Pracoval na vývoji mobilného operačného systému Windows pre Microsoft. A taktiež zbohatol na firme, ktorú spoluzaložil a neskôr predal Yandexu, ruskej verzii Googlu, za medializovaných 38 miliónov amerických dolárov (34 miliónov eur). Na prvý pohľad je aplikácia FaceApp, ktorú ruský milionár Jaroslav Gončarov vytvoril, v porovnaní s týmito úspechmi zanedbateľná. A predsa sa stala virálnou a obletela svet.
40-ročný Gončarov, ktorý vedie tím 12 počítačových nadšencov, akým je aj on sám, vytvoril azda aktuálne najpopulárnejšiu a možno že i najkontroverznejšiu mobilnú aplikáciu na svete. Tá ľuďom umožňuje, aby z vlastných selfie fotografií pomocou filtrov, ktoré poháňa umelá inteligencia, vytvorili radikálne zostarnutú verziu samých seba, alebo si dokonca pozreli, ako by vyzerali ako opačné pohlavie.
Kde sa ukladajú dáta?
Pred dvoma týždňami si aplikáciu stiahli milióny užívateľov, ktorí nasledovali príklad celebrít, ako napríklad speváka Drakea alebo raperku Iggy Azalea (na titulnej fotografii).
Aj ďalšie celebrity vyzývali svojich fanúšikov, aby sa odfotili, použili aplikáciu a následne sa pochválili svojou radikálne zmenenou fotografiou na Facebooku, Instagrame, Twitteri či na akýchkoľvek ďalších sociálnych sieťach. Aplikácia sa zakrátko stala najsťahovanejšou, a to ako na iPhone, tak aj na smartfónoch s operačným systémom Android.
Lekári začnú testovať aplikáciu od Slovákov. Umelá inteligencia určí diagnózu a zníži chybovosť
Netrvalo však dlho a nadšenie z aplikácie vystriedal strach z toho, aké mali jej autori vôbec motívy. Najprv užívateľov znepokojili obavy z toho, že aplikácia nemá prístup iba k fotografiám, ktoré do nej nahrajú, ale ku všetkým fotoalbumom z ich smartfónov. Tieto obavy sa však ukázali ako neopodstatnené.
Napriek tomu sa začali rusofóbovia dotazovať, kam prúdi to obrovské množstvo dát o tvárach občanov. Dokonca americký senátor Chuck Schumer volá po tom, aby aplikáciu začala prešetrovať FBI.
Gončarova selfie z aplikácie. Použil filter Hollywood. Foto: Jaroslav Gončarov
Tvorca aplikácie Gončarov hovorí, že ho to množstvo pozornosti ohromilo. „Predminulý štvrtok som sa pokúšal spočítať, koľko telefonátov som dostal. Iba za tri hodiny ich bolo vyše dvesto,“ opisuje a jedným dychom dodáva. „Nemohli sme kvôli tomu robiť našu prácu.“
Nové podmienky užívania
Forbes US sa s ním rozprával ako prvé zahraničné médium, ktoré publikuje v angličtine, odkedy sa jeho malá spoločnosť pred vyše dvoma týždňami dostala do „krízového režimu“. Gončarov zo sídla svojej firmy v Petrohrade sľubuje, že plánuje utíšiť búrku, ktorá sa okolo neho rozpútala.
Pripravuje nové podmienky používania, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou odstránia dodatok o právach aplikácie na uchovávanie fotografií užívateľov.
Jeho aplikácia pomáha duševne chorým. Pri rozbiehaní firmy sám takmer vyhorel
Súčasné podmienky totiž umožňujú, aby aplikácia uchovávala, zbierala a dokonca predávala fotografie podľa jej ľubovôle a bez toho, aby užívateľom zaplatila čo i len cent. „Ľudia sa zľakli, pretože si myslia, že všetko, čo máme napísané v užívateľských podmienkach, aj robíme, čo však, samozrejme, nie je pravda,“ tvrdí Gončarov.
Dodáva, že pôvodne zamýšľal z FaceApp vytvoriť „sociálnu sieť pre tváre“, a preto boli zo začiatku užívateľské podmienky definované tak vágne. „Na to, aby sme mohli vytvoriť tento produkt, sme museli nastaviť podmienky podobné tým, aké má napríklad Instagram. No ten nikto neobviňuje, pretože, viete, je to Instagram,“ hovorí ruský tvorca aplikácie.
https://www.instagram.com/p/Bz_0YxfgmAp/?utm_source=ig_embed
Ruskej aplikácii prepadlo aj množstvo celebrít, napríklad americký basketbalista LeBron James.
Gončarov sľubuje, že podmienky užívania aktualizuje, čo prinesie aplikácii viac transparentnosti. „Je to moja osobná priorita,“ povie s tým, že do draftovania nových podmienok sa plánuje pustiť budúci mesiac. „Dúfam, že to nepotrvá dlho,“ doplní.
Zároveň zdôrazňuje, že spoločnosť fotografie maže po 48 hodinách, čo je presne ten čas, po ktorom sa obracia na Amazon a Google, na ktorých serveroch aplikácia funguje, aby prečistili ich dáta. Taktiež dopĺňa, že fotografie spoločnosť nevyužíva na žiadne komerčné účely.
Na otázku, prečo ich teda uchovávajú po dobu 48 hodín, CEO spoločnosti odpovedá, že ľudia neradi nahrávajú tú istú fotografiu dokola len preto, aby na ňu aplikovali nový filter. Fotografie musia teda dočasne zostať zálohované na serveri.
Je iba málo pravdepodobné, že sa niečo zmení priamo v spôsobe fungovania aplikácie, aj keď niektoré zmeny už nastali. Napríklad do aplikácie pribudlo oznámenie pre užívateľa, že jeho fotografia bude uložená na vzdialenom cloude. Podľa Gončarova by sa mali ľudia obávať množstva iných aplikácií, ktoré používajú, a ktoré o nich zbierajú ďaleko viac dát. „My to proste nerobíme,“ obhajuje sa.
Nezvyčajný úspech
Gončarov má za sebou nezvyčajný príbeh úspechu. Na začiatku tohto storočia zakúsil smartfónovú budúcnosť, keď pracoval ako softvérový inžinier v Microsofte a pracoval na vývoji Windows smartfónu. Bolo to v časoch, keď iPhone ani Android ešte neboli realitou. „Bol som si istý, že sa podieľam na budovaní budúcnosti,“ spomína na časy, ktoré trávil v americkom Redmonde.
Neskôr pracoval pre startup v jeho rodnom Petrohrade, kde získal pozíciu CTO a stal sa jedným z troch partnerov spoločnosti, ktorá vytvárala alternatívne tapety pre smartfóny s operačným systémom Windows. Neskôr spoločnosť zmenila podmienky spolupráce a oni sa museli preorientovať na smartfóny, ktoré fungovali na Androide. Dodnes na to spomína s trpkosťou v hlase.
Zakrátko po tomto kroku sa startup dostal do hľadáčika ruskej vyhľadávacej platformy Yandex, ktorá ponúkla za jeho kúpu trojici spolumajiteľov 38 miliónov dolárov (34 miliónov eur). Presná suma, ktorú za predaj spoločnosti dostali, nie je známa. Gončarov to pre Forbes okomentoval slovami: „Povedzme, že som mal dostatok peňazí na to, aby som založil vlastnú spoločnosť a nemusel sa zaoberať ďalšími investormi.“
Počas svojho pôsobenia v Microsofte a neskôr v startupe pod hlavičkou Yandexu sa Gončarov začal zaujímať o neurónové siete, ktoré sa pokúšajú napodobniť proces učenia a analyzovania informácií, aký využíva ľudský mozog.
Osobitne ho zaujímala myšlienka, že počítačový algoritmus by mohol vygenerovať ľudskú tvár len na základe zopár poskytnutých údajov, ako sú napríklad pohlavie a farba vlasov. „V tom čase to malo príšernú kvalitu, ale aj tak to bolo magické,“ spomína Gončarov. Po pol roku sa začala kvalita obrázkov, ktoré generovali jeho „neurónové siete“, zlepšovať.
Po tom, ako v roku 2013 opustil Yandex, sa pustil do vytvárania vlastných produktov. Jedným z prvých bol nástroj na testovanie hotelových wi-fi sietí, ktorý mu priniesol minimálny úspech.
To, ako bude vyzerať v starobe, si vyskúšal aj britský šéfkuchár Gordon Ramsay. Na Twitteri, kde fotografiu vyzdieľal, ho sleduje vyše sedem miliónov fanúšikov.
Nevzdával sa však myšlienky vytvoriť aplikáciu, ktorá bude generovať tváre podľa vopred zadaných atribútov. Pracovať na nej začal v roku 2016. Už o rok nato spustil to, čo Gončarov označuje za „beta verziu“ aplikácie.
Aj keď v nej fungovalo iba zopár filtrov, takmer okamžite sa stala virálnou, najmä vďaka filtru „príťažlivosti“, ktorý pridal každej nahranej fotografii väčší sexepíl.
Gončarov, ktorý veľmi rýchlo získal armádu miliónov užívateľov, musel na kolene vymyslieť biznis plán. Tak pridal možnosť pre predplatiteľov, ktorí mohli získať prístup k aplikácii bez reklám a z fotiek by tiež zmizlo predtlačené logo aplikácie. Pôvodne Gončarov zamýšľal, že jeho aplikácia by mohla jedného dňa nahradiť bežné softvéry na editovanie fotografií, ako napríklad Photoshop.
FaceApp zarába milióny
Podľa Gončarova sa toto uvažovanie oplatilo. „Podarilo sa nám uspieť, síce zvláštnym spôsobom, ale predsa,“ pochváli sa Gončarov, jediný majiteľ firmy, ktorá stojí za populárnou aplikáciou.
Bez toho, aby uviedol nejaké konkrétne čísla, tvrdí, že FaceApp je v zisku, odkedy ju prvýkrát uviedol na trh pred dvoma rokmi. „Sme veľmi profitabilní, ľahko by som mohol dostať investíciu zo Silicon Valley, ale máme dosť vlastného kapitálu na organický rast,“ povie pre Forbes s tým, že do budúcna sa však možno obráti na venture kapitálové fondy.
Napokon, podobné aplikácie pre užívateľov uzatvorili v minulosti obrovské investičné kolá, alebo ich odkúpil niektorý z gigantov na trhu. Na ukážku: Snapchat odkúpil aplikáciu Looksery za údajných 150 miliónov dolárov v roku 2015 a vlani kúpil ďalšiu firmu Teleport za 8 miliónov dolárov. Podobne aj fotoaplikácia VSCO vyzbierala dovedna 90 miliónov dolárov v dvoch investičných kolách.
FaceApp zarába 99 percent svojich príjmov od predplatiteľov, kým zvyšné percento má z reklám Googlu, ktoré zobrazuje užívateľom na šetričoch obrazoviek ich telefónov. Gončarov však odmieta prezradiť, koľko platiacich užívateľov aplikácia má. Nechce vyzdieľať ani ďalšie čísla, ktoré sa týkajú užívateľov.
Povie len toľko, že iba jedno percento z užívateľov, ktorí si jeho aplikáciu stiahnu, sú platiacimi užívateľmi. Pokiaľ sa pozrieme na Google Play, tak vidíme, že počet stiahnutí presahuje 100 miliónov.
Náš konzervatívny odhad hovorí o tom, že pri 100 miliónoch užívateľoch naprieč operačnými systémami Android a iOs, z ktorých si iba jedno percento zaplatí rozšírenú verziu aplikácie za 3,99 dolára mesačne, spoločnosť musí zarábať minimálne 4 milióny dolárov ročne.
Môže to byť však aj viac, keďže do tohto odhadu nezarátavame ročné predplatné vo výške 20 dolárov, či celoživotné predplatné za 40 dolárov. Gončarov odmietol odhady Forbesu okomentovať. Nie sú to však zlé čísla na firmičku s 12 zamestnancami, ktorá je posledné dva roky v zisku a jej jediným majiteľom je práve Gončarov.
Čo ďalšie má pre užívateľov nachystané? Pravdepodobne pôjde o video, aj keď aplikovanie filtrov do živých prenosov si už pred pár rokmi podchytil Snapchat a jemu podobné spoločnosti. Gončarov však tvrdí, že na trh neuvedie nič menej, než niečo „magické“. Dúfa však, že sa okolo jeho budúceho produktu nestrhne verejná hystéria.
Autor Thomas Brewster píše pre Forbes.com o kyberbezpečnosti a s ňou spojených témach.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected].
