Harmonikas je nenápadná česká firma, ktorá však drží jedno veľké prvenstvo – je najväčší výrobca akordeónových hláskov a mechov na svete.
Na nástroji s hláskami z lounskej továrne hrá Jaromír Nohavica, harmonikár z kapely Tři Sestry a zahral si na ňom aj svetový líder z Ázie. Ako sa firme podarilo prekonať tradičnú konkurenciu, presadiť sa na globálnom trhu a stať sa svetovou jednotkou v odbore?
Výroba akordeónov má v Česku dlhú a bohatú tradíciu, siahajúcu až do 19. storočia. Už vtedy sa v regióne okolo Kraslíc a Loun rozvíjala výroba akordeónov a ich súčastí, ktorá si rýchlo získala renomé nielen v Európe, ale aj vo svete.
Za minulého režimu bola väčšina produkcie sústredená do národného podniku Delicia, ktorý v dôsledku tvrdej konkurencie, predovšetkým z Talianska a Nemecka, po roku 1989 skrachoval a prešiel privatizáciou.
Práve v tomto podniku začínal v roku 1960 Ladislav Titlbach starší. Vyštudoval výrobu hudobných nástrojov v Krasliciach a ako odborník na kľúčové komponenty akordeónov – hlásky a mechy – tu strávil takmer celý profesijný život. Keď necelých 10 rokov pred jeho dôchodkom podnik skrachoval a objavila sa možnosť odkúpiť časť výroby, neváhal.
„Otec mal 52 rokov a mal obavy o budúcnosť. Svojmu remeslu však veril a videl v ňom potenciál, preto v roku 1998 od bývalých majiteľov kúpil časť podniku za 28 miliónov korún (asi milión eur) a založil Harmonikas. Banka mu na to poskytla pôžičku za veľmi prísnych podmienok,“ spomína Ladislav Titlbach mladší, súčasný väčšinový majiteľ spoločnosti, s ktorým sa stretávame v niekoľkoposchodovej továrni v Lounoch.
Bol to riskantný krok a čoskoro prišla prvá ťažká skúška. „Mali sme vtedy len dvoch veľkých zákazníkov, pričom obaja do dvoch rokov skrachovali. Nezostalo nám nič iné, ako hľadať nové trhy a neustále sa zdokonaľovať,“ hovorí Titlbach mladší, ktorý v tom čase študoval strojárinu na vysokej škole. Dianie vo firme však dôverne poznal – už od 15 rokov tam chodil na brigády.
Jeho otec sa nevzdal. Vďaka neústupnosti a ochote učiť sa z vlastných chýb firmu vytiahol z najhoršieho. „Otca aj mňa rozčuľuje, keď je niekto lepší ako my, a tak vždy hľadáme spôsob, ako to zmeniť,“ vysvetľuje Titlbach mladší. Tento prístup sa ukázal ako kľúčový – od tých čias firma stabilne rastie.
Na rozdiel od talianskej konkurencie, ktorá sa drží tradičnej ručnej výroby, Harmonikas sa nebála automatizácie. Už od začiatku začali Titlbachovci do výroby zavádzať nové technológie. Aj keď zákazníci v ich odbore stále preferujú ručnú prácu, firma sa snaží výrobu čo najviac automatizovať a robotizovať. Ručne sa dnes vykonáva iba montáž a výroba mechov.
Ročne v Harmonikas vyrobia 5000 mechov a 1,6 milióna hláskov – čo zodpovedá komponentom pre približne 15-tisíc akordeónov.
Podiel ručnej práce sa líši – pri lacnejších modeloch je 30 percent, zatiaľ čo pri tých najkvalitnejších dosahuje až 100 percent. Hlásky dokážu vyrobiť v netradičných tvaroch, tónoch a z rôznych materiálov. Jeden môže stáť až 12 eur a do jedného akordeónu ich treba v priemere 100 až 150.
„Najťažšie na výrobe je správne navrhnúť tón jazýčka, ktorý zásadne ovplyvňuje zvuk nástroja. Hotový produkt je potom nutné dôkladne otestovať pomocou špeciálnych meracích zariadení. Získať adekvátnu spätnú väzbu od zákazníkov je však zložité,“ hovorí podnikateľ.
„V podstate predávame ‚motor‘ do harmoník – teda hlásky a mechy, ktoré samy osebe nie sú finálny produkt. Vďaka tomu sa nemusíme sústrediť na zložitý marketing ani oslovovať koncových zákazníkov. Naša hlavná úloha vždy bola presvedčiť výrobcov harmoník, aby u nás nakupovali,“ vysvetľuje Titlbach princípy ich podnikania.
Prehovárať storočné rodinné firmy z Talianska, Francúzska alebo Nemecka, ktoré boli zvyknuté brať ručné výrobky od Talianov, však rozhodne nebolo ľahké. „Zvlášť Taliani sú oriešok, chcú mať všetko ručné a majú pocit, že to najlepšie sa vyrába len v Taliansku,“ približuje zložitosť expanzie.
Hviezdni zákazníci
Ladislav Titlbach mladší vo firme začal pracovať na plný úväzok v roku 2001. Dostal na starosti nákup a oddelenie, ktoré vyrába súčiastky pre bubny Sonor. O pár rokov neskôr sa spoločne so sestrou stali majiteľmi firmy.
„Ja mám 60 percent a udávam smer firmy, sestra má 40 percent a má na starosti obchodnú a administratívnu stránku. Vo firme je mi veľkou oporou aj manželka, ktorá má na starosti všetky účtovné podklady,“ vysvetľuje Titlbach majetkové vzťahy vo firme.
Jeden z míľnikov bolo rozhodnutie obmedziť výrobu nástrojárne, kde firma vyrábala nástroje a formy pre okolité podniky.
„Pochopili sme, že nás to odvádzalo od nášho hlavného produktu, takže sme to minimalizovali. Keď potom prišla v roku 2008 kríza, ukázalo sa, že to bol dobrý krok,“ spomína podnikateľ.
Výzva bola aj koronavírusová pandémia, ktorá najskôr budila obavy. „Spočiatku to vyzeralo na ďalšiu krízu. No nakoniec bola harmonika v čase covidu najpredávanejší nástroj. Covid nás naučil, že žiadna kríza nie je taká veľká, aby sa nedala ustáť,“ konštatuje Titlbach.
Najväčší na svete
Vďaka technológiám a inováciám je Harmonikas dnes najväčší výrobca akordeónových hláskov a mechov na svete, a to aj napriek tomu, že trh s akordeónmi sa z roka na rok zmenšuje.
„Na svete existuje len päť rovnakých firiem, z toho štyri sú v Taliansku – dokonca v jednom meste, ktoré sa volá Castelfidardo,“ hovorí podnikateľ.
Rozdiel medzi Harmonikas a talianskymi konkurentmi spočíva hlavne v rozsahu a prístupe k výrobe. „Talianske firmy boli pred 20 rokmi väčšie, dnes majú do 50 zamestnancov, zatiaľ čo my ich máme 95,“ porovnáva Titlbach s tým, že kvalita produkcie zostáva porovnateľná.
Dnes Harmonikas dodáva svoje výrobky zákazníkom po celom svete. Medzi najväčšie trhy patrí Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko a Taliansko.
„Švajčiarsko je v našom odbore oproti celej Európe popredu. Obdivujem túto krajinu za to, že sa nehanbí za svoje tradície. Ten, kto tam vie remeslo, je oceňovaný rovnako ako u nás napríklad ekonóm a má sa dobre. Z toho by sme si mali vziať príklad,“ hovorí Titlbach, ktorý do rodinného podniku berie na brigády aj svojich dvoch synov.
Ladislav Titlbach, väčšinový majiteľ Harmonikas. | Foto: Lukáš Procházka
Popri Európe sa Harmonikas úspešne presadzuje aj v Ázii. Čína dnes tvorí približne 10 percent obratu firmy, ale podľa Titlbacha má tento trh oveľa väčší potenciál.
„Pri vstupe na čínsky a indický trh nám veľmi pomohlo, že vieme predať svoje výrobky v Taliansku, ktoré je pokladané za svetovú špičku. Väčšina sveta z Číny nakupuje, my tam ako jedni z mála predávame,“ hovorí s úsmevom.
Firma tiež nárazovo vyrába zákazkové komponenty pre jednotlivcov z celého sveta, ktorí inde nezoženú presne to, čo potrebujú. Pred vojnou bol dôležitý aj ruský trh, ktorý však dnes ustúpil do úzadia.
Medzi zákazníkov Harmonikas patria nielen bežní hudobníci, ale aj významné osobnosti.
„Na nástroji našej zákazníčky hrá napríklad čínsky prezident, ktorý ho dostal do daru. V Česku na harmoniku s našimi hláskami a mechmi hrajú napríklad harmonikári z kapiel Tři sestry, z Divokej Bill a naše hlasy má aj Nohavica, ktorý o tom asi ani nevie,“ vymenúva niektoré z úspechov Titlbach.
Hoci záujem o hudobné nástroje všeobecne z roka na rok klesá, firme z Loun sa darí aj vďaka tomu, že postupne preberá konkurenciu.
„Máme informácie z pražského konzervatória, že záujem o hru na harmoniku rastie. Dokonca teraz musia odmietať študentov. Sú to však jednotky študentov,“ uvádza Titlbach. Napriek tomu bol minulý rok pre Harmonikas rekordný – vďaka neobvyklým zákazkám dosiahla firma obrat 88 miliónov korún (3,5 milióna eur).
Do budúcnosti sa Harmonikas zameria na rozvoj trhov v Severnej, Strednej a Južnej Amerike. Možnosti rastu sú však obmedzené. „Kapacitne sme na strope a hudobný priemysel sa skôr zmenšuje, takže nemá zmysel navyšovať výrobu. Náš cieľ je udržať to, čo máme,“ hovorí Titlbach.
Zároveň upozorňuje na to, že medzinárodný obchod čoraz viac ovplyvňuje politika. „Je strašná škoda, že sme vo svete politicky vždy krátkodobo vyhranení na určitú stranu. Robí to problémy v dlhodobej obchodnej spolupráci. Hudba by nemala mať hranice,“ uzatvára Titlbach.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Divinová.
