesu v krajine, ktorá sa zmieta vo vojne. Chceli sme však počuť aj výpoveď muža, ktorý žije v Kyjeve a napriek odlúčeniu od rodiny a tragédiám, ktorých je svedkom, pokračuje vo svojej dennej rutine. Robí rozhovory, moderuje podujatia, sleduje majetky najbohatších Ukrajincov… Hoci je všetko zrazu inak.
V prvom rade treba spomenúť, že osobne sa môj život nijako drasticky nezmenil. Stále žijem v Kyjeve, stále vediem redakciu Forbesu na Ukrajine a naďalej robím to, čo som robil vždy – chodím na stretnutia, nahrávam rozhovory, vydávam časopisy…
Vnútorné zmeny však boli hlbšie. Ako Ukrajinec som, podobne ako mnohí iní, prešiel v dôsledku vojny výraznou premenou. Jednou z najväčších zmien pre mňa osobne je, že som strávil veľmi málo času so svojou dcérou, ktorá má teraz šesť rokov.
Prvé dva roky vojny bola z bezpečnostných dôvodov v Nemecku a iba minulý rok sa vrátila na Ukrajinu. Snažíme sa vídať cez víkendy, ale nikdy to nestačí. Tento stratený čas sa už nedá vrátiť.
V širšej rovine vojna ovplyvnila každého. Niektorí sa stali tvrdšími, iní citlivejšími. Vojna nás určite všetkých zmenila.
Áno, žurnalistika zostáva v podstate rovnaká. Stále zhromažďujeme a poskytujeme čitateľom spoľahlivé a overené informácie. V priebehu vojny sme naďalej odhodlaní pomáhať ukrajinským podnikateľom a podnikom, ale áno, zameranie sa zmenilo. Témy, ktorým sa venujeme, sa zmenili.
Napríklad je ťažké si predstaviť, že ešte pred piatimi rokmi ukrajinskí podnikatelia vytvárali ozbrojené skupiny, ktoré sa neskôr zmenili na prápory a dokonca brigády. Teraz sú to stovky podnikateľov, ktorí odišli na front, mnohí z nich založili veľké bojové jednotky.
Aj o tom píšeme popri tradičnejších podnikateľských témach, ako sú fúzie a akvizície a vstup na nové trhy. Hoci podstata práce zostáva rovnaká, zdroje a príbehy, ktoré prinášame, sa určite zmenili.
To je skvelá otázka a krátka odpoveď znie, že počas vojny nezverejňujeme celý zoznam najbohatších Ukrajincov. Prestali sme ho robiť vo forme zoznamu stovky najmajetnejších ľudí v krajine.
Dôvod je čiastočne morálny – jednoducho nám nepripadá vhodné zamerať sa na bohatstvo v čase vojny. Druhý dôvod je praktický.
Je neuveriteľne ťažké presne zmerať bohatstvo, keď je krajina vo vojne. Finančné výsledky ukrajinských spoločností dramaticky kolíšu a trh sa zastavil. Počas posledných rokov nedošlo takmer k žiadnym fúziám a akvizíciám, ktoré by nám poskytli presnejšie údaje o trhu.
Od vlaňajška však postupne vidíme, že trh sa opäť začína oživovať a dochádza k prvým fúziám a akvizíciám od vypuknutia vojny. Možno sa teda vrátime k uverejňovaniu úplného zoznamu najbohatších, ale zatiaľ to pravdepodobne odložíme, kým sa vojna neskončí. Majetky miliardárov na pozadí stále sledujeme.
Tím ukrajinského Forbesu na podujatí Forbes 30 pod 30. Foto: Serhii Piriiev pre Forbes Ukrajina
Forbes je celosvetovo známy aj výberom mladých talentov 30 pod 30. Ten vám dáva zmysel robiť?
Áno, dokonca naďalej organizujeme podujatie 30 pod 30. Nikdy sme nevynechali žiadny ročník. Samozrejme, došlo k zmenám. Zoznam Forbes 30 pod 30 predstavuje mladých lídrov, ktorí dosiahli veľa pred dovŕšením 30 rokov. Je to spôsob, ako vyzdvihnúť budúcich lídrov krajiny.
Vzhľadom na vojnu je jasné, že mnohí z tých, ktorí sú teraz na zozname, majú niečo dočinenia s armádou. Sú to buď vojaci, dobrovoľníci, alebo podnikatelia, ktorí nejakým spôsobom podporujú front. Zhruba polovica členov rebríčka je nejakým spôsobom zapojená do vojny.
Mnohí z nominovaných príslušníkov armády hovoria, že účasť na zozname ich inšpiruje a pripomína im užitočné skúsenosti, ktoré získali. Žiaľ, dvaja ľudia, ktorí sa do rebríčka dostali, zomreli počas vojny. Už nikdy sa nebudú môcť zúčastniť na stretnutiach absolventov 30 pod 30.
Keď vycestujete, prídu emócie
Dá sa zvyknúť na to, že žijete v krajine, kde prebieha vojna?
Krátka odpoveď je, že sa tomu dokážem prispôsobiť. Ale presnejšie, musel som sa prispôsobiť. Je to prirodzený obranný mechanizmus, pretože nikto by nemohol prežiť v krajine vo vojne bez toho, aby sa jej prispôsobil.
Pamätám sa, ako som sa cítil počas prvých dní invázie. Bol to veľký stres, zmätok a takmer žiadna produktivita. Nevydržali by sme tie tri roky, počas ktorých stojíme proti jednej z najväčších armád na svete, keby sme sa neprispôsobili.
Davydenko žije aj s rodinou v Kyjeve. Foto: Serhii Piriiev pre Forbes Ukrajina
Samozrejme, z času na čas, najmä keď opustíte krajinu a vidíte veci zvonku, si uvedomíte, aká je situácia desivá. Zasiahne vás to silnejšie a vrátia sa vám všetky emócie, ale prevažne si myslím, že väčšina Ukrajincov vrátane mňa, sa to naučila prijať spôsobom, ktorý nie je emocionálny, ale konštruktívny.
Stále však dochádza k tragédiám a práve tieto momenty mnou stále dokážu otriasť. Na smrť detí alebo nevinných civilistov sa nedá zvyknúť.
Nedávny príklad, keď raketa zasiahla dom v Ľvove, len 300 metrov od miesta, kde žijeme, a zabila matku a jej tri deti, je len jedným z mnohých srdcervúcich prípadov. Na tieto tragédie sa nedá adaptovať.
V prvom rade sme úprimne vďační všetkým krajinám, ktoré Ukrajinu podporujú a vyzývame ich, aby neprestávali. Nejde iba o pomoc Ukrajine, ale je to teraz tá najefektívnejšia investícia do európskej bezpečnosti.
Nemusíte byť vojenským expertom, aby ste pochopili, že Ukrajinci sú v súčasnosti najúčinnejšou silou pri oslabovaní vojenského potenciálu Ruska, ktoré možno považovať za druhú najsilnejšiu armádu na svete. Ak sa pozrieme na všetku pomoc, ktorú Ukrajina dostala od medzinárodných partnerov za posledné dva roky, predstavuje niečo vyše 200 miliárd dolárov – pričom väčšinu tejto podpory netvorí vojenská pomoc.
Aj keď zoberieme do úvahy všetku pomoc, ktorú sme dostali, ruská armáda prišla o vybavenie v hodnote podstatne väčších súm, zatiaľ čo ruský rozpočet na obranu sa niekoľkonásobne zvýšil. Podpora Ukrajiny teda nie je iba humanitárnym gestom, ale je to inteligentná strategická investícia do oslabenia vojenskej sily Ruska.
Pokiaľ ide o Ficovo zbližovanie s Ruskom, môžem iba varovať slovenský ľud. V histórii neexistujú príklady, keď sa priateľstvo s Ruskom skončilo šťastne. Rusko svojim priateľom vždy predloží účet, ktorý je nezlučiteľný so samostatnosťou.
Forbes Ukrajina naďalej usporadúva podujatia a stmeľuje biznismenov. Foto: Serhii Piriiev pre Forbes Ukrajina
Trump na scéne
Čo očakávate od úsilia Donalda Trumpa ukončiť vojnu na Ukrajine?
V posledných týždňoch sa, žiaľ, ukázalo, že Donald Trump neuprednostňuje záujmy Ukrajiny. Zdá sa, že jeho snaha o ukončenie vojny sa viac zameriava na uzavretie mieru s Ruskom, ale to nie je to, čo potrebujeme. Našou prioritou je zabezpečiť, aby akékoľvek mierové dohody viedli k dlhodobej bezpečnosti Ukrajiny.
Nemôžeme si dovoliť, aby sme sa v nasledujúcich rokoch stali slabšími alebo zraniteľnejšími voči Rusku. To, čo zatiaľ počúvame z Trumpovho tábora, sa však nezhoduje s našimi potrebami.
Objavil sa znepokojujúci naratív, v ktorom počúvame, že Ukrajina je vinná za vojnu, že sa musíme USA odvďačiť za pomoc, ktorú sme dostali, že Putin je rozumný vodca, s ktorým sa dá rokovať. Tieto posolstvá sú znepokojujúce.
Len nedávno prebehlo hlasovanie v OSN, kde Rusko, USA, Bielorusko a Sudán hlasovali za americkú rezolúciu proti ukrajinským pozmeňujúcim návrhom. Nejde iba o rétoriku. Tieto kroky ukazujú, že Trump venuje potrebám Ukrajiny veľmi málo pozornosti.
foto SITA / Forbes Slovensko
Nevidím žiadny spôsob, ako túto dohodu vykresliť v pozitívnom svetle, pretože teraz to vôbec nevyzerá ako dohoda, ale presne to vyzerá ako vydieranie.
Trump a USA požadujú, aby Ukrajina vrátila dotácie a nenávratnú pomoc, ktorú jej poskytla predchádzajúca administratíva s využitím už rozvinutých ukrajinských ložísk surovín vrátane štátnych. To je, samozrejme, bizarné.
Jediným kúskom optimizmu je, že ukrajinskému vyjednávaciemu tímu sa možno podarilo výrazne zmierniť podmienky tejto dohody.
Dúfajme, že konečným výsledkom bude skutočná spoločná investičná snaha amerických a ukrajinských podnikov, a nie priame vyvlastnenie existujúcich ukrajinských zdrojov na pokrytie nejakého mýtického dlhu.
Po prvé, na začiatku nebol žiadny dlh. Po druhé, skutočná výška americkej pomoci je trikrát až štyrikrát nižšia ako údaje, ktoré uvádza Trump.
Zelenskyj je ochotný odstúpiť
A ako vnímate Zelenského ponuku odstúpiť výmenou za záruky členstva v NATO?
Je to určite významné vyhlásenie. Myšlienka odstúpenia výmenou za záruky členstva v NATO je jasným odkazom Západu.
Domnievam sa však, že je to aj súčasť pokračujúcej komunikačnej stratégie, ktorej cieľom je dať jasne najavo, že Ukrajina a Zelenskyj sa sústreďujú na vojnu a jej prežitie, nie na udržanie moci.
Ak Zelenského vedenie zabezpečí bezpečnosť a suverenitu Ukrajiny, je ochotný odstúpiť pre väčšie dobro národa. Zatiaľ sa však naďalej sústreďuje výlučne na víťazstvo vo vojne.
Zelensky na obálke ukrajinského Forbesu. Foto: Olexander Chekmenev pre Forbes Ukrajina
Ako vidíte budúcnosť svojej krajiny?
Je ťažké zostať optimistom, keď máme pocit, že strácame podporu nášho najväčšieho partnera, USA. Náš vojensko-priemyselný komplex sa nesmierne rozrástol, v porovnaní s obdobím pred vojnou až 15-násobne.
Dokážeme si vyrobiť takmer všetko, čo potrebujeme, s výnimkou niektorých najmodernejších technológií, ako sú systémy Patriot. Napriek vojne zostáva ukrajinská ekonomika stabilná. Áno, je stabilná vďaka medzinárodnej pomoci, ale stále funguje.
Nasledujúce mesiace budú náročné a situácia s americkou podporou nie je ideálna, ale verím v schopnosť Ukrajiny vytrvať. Sme svedkami toho, ako sa Európa prebúdza a uvedomuje si dôležitosť osudu Ukrajiny pre zabezpečenie budúcnosti Európskej únie.
Ak Ukrajina prehrá, Rusko sa nezastaví. Bude naďalej ohrozovať ostatné krajiny EÚ.
Máte nejaké osobné prianie?
Nasledujúce mesiace nebudú ľahké, ale verím, že vydržíme. Keď nastane mier, v porovnaní s tým, čomu Ukrajina čelila už počas vojny, povojnové výzvy už nejak zvládneme. Som presvedčený, že Ukrajina sa stane silnejšou a stane sa normálnou, rozvinutou a civilizovanou krajinou, ktorá bude hodnotným a rovnocenným členom európskej rodiny.
