Forbes prináša odpovede na dôležité otázky, ktoré sa týkajú štátnych dlhopisov pre ľudí.
Od začiatku týždňa si môžu Slováci kúpiť vládne dlhopisy určené pre bežných ľudí. K dispozícii sú dvoj- a štvorročné obligácie. Ročný výnos vo výške troch prípadne až 3,3 percenta bude štát vyplácať raz ročne vždy 2. apríla.
Najdôležitejšia otázka, ktorá by mala vždy zaujímať všetkých investorov, sa odbíja všeobecnou poučkou, že štát by nemal skrachovať.
Emisné podmienky jasne hovoria, aký štátny majetok by nemohol byť speňažený v exekúcii. Ide napríklad o vojenské vybavenie a prírodné zdroje.
Nie sú tam však vyslovene uvedené napríklad limuzíny premiéra či ministra financií. Znamená to teda, že v prípade problémov môže v mene veriteľov takéto autá exekútor zhabať?
Odpoveď je pomerne zložitá.
Kto by rozhodoval o sporoch týkajúcich sa dlhopisov?
V prípade oboch slovenských dlhopisov platí, že rozhodovaciu právomoc majú slovenské súdy. Aj mnohé ďalšie emisie štátnych dlhopisov pre inštitucionálnych investorov, ktoré sú umiestnené na bratislavskej burze, by v prípade sporov skončili na domácich súdoch. No neplatí to automaticky.
Vlani, keď štát emitoval dlhopisy vo švajčiarskych frankoch, bol príslušným súdom ten v Zürichu a spory sa majú riadiť švajčiarskym právom. Pri staršej emisii dlhopisov v jenoch štát akceptoval jurisdikciu japonského súdu.
Nie vždy platí, že príslušná legislatíva kopíruje menu, v ktorej sú dlhopisy vydané. Keď Slovensko emitovalo dlhopisy v amerických dolároch, kótované boli Luxemburgu, ale emisia bola vydaná podľa anglického práva. Táto legislatíva rovnako zastrešovala aj emisiu slovenských dlhopisov v nórskych korunách.
Asi netreba obsiahlo vysvetľovať, že anglická, japonská či švajčiarska jurisdikcia sa z pohľadu investovania javí pružnejšie.
Nevýhodu v prípade slovenských súdov tiež je, že štát nie je iba emitent, ale aj tvorca legislatívy.
To sa ukázalo aj vo chvíli, keď sa ministerstvo financií rozhodlo, že dlhopisy pre ľudí dostanú daňovú výhodu. Na mieste je obava, že podobne si môže štát v prípade núdze zmeniť legislatívu v neprospech veriteľov.
Čo znamená, že štát sa podriaďuje súdom?
Štát sa snaží pôsobiť ako dobrý dlžník. V prípade aktuálnej emisie Slovensko zdôrazňuje, že sa „neodvolateľne podriaďuje právomoci súdov“.
Štát ide v uisťovaní ešte ďalej a hovorí, že ak sa naňho vzťahuje imunita voči súdnym konaniam, „neodvolateľne sa vzdáva tejto imunity v najväčšom možnom rozsahu povolenom podľa práva príslušnej jurisdikcie”.
Takéto rozhodnutie štátu má svoje limity. V emisných podmienkach stojí, že prostriedky a majetok vojenského charakteru, nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné zdroje a vodné toky sú z možnej exekúcie natrvalo vyňaté.
Ešte dôležitejšie je upozornenie, že imunitu si štát ponechal aj v prípade „aktív, ktoré sú potrebné na riadne fungovanie Slovenskej republiky ako nezávislého štátu“.
Práve tu sa dá schovať všeličo. Aj preto platí, že bude veľmi zložité domáhať sa vyplatenia svojej pohľadávky, keď štát nebude chcieť alebo môcť platiť dobrovoľne.
Čo znamená byť veriteľom vlastného štátu?
Ak sa bežný človek či firma ocitne v spore so štátom, šanca uspieť na súde je pomerne vysoká. Existujú prípady, keď individuálny veriteľ uspokojil svoju pohľadávku. Ak sa však štát ocitne v problémoch so splácaním dlhu, situácia bude zásadne iná. Veriteľov totiž bude naozaj veľa.
Štát síce hovorí, že bude k svojim záväzkom pristupovať rovnako, ale v prípade vážnych problémov sa dá očakávať, že sa bude snažiť upokojiť trhy v zahraničí. S veľkou pravdepodobnosťou nájde spôsob, ako uprednostniť práve zahraničných veriteľov.
Nehovoriac o tom, že tí majú výhodu aj pri prípadnej snahe o „haircut“ dlhu.
Jedna vec je, ako rozhodne príslušný súd. Zahraniční investori môžu navyše vyskúšať ďalšiu inštanciu v podobe medzinárodnej arbitráže pre porušenie zmluvy o ochrane investícií.
Pred vyše dekádou sa viac ako 60-tisíc talianskych investorov dostalo do sporu s Argentínou, ktorá nútila veriteľov akceptovať „haircut“ verejného dlhu. Investori tvrdili, že Buenos Aires porušilo bilaterálnu zmluvu medzi Talianskom a Argentínou.
Medzinárodné centrum pre urovnávanie investičných sporov podnet prijalo, čím potvrdilo, že dlhopisy spadajú pod právne prostredie bilaterálnych zmlúv. O samotnom prípade nerozhodlo, keďže medzi oboma stranami došlo k zmieru.
Iný vývoj mal spor slovenskej Poštovej banky s Gréckom. Banka neuspela s tvrdením, že dlhopisy sú investíciou pod ochranou dvojstrannej zmluvy. Do budúcnosti sa dá očakávať, že prípadné spory by boli posudzované individuálne.
Práve grécky príklad ukazuje, že hoci krajinu EÚ nenechá Brusel skrachovať, s odpismi časti dlhov treba rátať.
Ak by aj Slovák uspel v spore s vlastnými štátom, ten by ho odškodnil zo zvýšených daňových príjmov. To znamená, že vyplatenie istiny a úroku štátneho dlhopisu by zrejme bolo na úkor nových daní.
Sú ponúkané dlhopisy výhodné?
Napriek riziku, ktoré by mal investor poznať, pôsobia dlhopisy relatívne stabilne. Štát ponúka dva typy dlhopisov. Dvojročné s názvom „Investor“, majú sľúbený ročne vyplácaný úrok vo výške rovné tri percentá. Štvorročné dlhopisy „Patriot“ majú ročný výnos 3,3 percenta.
Hoci na trhu možno nájsť v ojedinelých prípadoch aj výhodnejšie termínované vklady, všeobecne platí, že ide o zaujímavé úročenie pre ľudí, ktorí doteraz neinvestovali a svoje peniaze nechávajú v bankách. Štandardom vo väčšine bánk je úrok okolo 2,5 percenta.
Zdôrazniť treba aj to, že úročenie dlhopisov pre ľudí je vyššie ako pri podobných slovenských obligáciách vydaných pre inštitucionálnych investorov. Pre porovnanie, v januárovej aukcii vyšlo priemerné ročné úročenie trojročných štátnych dlhopisov na 2,62 percenta.
Čo sa z pohľadu investora javí výhodnejšie, je z pohľadu nákladov na obsluhu štátneho dlhu drahšie.
Ako si kúpiť dlhopisy?
Dlhopisy si môžu Slováci kúpiť v jednej z piatich bánk: Slovenská sporiteľňa, VÚB, ČSOB, Tatra banka a UniCredit. V prípade najväčšej banky je možný nákup aj online.
Keďže nominálna hodnota je tisíc eur, investovať je možné túto sumu alebo jej násobky. V banke netreba mať bežný účet, ale je potrebné otvoriť si účet cenných papierov.
Sú s dlhopismi spojené skryté poplatky?
Štát si dal záležať na tom, aby podmienky boli čo najjednoduchšie. Kúpa dlhopisu v čase emisie aj vedenie účtu cenných papierov sú zadarmo. Výhodou je tiež fakt, že výnos nepodlieha dani z príjmu.
Kto však bude nútený predať dlhopisy predčasne, musí počítať s tým, že predaj na takzvanom sekundárnom trhu už bude zaťažený poplatkom. Tiež sa môže stať, že dlhopis predá pôvodný majiteľ za nižšiu cenu než za dlhopis pôvodne zaplatil. Hodnota bude závisieť od záujmu.
Čo za predaj dlhopisov dostanú banky?
Banky sú v špecifickej pozícii, pre štát zabezpečujú službu prakticky zadarmo. Za svoju ochotu nepriamo očakávajú, že štát nebude v rámci konsolidácie ešte výraznejšie siahať na ich zisky.
Finančné domy tiež očakávajú nových klientov, ktorým budú môcť ponúknuť ďalšie služby cez takzvaný krížový predaj.
Zaujímavé bude sledovať, do akej miery budú banky skutočne preverovať vhodnosť investičného produktu. V praxi sa môže stať, že pre konzervatívneho klienta bude aj štátny dlhopis rizikový.
Ešte zaujímavejšia môže byť situácia, keď klientovi vyjde v takzvanom MiFID dotazníku, že je vhodný aj na investovanie do atraktívnejších – rizikovejších inštrumentov. Nájdu banky v takom prípade odvahu povedať, nech si vyberie niečo zaujímavejšie?
Na druhej strane treba upozorniť, že ak ľudia presunú peniaze z bánk do dlhopisov, peňažné domy budú mať menej zdrojov na úverovanie, čo môže zhoršiť financovanie ekonomiky.
Štát argumentuje, že peniaze z vyplatených úrokov ostanú doma. Ak sa podarí predať všetky dlhopisy, Slováci dostanú budúci rok v apríli z verejných zdrojov na úrokoch necelých 17-miliónov eur. Ak by štát nedotoval vyšším úrokom dlhopisy pre ľudí, v bežnej aukcii by na rovnakom objeme dlhu ušetril ročne asi dva milióny eur.
Na čo si dávať pozor?
Kampaň na podporu predaja štátnych dlhopisov pre ľudí môžu zneužiť podvodníci. Už dnes sú v prostredí sociálnych sietí bežné reklamy, ktoré zneužívajú tváre politikov a hercov. Video vytvorené umelou inteligenciou radí v mene populárnych osobností investovať do známych podnikov s nereálnymi výnosmi. Cieľom je získať a zneužiť osobné údaje.
Najzraniteľnejších používateľov internetu môže situácia popliesť a nebudú vedieť rozlíšiť medzi skutočnou investičnou ponukou dlhopisov pre ľudí a investičným podvodom.
