Najväčšie testovanie IT zručností Slovákov ukázalo, že žiaci a študenti majú vážne nedostatky najmä v ovládaní základných kancelárskych nástrojov. Vyše 70 % študentov stredných škôl v teste napríklad označilo, že elektronický podpis je zaznamenanie vlastnoručného podpisu elektronickým perom na zariadenie pripojené k počítaču a tretina študentov si myslí, že ide o naskenovaný podpis z papiera.
Pracovné miesta, ako ich poznáme, sú dnes ohrozené. V dôsledku zmien na trhu práce v rokoch 2015 – 2020 má v Európe zmiznúť viac ako 5,1 milióna pozícií. Postupné nahradzovanie, nielen kancelárskych pozícií, je nezastaviteľné. IT zručnosti, ktoré budú pri prechode na digitálnu ekonomiku kľúčové, sú však na Slovensku vo všeobecnosti na slabej úrovni. Ukázali to výsledky ôsmeho ročníka IT Fitness Testu 2019, do ktorého sa zapojilo vyše 200-tisíc riešiteľov z radov žiakov, študentov či učiteľov zo základných, stredných a vysokých škôl, zamestnancov firiem a iných zvedavcov.
Zaujímavé zistenia:
40,12 % žien uprednostňuje používanie smartfónov oproti počítaču, zatiaľ čo u mužov to bolo 25,20 % z nich
65,1 % účastníkov testu odpovedalo, že na internete využíva email, pričom v roku 2018 to bolo 71,5 %, rok predtým až 81 %
49,54 % študentov stredných škôl má záujem o štúdium IT, čo je oproti minulému roku nárast o vyše sedem percent
Aj tento rok boli pripravené dva testy – prvá verzia bola určená pre vekovú kategóriu žiakov do 15 rokov. Druhá náročnejšia verzia bola pre starších. Dobrým signálom je podľa IT Asociácie zlepšenie v kategórii Bezpečnosť a počítačové systémy, ktorá bola v minulom ročníku najslabšou. Starší respondenti vo vekovej kategórii 15+ v nej dosiahli úspešnosť 58,47 %. No stále sa ukazuje, že majú rezervy v aplikácii teoretických poznatkov do reálnych situácií, v ktorých sa môžu s daným bezpečnostným problémom stretnúť. Príkladom sú elektronické občianske preukazy.
„Žiaci by mali dostávať komplexnejšie úlohy, v ktorých spracovávajú a vyhodnocujú informácie dostupné na internete. Učitelia by zas mali častejšie zadávať žiakom úlohy, ktoré podporujú ich zvedavosť a rozvíjajú kreativitu,“ povedala k výsledkom riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská. Foto: IT Fitness Test 2019
Suverénne najslabší boli žiaci a študenti v ovládaní kancelárskych nástrojov. Problémy mali napríklad s formátovaním textu, prácou s tabuľkami či inými základnými činnosťami, s ktorými sa budú bežne stretávať v pracovnom živote.
V Británii reformoval informatiku. Hovorí, že deti by sa mali učiť o technológiách od narodenia
„Počítačovú gramotnosť považujem za jednu z najdôležitejších konkurenčných výhod na trhu. Slabé znalosti žiakov s používaním bežných kancelárskych programov by mali byť výstrahou pre nás všetkých,“ povedal viceprezident IT Asociácie Mário Lelovský. Dodal, že úspešnosť nebola vysoká ani pri pracujúcich profesionáloch. Aj preto v utorok chystajú väčšie testovanie zamerané práve na túto skupinu.
V utorok sa spustí testovanie digitálnych zručností vo firmách. Foto: IT Fitness Test 2019
Chcú povinnú matematiku
Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši uviedol, že ak nechceme zostať montážnou dielňou Európy, musíme mať a vychovávať digitálne zručných ľudí, pre ktorých sú informačno-komunikačné technológie bežnou súčasťou života. Ako na to?
Podľa Alexeja Dobroľubova z Inštitútu zamestnanosti by malo Slovensko, ktorého ekonomika je jedna najohrozenejších, pripraviť reformu vzdelávania. „Západné krajiny ako Veľká Británia sa pripravujú na digitálnu dobu napríklad povinným programovaním už na základnej škole. Čo by sme odporučili aj na Slovensku,“ hovorí.
IT Asociácia aj Raši zase hovoria o znovuzavedení povinnej maturity z matematiky, ktorá bola na Slovensku zrušená v roku 1990. „Prax potrebuje zhruba 30 – 34 % absolventov technických smerov a dostávame ich tak 12 – 14 %. Len povinná matematika náš problém nevyrieši, ale môže byť jedným z nástrojom. Je potrebné riešiť kvalitu matematického a logického vzdelávania,“ hovorí Lelovský.
Do nového zamestnania bez odborných znalostí? Firmy postupne dávajú prednosť osobnosti
Ministerstvo školstva už minulý rok zriadilo špeciálnu komisiu pri Štátnom pedagogickom ústave, ktorá sa touto témou zaoberá a rozhodne sa až po predložení ich návrhu a následnej odbornej debaty. „Zavedenie povinnej maturity z matematiky sa navrhuje pre gymnázia a vedné STEM odbory, teda prírodné, technické a lekárske vedy, v dvoch úrovniach, a to akademickej a aplikovanej,“ hovorí rezort. Povinná maturita z matematiky by sa netýkala napríklad konzervatórií či stredných zdravotníckych škôl.
Ako sa mení trh práce?
Fakt, že digitálne zručnosti sa stávajú základnou požiadavkou, potvrdzuje aj vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko a upozorňuje na zlú pozíciu Slovenska v porovnaní s inými krajinami EÚ. V testovaní IT zručností 2019 sme ôsmi od konca a v rámci V4 druhí za Čechmi, ktorí sú tiež podpriemerní.
Napriek debate o chýbajúcich digitálnych zručnostiach u absolventov, ktorá prichádza aj od zamestnávateľov, sa ukazuje, že vo svojich pracovných inzerátoch upúšťajú od znalosti podobných zručností. „Nezamestnanosť klesla a zamestnávatelia si dnes nemôžu ako keby dovoliť zvýšiť požiadavky, lebo by oproti konkurencii mohli stratiť reagujúcich ľudí. Aj toto môže byť dôvod, prečo vnímame, že požiadavky na digitálne zručnosti nerastú rýchlym tempom,“ vysvetľuje hovorkyňa portálu Profesia Nikola Richterová. Dodáva, že automatizácia sa zatiaľ až do takej veľkej miery nerozbehla. Čaká sa, čo príde v nasledujúcich mesiacoch a rokoch.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]