Bez prípravy a zo dňa na deň. Tak prebehol po vyhlásení mimoriadnej situácie z dôvodu koronavírusu nástup mnohých firiem na home office. Za dlhší koniec ťahali tie, ktoré už s prácou remote skúsenosti mali. Iní sa buď snažili aspoň zorientovať v zmluvných podmienkach alebo nechali veci len voľne plynúť a učili sa za pochodu. Po troch mesiacoch sa niektorí zamestnanci vrátili postupne na pracoviská a zrejme až teraz zisťujú, že niektoré zákonné podmienky sa nedodržiavali alebo sa o nich nevedelo. Prinášame vám odpovede na niektoré legislatívne otázky, ktoré zaujímajú mnohých zamestnávateľov.
Kedy môže firma poslať ľudí na home office?
V prvom rade musí byť podľa Zákonníka práce dohodnuté miesto výkonu práce — či už je to sídlo firmy alebo aj domácnosť zamestnanca. Po prepuknutí pandémie koronavírusu bol dočasný home office zakotvený v Zákonníku práce od apríla 2020 a tieto pravidlá platia počas mimoriadnej situácie. Po jej skončení bude opäť právne neregulovaný.
„Táto nová úprava zaviedla, že počas mimoriadnej situácie výkon práce z domu môže byť nariadený zo strany zamestnávateľa bez súhlasu zamestnanca, rovnako aj zamestnanec má právo na home office, ak to prevádzkové dôvody dovoľujú. Po skončení mimoriadnej situácie môže byť home office zavedený len po dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom,“ vysvetľuje pre Forbes Štěpán Štarha, partner advokátskej kancelárie Havel&Partners.
Ako zároveň dodáva hovorkyňa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Veronika Husárová, v tohtoročnej situácii nebolo potrebné meniť pracovnú zmluvu. Stačilo vydať príkaz, napríklad prostredníctvom e-mailu, aby mala firma dôkaz, že home office udelila.
Zamestnancom nemôžem sliediť za chrbtom. Ako sa majú lídri vyrovnať s trendom home office?
Možnosť práce na remote Štarha v budúcnosti odporúča upraviť buď priamo v pracovnej zmluve alebo v dodatku k nej, prípadne uzatvoriť so zamestnancom samostatnú dohodu o home office. Niektorí zamestnanci požadovali napríklad aj preplácanie energií či spotrebovaného materiálu. Aby sa predišlo nepríjemnostiam, právnici radia zakomponovať do zmlúv aj tieto náležitosti.
Musí zamestnanec dostať vybavenie?
„Pri práci z domu je dôležité, aby mal zamestnanec potrebné technické vybavenie. Zákonník práce síce priamo nevyžaduje, aby zamestnávateľ takéto vybavenie zamestnancovi poskytol, avšak z iných ustanovení Zákonníka práce môžeme odvodiť, že za technické vybavenie na výkon práce zodpovedá zamestnávateľ,“ dopĺňa Husárová s tým, že ak má zamestnanec svoj vlastný počítač a má aj pripojenie na internet a takéto prostriedky mu na výkon práce stačia, nemôže home office odmietnuť, len preto, že zamestnávateľ mu nedal počítač a nezaplatil internet, ktorý používa aj pre vlastné účely.
Pozná home office pracovný úraz?
„Aj počas výkonu práce z domu sa na zamestnanca vzťahujú tie isté pravidlá o BOZP, ako na zamestnanca na pracovisku. Rovnako aj zamestnancovi na home office sa môže stať pracovný úraz,” hovorí Štarha. Problém môže nastať pri dokazovaní toho, či sa človek zranil naozaj pri plnení pracovných povinností, pretože mu to nemá kto z kolegov, respektíve nadriadených dosvedčiť.
„Vzhľadom na uvedené odporúčame zamestnávateľom dohodnúť si so zamestnancom aj miesto výkonu práce, odkiaľ bude zamestnanec prácu z domácnosti vykonávať, aby sa predišlo možným rizikám spojeným s pracovným úrazom,“ dopĺňa Štarha.
Pandémia zmenšuje potrebu kancelárií. Firmy si na home office zvykli, ľuďom zaplatia aj vybavenie
Gastrolístky remote?
„Nároky zamestnancov pri práci z domu sú rovnaké, ako keby boli na pracovisku. Platí to aj v prípade zabezpečenia stravovania,“ hovorí Husárová z Úradu práce. Na zabezpečenie jedla má nárok každý, kto odpracuje aspoň štyri hodiny denne. Ak mala napríklad firma závodnú jedáleň, svojim ľuďom na home office by mala zabezpečiť stravný lístok alebo finančný príspevok.
Ako určiť pracovnú dobu?
Zamestnanec musí byť k dispozícii nadriadenému počas rovnakého času, ako keby bol na pracovisku. „Kontrolu reálneho výkonu práce môže zamestnávateľ zaviesť napríklad formou zapisovania si výkazov odpracovaných úloh na dennej báze,“ tvrdí Štarha. Rovnaký prístup platí aj v prípade nadčasov. Ak zamestnanec pracuje nad rámec určených hodín, má nárok na preplácanie odpracovaných hodín navyše.
Služobné auto doma?
„Pri využívaní majetku, konkrétne auta na súkromné aj služobné účely a s tým súvisiace výdavky (náklady) platí, že takéto výdavky sa považujú za daňové výdavky len v pomernej časti, v akej sa auto používa na podnikateľské účely,“ vysvetľuje na záver Štarha.
