Národná diaľničná spoločnosť, Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, Železnice Slovenskej republiky a ďalšie štátne firmy sú zase na zozname klientov bezpečnostnej agentúry ProtectUs, ktorá kedysi pôsobila pod názvom Bonul.
Zákazky pre vyššie spomínané spoločnosti, ale aj pre ďalšie štátne podniky, získala známa SBS služba ešte v minulom roku. Celková hodnota zákazok len za uplynulý rok prekračuje hranicu milión eur.
Do tejto sumy pritom nie sú započítané všetky čísla, napríklad z dodatkov k zmluvám, ktoré sú v niektorých prípadoch neverejné. Reálne teda možno predpokladať, že už v uplynulom roku firma realizovala miliónové verejné zákazky. Pričom táto suma môže byť aj vyššia.
Medzi ďalšie štátne podniky, s ktorými SBS služba uzatvorila vlani zmluvu na stráženie objektov, patria aj Transpetrol, Správa štátnych hmotných rezerv SR či Slovenská pošta. Napríklad pre štátneho prepravcu a skladovateľa ropy Transpetrol dohliadala firma na obnovu kamerových systémov.
Nové zákazky známej SBS službe už pribúdajú aj v tomto roku.
Aj to ukazuje na oživenie spolupráce so štátom, ktorá pritom po roku 2018 takmer úplne utíchla.
Dôvodom boli informácie o aktivitách pracovníkov i majiteľov firmy, ktoré sa po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej dostali do policajných spisov aj na verejnosť.
Majitelia firmy boli trestne stíhaní, obvinení a zdalo sa, že príbehu Bonulu je koniec. (Hoci na jeseň minulého roka im prokurátor zrušil obvinenia).
Tržby firmy sa výrazne prepadali kontinuálne od roku 2019, za ktorý firma inkasovala 55,4 milióna eur až po rok 2023, kedy utŕžila necelých 18,2 milióna eur.
Tržby spoločnosti Protectus, kedysi známej ako Bonul. Zdroj: Finstat
Spoločnosť sa snažila zachrániť premenovaním na ProtectUs (z angličtiny: Chráňte nás) a zmenou majiteľa. Ešte v roku 2023 ju odkúpila česká spoločnosť AMSCH group s.r.o.
Prepojenia na predošlých majiteľov, rodinu Bödörovcov, však ostali zrejmé. Výrazne sa nezmenila ani zamestnanecká štruktúra či manažment firmy.
Zisk bezpečnostnej služby sa odráža od nízkych čísel. Zdroj: Finstat
Prepojenia nového majiteľa
Konečný užívateľ výhod AMSCH group s.r.o., Viedenčan Michael Schnabl, bol predtým generálny riaditeľ rakúskej pobočky Bonulu a podľa tlačovej správy firmy z roku 2023 aj riaditeľom SBS – Securitas Süd Deutschland a LOOMIS Österreich. Z otvorených zdrojov to však nie je možné overiť.
AMSCH Group bola v Česku založená len pár mesiacov predtým, než Bonul odkúpila. V roku 2023 odkúpila aj českú pobočku Bonulu a premenovala ju na Cash Transport Services CZ.
Profimedia
Spoločnosť sa však v hospodárskom výkone so slovenskou materskou firmou ProtectUs nedá porovnávať. Objemy tržieb boli do roku 2020 v desiatkach miliónov českých korún, potom padli na nulu.
Za hranice!
Spoločnosť Bonul sa práve okolo roku 2018, keď kulminovala jej ekonomická sila na Slovensku, pokúšala expandovať aj do Českej republiky.
Predtým ako jej povesťou otriaslo vyšetrovanie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, bola firma podľa českých médií blízko dohody na veľkej zákazke s Českou sporiteľňou. Mala pre ňu rozvážať hotovosť.
Jej vtedajšie vedenie malo skúsenosť s nitrianskou SBS-kou ešte z predošlého pôsobenia v Poštovej banke. Po prepuknutí škandálu na Slovensku však banka dohodu nikdy neuzatvorila.
Za vlády Andreja Babiša a jeho koaličného partnera ČSSD sa SBS-ka, vtedy známa ešte ako Bonul, chystala aj na verejné obstarávania v Česku.
Po pokazenom renomé však významnejšiu zákazku nezískala. Dostala sa iba k dvojročnému kontraktu na brnianskej krajskej pobočke úradu práce.
Zdroj: Profimedia
Podobne zlyhal exit plán zo Slovenska aj bývalému policajnému riaditeľovi Tiborovi Gašparovi, švagor zosnulého Miroslava Bödöra, nitrianskeho bossa a zakladateľa Bonulu. Ten zomrel ešte v roku 2023.
Gašpar po vynútenom konci v polícii smeroval do poradného tímu vtedajšieho českého ministra vnútra Jana Hamáčka. Už po krátkom čase a kritike, že člen vlády spolupracuje so závadnou osobou, však Gašpar vo funkcii skončil.
Bezpečnostná previerka
Ako sa zdá, na Slovensku bezpečnostnej službe ProtectUs zase svitá na lepšie časy. Jej predchodcovi Národný bezpečnostný úrad v roku 2020 odňal bezpečnostnú previerku.
Dôvod bol podľa zverejnených informácií hlavne v spojení viacerých osôb z vedenia a majiteľskej štruktúry s niekoľkými trestnými stíhaniami, ktoré vtedy polícia viedla napríklad proti Miroslavovi Bödörovi, jeho dcére, ale aj synovi Norbertovi Bödörovi.
Bonul sa súdne bránil a chcel previerku získať späť. Problém z hľadiska firmy však spočíval v tom, že jej Národný bezpečnostný úrad odmietal odovzdať dokumentáciu k zdôvodneniu odňatia bezpečnostnej previerky. Bez tej firma nemohla konať ďalšie právne kroky.
Profimedia
Ohľadom odmietnutia úradu sprístupniť dokumenty Bonulu sa firma obrátila na Najvyšší správny súd. Ten sa vo veci obrátil na Súdny dvor Európskej únie, ktorý v lete 2024 rozhodol, že Národný bezpečnostný úrad nemá firme dokumenty odopierať a utajovať ich.
Spoločnosť ProtectUs už podľa Najvyššieho bezpečnostného úradu bezpečnostnú previerku má, a to tretieho zo štyroch stupňov na úrovni Tajné, ukazuje databáza úradu.
Previerku má platnú až do októbra 2028. Hovorca úradu odmietol pridelenie previerky, ako aj samotný spor s Bonulom pre Forbes komentovať.
Foto: NBÚ
Bezpečnostná previerka je pritom pre bezpečnostnú službu dôležitá kvôli účasti vo verejných obstarávaniach. Otvára tiež dvere k zákazkám pre subjekty, ktoré patria do kritickej infraštruktúry štátu.
Tie majú často rôzne výnimky vo verejnom obstarávaní a namiesto otvorených súťaží prebieha súťažný dialóg, prieskum trhu zo strany zadávateľa zákazky či výber dodávateľa priamym zadaním.
Foto: CRZ
Medzi zákazky, ktoré známa SBS firma získala, je napríklad stráženie a prevážanie hotovosti pre mesto Zvolen, ktorá pribudla do Centrálneho registra zmlúv len začiatkom marca. Podpísal ju zvolenský primátor Vladimír Maňka, niekdajší podpredseda Smeru-SD.
Politické prepojenia
Bödörovci majú blízke vzťahy hlavne s predstaviteľmi politickej strany Smer-SD. Miroslav Bödör je zachytený aj na nahrávkach konšpiračných stretnutí Roberta Fica a ďalších členov Smeru na chate v Čifároch.
Bödörovci sú okrem toho rodinne prepojení s bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom, ktorý je v súčasnosti čelným predstaviteľom Smeru.
Gašpar bol švagrom Miroslava Bödöra, ktorý bol dlho hlavná postava Bonulu a kontakt na politikov. Poznali sa roky – od Gašparovho pôsobenia ako vyšetrovateľa v Nitre. S Miroslavovým synom Norbertom Bödörom Tibor Gašpar podnikal.
Miroslav Bödör zomrel ešte v roku 2023. Foto: archív Forbesu
Podobnú zmluvu uzatvorilo s SBS službou aj vedenie Nitrianskeho samosprávneho kraja ešte koncom minulého roka, avšak v tomto prípade na stráženie troch úradných budov. Celková suma zákazky bola vyčíslená na 235,5-tisíca eur bez DPH.
Pod zmluvou je podpísaný predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík (Hlas). Zmluva bola uzatvorená štyri dni pred Vianocami, do centrálneho registra ju nahrali 23. decembra. Je pritom uzatvorená na celý rok 2025.
Začiatkom februára pribudla v Centrálnom registri zmlúv ďalšia zmluva, tentokrát s Národnou diaľničnou spoločnosťou. Tá si objednala služby nitrianskej SBS-ky na prevoz hotovosti z cezhraničných prechodov Brodské, Čunovo, Jarovce, Milhosť a Skalité.
Podľa registra je zmluva uzatvorená na 13-tisíc eur.
Gašpar a Bödör
Vráťme sa však k Tiborovi Gašparovi. Ten v máji 2011 predtým, než sa stal policajným prezidentom na Slovensku, založil spoločnosť GEAN. Ako popísal aj zavraždený Ján Kuciak, firmu pred nástupom do funkcie policajného prezidenta previedol na manželku Ivetu.
Tá ju v roku 2014 prepísala na syna Petra. Spoločnosť zmenila názov na WWA (White Wolf Agency) a v roku 2015 sa presťahovala do budovy v Nitre, ktorá patrí Norbertovi Bödörovi.
Hospodárenie firmy navyše vykazovalo neštandardy, ako napríklad niekoľkomiliónové náklady na reklamu, aj keď o firme prakticky nikto nevedel.
Nastrčená konkurencia?
Tibora Gašpara vymenovala za policajného prezidenta v roku 2012 jednofarebná vláda Smer – SD pod vedením Roberta Fica. A začalo sa dariť aj Bödörovcom. Počiatky bezpečnostnej agentúry Bonul, ktorej konateľom a vlastníkom bol Miroslav Bödör, sa datujú do roku 1991.
Firma pod názvom Bonul pôsobila od roku 1998. Konateľkou firmy bola od roku 2012 Bödörova dcéra Miriam Knoflíková. Do nástupu do Bonulu pôsobila v rovnakej pozícii v inej bezpečnostnej agentúre – BMN Security.
Táto firma bola s Bonulom prepojená a v minulosti niekoľkokrát vyšetrovaná pre podozrenia, že poslúžila ako nastrčený konkurenčný subjekt Bonulu v niektorých tendroch na Slovensku. Od roku 2016 sa premenovala na VEL Security, pričom jej začali od toho času klesať tržby a zisky, a to postupne až na nulu.
Na snímke firma Bonul v Nitre, patriacej rodine Bödörovcov, v ktorej má zasahova NAKA, 23. septembra 2020. Má ís o rozsiahlu akciu súvisiacu s výstavbou cestnej infratruktúry. FOTO TASR – Henrich Mioviè
Bonul bol pôvodne menšia bezpečnostná firma s lokálnou pôsobnosťou prevažne v Nitrianskom kraji. Nebývalá expanzia prišla s nástupom vplyvu politickej strany Smer – SD. SBS firma začala v čase ich vládnutia získavať lukratívne štátne zákazky.
Bezpečnostné služby poskytovala Slovenskej pošte, Sociálnej poisťovni, Správe štátnych hmotných rezerv, Vodohospodárskemu podniku, Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave, Národnej diaľničnej spoločnosti, Transpetrolu, Tiposu a ďalším významným štátnym firmám.
Ešte v roku 2009 ročné tržby Bonulu predstavovali 19 miliónov eur, v ďalších rokoch sa obrat násobil.
Štát ako zákazník
Zarážajúce je najmä tempo navyšovania obchodu so štátom. Zatiaľ čo v roku 2011, keď vládla Iveta Radičová, si firma prišla na štátne zákazky v objeme 69-tisíc eur, v roku 2012, keď vládu zostavil Robert Fico, už štátne zákazky Bonulu dosahovali hodnotu 48,3 milióna eur.
Kľúč k úspechu mal byť okrem iného aj minister hospodárstva a pôdohospodárstva Ficových vlád Ľubomír Jahnátek. Ten sám priznal, že so šéfom Bonulu chodieval na poľovačky.
O nadštandardných väzbách s politikmi svedčila aj skutočnosť, že slovenský premiér Fico bol opakovane hosťom na firemných večierkoch Bonulu.
Podľa informácií z vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice mal Bödör mladší (Norbert) okrem iného zariaďovať sledovanie Kuciaka po technickej aj logistickej stránke. Bödör na súde tieto informácie popieral.
Profimedia
Sledovanie nepohodlných novinárov podnikateľskými špičkami či bývalými príslušníkmi tajných služieb sa skloňovalo po mediálnych vyhláseniach odsúdeného Mariána Kočnera, ktorý disponoval mailovou aj SMS komunikáciou niektorých novinárov.
V ďalších prípadoch vypovedali spolupracujúci obvinení či svedkovia o tom, že Bödörovci mali okrem iného ovplyvňovať personálne nominácie do vedení rôznych policajných zložiek – napríklad Národnej kriminálnej agentúry či Kriminálneho úradu Finančnej správy.
Osobne mali niektorým funkcionárom výmenou za ich lojalitu priplácať k platom špeciálne odmeny, teda úplatky.
Kauzy, ktoré trvajú
Norberta Bödöra obvinili v kauze Dobytkár. Tá sa týka korupcie a legalizácie príjmov z trestnej činnosti z prostredia Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Išlo rozsahom o jeden z najvýznamnejších ekonomických trestných prípadov minulosti.
Úrad, ktorý na Slovensku prerozdeľoval poľnohospodárom dotácie z eurofondov, bol podľa verdiktov súdov či viacerých výpovedí svedkov a obvinených taký skorumpovaný, že mal neoficiálny cenník sadzieb úplatkov pre pracovníkov a vedenie agentúry, ktorí si ich rozdelili podľa organizačnej štruktúry.
Bödör mal v štruktúre pomáhať úplatky vyberať aj legalizovať.
Európska komisia na zistenie o rozkrádaní veľkej časť peňazí, ktoré do poľnohospodárskej agentúry poslala, reagovala požiadavkou urýchlene agentúru reštrukturalizať. Národný kontrolný úrad sa zároveň odhodlal na dlhodobú kontrolu agentúry.
Známy paragraf
Bödör figuruje aj v citlivej kauze Očistec. Kriminalisti sformulovali obvinenie, podľa ktorého na polícii za vlády Fica fungovala zločinecká skupina na čele s Bödörom, ktorá za úplatky vyšetrovala alebo naopak zametala kauzy pod koberec. Skupina policajtov na objednávku sledovala politických rivalov Smeru – SD.
Skupina týchto policajtov okrem iného sledovala novinárov vrátane zavraždeného Jána Kuciaka. Informácie o jeho pohybe, správaní či vzťahoch sa vďaka tomu dostali až k pravdepodobnému objednávateľovi vraždy.
K lustrácii okrem iných aj Kuciaka sa priznal policajný funkcionár Pavol Vorobjov. Ďalší policajti sa priznali, že si privyrábali lustráciu politických oponentov Smeru na pokyn Bödörovcov.
Ich meno figuruje aj v podozreniach z únikov informácií z policajných vyšetrovaní. Tými na tlačových konferenciách operoval Fico aj ďalší predstavitelia Smeru.
Samotný Norbert Bödör vedel o stave vyšetrovania aj vo svojom osobnom prípade. Na policajnú stanicu prišiel tesne pred plánovaným zatknutím s novým telefónom, ten starý zmizol.
V niekoľkých prípadoch, v ktorých bol Norbert Bödör trestne stíhaný alebo obvinený, mu medzičasom pomohla novela trestného zákona, ktorú prijala štvrtá Ficova vláda, či generálny prokurátor Maroš Žilinka známym paragrafom 363.
