Európska komisia koncom februára predložila plán na zníženie nákladov na energie pre podniky a občanov, dobudovanie energetickej únie, prilákanie investícií a lepšiu prípravu na prípadné energetické krízy.
Európska komisia mala pôvodne koncom marca predstaviť „plán na ukončenie dovozu energie z Ruska“, ale jeho zverejnenie bolo odložené.
Podľa komisára pre energetiku Dana Jörgensena odborníci na dokumente naďalej intenzívne pracujú, ale všetko musí byť nastavené tak, aby ukončenie závislosti od ruského plynu nepoškodilo občanov EÚ.
Jörgensen to povedal v rozhovore s novinármi z projektu European Newsroom, ktorý združuje spravodajské agentúry z celej Európy a ktorého členom je aj ČTK. Podľa jeho slov EK plán zverejní v priebehu niekoľkých týždňov.
„Nemôžem vám povedať konkrétny dátum, ale bude to čoskoro. Každý deň na nej intenzívne pracujeme. Musíme zohľadniť viacero faktorov, najmä chceme zabezpečiť, aby naši občania neboli poškodení,“ povedal dánsky komisár EÚ. Odmietol špekulácie, že odklad je spôsobený súčasným úsilím o vyjednanie prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom.
„Plán bol skutočne odložený, ale naše úsilie pokračuje. Je to však komplikované. Keby to bolo jednoduché, urobili by sme to už pred tromi rokmi,“ povedal Jörgensen. Uviedol, že je v úzkom kontakte so všetkými členskými štátmi, ktorých by sa úplné zastavenie dodávok ruského plynu dotklo. „Nechceme to odkladať o mesiace, chceme to urobiť čo najrýchlejšie, dajte nám ešte pár týždňov,“ dodal.
Európska komisia koncom februára predložila plán na zníženie nákladov na energie pre podniky a občanov, dobudovanie energetickej únie, prilákanie investícií a lepšiu prípravu na prípadné energetické krízy. Cieľom plánu je ušetriť Európanom 45 miliárd eur v tomto roku a 260 miliárd eur ročne do roku 2040.
„Vysoké ceny energie poškodzujú našu schopnosť konkurovať; za energiu platíme trikrát alebo štyrikrát viac ako naši konkurenti v Spojených štátoch. Naši občania zároveň nezvládajú platiť účty za energie, čo je neprijateľné. Musíme výrazne znížiť ceny energií,“ povedal komisár pre energetiku na vtedajšej tlačovej konferencii.
„Ide však aj o bezpečnosť, v Európskej únii stále nakupujeme ruský plyn, čo nepriamo pomáha (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi financovať vojnu,“ dodal.
V správe Maria Draghiho o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti, ktorá bola zverejnená minulý rok, sa podľa Jörgensena „energetika spomína viac ako 700-krát“. Zníženie cien aj závislosti od Ruska bolo od začiatku cieľom tohto úsilia, poznamenal komisár.
„Na jednej strane sme už boli úspešní, keď sme sa posunuli zo 45-percentnej závislosti na súčasných 13 percent. Ale na druhej strane sme v Európe stále minuli viac peňazí na ruské fosílne palivá, ako sme poskytli na podporu Ukrajiny,“ povedal v utorkovom rozhovore. Tieto peniaze by sa podľa neho mohli použiť na nákup 2 400 nových stíhačiek F-35. „Takže musíme urobiť viac,“ dodal.
V rámci akčného plánu pre cenovo dostupnú energiu plánuje Európska komisia okrem iného preskúmať všetky zložky účtov za energiu. Členským štátom vydá odporúčania na zníženie vnútroštátnych daní na elektrinu a tiež na uľahčenie prechodu spotrebiteľov k lacnejším dodávateľom.
Zameria sa aj na urýchlenie povoľovacích konaní v sektore obnoviteľných zdrojov energie, ktoré doteraz trvali roky. Podľa komisára by malo získanie povolenia na jednoduché projekty trvať maximálne šesť mesiacov, zatiaľ čo na zložitejšie projekty by sa malo čakať maximálne dva roky.
Dánsky člen EK tiež zdôraznil význam väčšieho prepojenia energetických sietí. „Ak to porovnáme s dopravou, potrebovali by sme 200 diaľnic a máme ich len 100. Z tých 100 však využívame len 50, takže prvým krokom by malo byť zefektívnenie prepojení, ktoré už máme,“ povedal Jörgensen. Podľa neho budú v nasledujúcich rokoch potrebné masívne investície do sietí a prepojení.
Jörgensen nedávno rokoval aj s novým ministrom energetiky USA Chrisom Wrightom, ktorý je šéfom spoločnosti vyrábajúcej fosílne palivá. „Nesúhlasíme s úlohou obnoviteľných zdrojov energie a významom medzinárodnej spolupráce v boji proti zmene klímy, to je jasné,“ povedal komisár.
Napríklad Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa už druhýkrát odstúpili od Parížskej klimatickej dohody. „Na druhej strane musíme byť vďační viacerým krajinám, ktoré nám pomohli počas energetickej krízy. Nebyť Nórska a najmä USA, boli by sme v oveľa vážnejších problémoch,“ dodal.
V súčasnosti sa hovorí najmä o nákupe väčšieho množstva amerického skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý by nahradil doteraz odobratý ruský LNG. „Najväčším vývozcom LNG do Európy sú USA, takže nemáme veľa iných alternatív. Myslím si, že je dôležité, že v čase, keď sú vzťahy so Spojenými štátmi z diplomatického hľadiska trochu napätejšie, dokážeme o týchto otázkach hovoriť spoločne,“ dodal komisár.
