Prezident Spojených štátov Donald Trump sa – doteraz neúspešne – snaží zrušiť právo na americké občianstvo pre deti narodené v USA rodičom, ktorí do krajiny prišli nelegálne. Nie je sám. V čase masovej migrácie ide o tému, ktorú teraz rieši mnoho krajín sveta.
Dieťa, ktoré sa narodí na americkej pôde, je automaticky občan Spojených štátov, hovorí už takmer 160 rokov 14. dodatok americkej ústavy. O zmenu sa usiluje Donald Trump minimálne od roku 2019, keď si tému migrácie a občianstva zaradil medzi svoje vnútropolitické priority.
„Donald Trump tak predovšetkým sleduje politické body, chce ukázať svoju tvrdosť voči nelegálnym prisťahovalcom. Plánované deportácie imigrantov, ktorí majú deti s americkým občianstvom, totiž spôsobia množstvo administratívnych ťažkostí,“ usudzuje amerikanista Kryštof Kozák z Karlovej Univerzity.
Prezidentský dekrét, ktorý občianstvo odopiera deťom imigrantov, ktorí sú v krajine buď nelegálne, alebo na takzvané dočasné víza, podpísal Donald Trump len krátko po tom, čo sa stal druhýkrát americkým prezidentom.
Nariadenie však federálne súdy opakovane zablokovali a nie je isté, ako to s ním dopadne. Zatiaľ je pozastavené, veľmi pravdepodobne však o ňom rozhodne až Najvyšší súd USA.
Bez ohľadu na to o téme, ktorú globálne pozdvihol staronový americký prezident Donald Trump, diskutuje aj mnoho iných krajín, a to aj napriek protestom humanitárnych organizácií.
Historicky sa rieši štátne občianstvo dvoma základnými spôsobmi, ktoré možno pomerne jednoducho, hoci trochu archaicky, označiť ako právo pôdy (ius soli) a právo krvi (ius sanguinis). Spojené štáty sú jedna z približne štyroch desiatok krajín, ktoré udeľujú štátne občianstvo každému dieťaťu, ktoré príde na svet na ich území.
Podľa prehľadu Medzinárodného menového fondu sú ďalšie štáty s tou istou úpravou prevažne krajiny západnej pologule, z tých najväčších napríklad Kanada, Brazília, Argentína, Mexiko, Peru alebo Uruguaj.
„Sú to spravidla krajiny s tradíciou prisťahovalectva, ktoré bolo chápané ako pozitívny prínos novej pracovnej sily. Tento princíp mal podporiť imigráciu, ale hlavne zaistiť, aby sa deti prisťahovalcov mohli začleniť ako právoplatní obyvatelia krajín, kde sa narodili,“ vysvetľuje Kryštof Kozák.
Naopak mnoho krajín v Ázii, Európe alebo čiastočne aj v Afrike sa riadi pri rozhodovaní dedičným právom na občianstvo jedného či oboch rodičov. Iné krajiny majú kombináciu oboch princípov a udeľujú občianstvo aj deťom s trvalým pobytom – príkladom môže byť Austrália.
V Česku sa novorodené dieťa stáva českým občanom vo chvíli, keď toto občianstvo má aspoň jeden z jeho rodičov. Miesto narodenia nemá na nadobudnutie českého štátneho občianstva žiadny vplyv.
A získať české občianstvo pre cudzincov patrí skôr k tým ťažším. Len nedávno krajina prostredníctvom normy označovanej ako Lex Ukrajina 7 sprísnila podmienky pre ruských žiadateľov. České občianstvo tak podľa novely budú môcť získať žiadatelia z Ruska len vtedy, ak sa vzdajú ruského občianstva a dokážu to.
„Občianstvo je v každej krajine nesmierne citlivá téma,“ pripomína Pavel Havlíček, analytik z Asociácie pre medzinárodné otázky.
„Aj keď sa český a americký kontext významne odlišuje, jedna vec je zhodná. Keď získate občianstvo nejakého štátu, ten sa vás de facto nemôže zbaviť, nemôže vás vyhostiť a aj vy máte voči tomuto štátu povinnosti.“
Politiky sa menia, obmedzenia pribúdajú
John Skrentny, profesor sociológie pôsobiaci na Kalifornskej univerzite v San Diegu, vysvetľuje, že svet sa nachádza v dobe, keď je relatívne ľahké odsťahovať sa za novým životom cez pol sveta. Pripomína aj historické súvislosti, že 14. dodatok ústavy USA vznikol v priamej súvislosti s vtedajšou snahou vyriešiť právne postavenie ľudí oslobodených z otroctva.
„Teraz môžu aj jednotlivci strategicky rozhodovať o občianstve, preto sme teraz svedkami tejto debaty v USA,“ povedal Skrentny pre BBC.
„V čase prijímania dodatku sa myslelo predovšetkým na čerstvo oslobodených otrokov a ich deti, avšak princíp sa dlhodobo uplatňuje aj na všetky deti imigrantov. Inak by totiž hrozilo, že v USA bude vyrastať špeciálna kasta detí, ktoré nemajú základné občianske práva,“ dopĺňa ďalšie dôležité súvislosti amerikanista Kryštof Kozák.
Niekoľko krajín sprísnilo v posledných rokoch podmienky na získanie občianstva. Dôvody bývajú veľmi podobné: obavy z imigrácie, o národnú identitu, prípadne zamedzenie takzvanej pôrodnej turistiky.
Nové zákony prijala napríklad India, ktorá predtým udeľovala občianstvo každému, kto sa narodil na jej území. Veľmi prísne pravidlá platia aj v Číne, Malajzii alebo Singapure, Katare, Kuvajte či Spojených arabských emirátoch.
Aj na starom kontinente nájdeme štáty, ktorých prisťahovalecká politika je prísnejšia ako u blízkych susedov. Stať sa plnoprávnym občanom Vatikánu, Monaka, Lichtenštajnska či Švajčiarska je záležitosť trvajúca niekoľko rokov, navyše s neistým výsledkom.
Keď máte peniaze, nie je to problém
Na druhej strane, aj v Európe nájdeme štáty, v ktorých k občianstvu nevedie taká tŕnistá cesta. Napríklad Írsko je známe ako krajina, ktorá až doteraz bola k imigrantom ústretová.
Ešte ľahšie je to v prípade, že je žiadateľ dostatočne solventný a že ide o jeho druhé občianstvo. Napríklad Taliansko udeľuje investičné víza, na získanie ktorých je nutné v krajine investovať sumu od 250-tisíc do 2 miliónov eur.
A kto by chcel namiesto „La Dolce Vita“ žiť skôr karibský sen, ponúka sa napríklad Antigua a Barbuda, ostrovný štát v Malých Antilách. Občianstvo ponúka výmenou za minimálny príspevok 230-tisíc dolárov do Národného rozvojového fondu, prípadne v podobnej výške prispievať Západoindickej univerzite alebo investovať do vládou schváleného realitného projektu.
Takzvané zlaté víza preslávili napríklad Maltu. Program pre investorov žiada investíciu do tamojšej nehnuteľnosti.
Podľa spoločnosti Henley and Partners, ktorá sa špecializuje na programy pobytu a občianstva prostredníctvom investícií, musia žiadatelia prispievať maltskej ekonomike sumou 28-tisíc eur v prípade nákupu nehnuteľnosti alebo 58-tisíc eur v prípade prenájmu.
Ďalej je potrebné zaplatiť nevratný administratívny poplatok 40-tisíc eur a prispieť čiastkou 2000 eur na tamojšiu dobročinnú organizáciu.
Peniaze bohatých imigrantov koniec koncov „nesmrdia“ ani inak zaprisahanému bojovníkovi proti imigrácii Donaldovi Trumpovi. Hoci chce prisťahovalcom obmedziť udeľovanie občianstva, tento týždeň navrhol, že by si bohatí imigranti mohli v USA za 5 miliónov dolárov kúpiť povolenie na trvalý pobyt.
Pokiaľ budú „bohatí, úspešní a zaplatia v Amerike veľa peňazí na daniach“, tak s nimi súčasný republikánsky prezident nemá problém.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Silvie Friedmannová.
