Stál pri vývoji slovenských testov na nový koronavírus, ktoré sa dnes používajú nielen u nás, ale aj v zahraničí. Biochemik a CEO spoločnosti MultiplexDX Pavol Čekan na podujatí Forbes Technológie 2020 hovoril o tom, prečo sa rozhodol vrátiť z USA na Slovensko, či môže byť testovanie ešte rýchlejšie ako v súčasnosti a opísal, aký je rozdiel medzi jednotlivými druhmi testov. Rozhovor viedol šéfredaktor magazínu Forbes Juraj Porubský.
Cítite sa byť skôr vedcom alebo biznismenom?
Túto otázku som dostal už mnohokrát, ale rád na ňu odpovedám. Cítim sa byť vedcom, ktorý stále túži riešiť vedecké problémy, a zároveň biznismenom, ktorý musí nájsť relatívne slušný objem peňazí na to, aby sme mohli robiť vedu. Nevytesňujem ani jednu rolu, sedia mi a viem sa prispôsobovať danej situácii.
Prečo sa človek ako vy rozhodol vrátiť z USA, kde ste sa venovali výskumu, späť na Slovensko?
Som vyštudovaný biochemik. Študoval som v Reykjavíku na Islande, kde som strávil zhruba 11 rokov. V kariére biochemika a RNA biológa som pokračoval na Rockefellerovej univerzite v New Yorku a neskôr v Národnom inštitúte pre výskum rakoviny v Bethesde blízko Washingtonu. Chcel som však skúsiť niečo nové a ešte počas pobytu v USA sme sa rozhodli s kamarátom, vedcom Vladom Wolfom, založiť startup. V čase hľadania investorov sme narazili na slovenskú investičnú firmu Neulogy Ventures. A to boli počiatky nášho slovenského príbehu.
Slovenskí vedci zdokonalili svoje testy na koronavírus.
Štátu darujú 100-tisíc kusov
Čo bolo iné, ako ste očakávali?
Slovensko ma v niektorých aspektoch prekvapilo pozitívne, ale v niečom aj negatívne. Pozitívne napríklad v tom, že Bratislava, kde momentálne žijem tri roky, je veľmi medzinárodné mesto. Miešajú sa tu rôzne jazyky a kultúry, čo vždy považujem za prínos. Takisto ma prekvapila rozhľadenosť mnohých ľudí, ktorí sa vrátili späť zo zahraničia. Za negatívne však považujem to, že sa v niektorých aspektoch spoločnosť vôbec neposunula dopredu. Vidíme to na príklade stavu nášho zdravotníctva. Tento sektor kvalitovo nerastie ako v okolitých krajinách. Ak by som to však mal zosumarizovať, Slovensko si svoju tvár zachovalo, má svoje špecifiká a som tu spokojný.
Zamýšľali ste sa ako vedec, ešte predtým ako vypukla aktuálna pandémia, čo by to spôsobilo, ak by sa stalo niečo podobné?
Na Rockefellerovej univerzite som spolupracoval s virológmi, s ktorými sme o pandémiách hovorili. Boli známe prípady ochorenia Mers (jedna z foriem koronavírusu, pozn. red.) z Perzského zálivu. Hovorili sme o tom, že cestovanie, stravovacie návyky ľudí a rast populácie by mohli spôsobiť nejakú formu pandémie. Je pravda, že takýto rozsah som nečakal. My sme sa rozprávali skôr o lokálnych prípadoch alebo možno o šírení nákazy na jednom kontinente.
Osobne som však vždy sníval o tom, že raz vyviniem test na chrípku. Toto je veľmi podobné. Nechcem, aby to vyznelo zle, ale som rád, že veda v rámci pandémie zažíva renesanciu. Zistili sme totiž, že pomocou vedeckých nástrojov dokážeme bojovať aj s pandémiou takéhoto rozsahu.
O naše testy je záujem aj zo zahraničia. Foto: Marek Mucha
Ako ste zareagovali v prvom momente, keď ste si uvedomili, že naozaj budeme mať problém?
Pamätám si dva momenty. Jednak som sa bál, že naše zdravotníctvo by takýto scenár jednoducho neprežilo. Druhým momentom bolo, keď padlo z našej strany rozhodnutie, že musíme s touto situáciou niečo urobiť, a tak sme sa vrhli na vývoj PCR testov.
Nahradia roboti lekárov a budú obchody bez pokladní?
Toto je niekoľko predpovedí o budúcnosti
Aktuálne sa o testoch veľa hovorí. Viete jednoducho vysvetliť, aký je medzi nimi rozdiel a čo môžeme od nich očakávať?
V prvom rade je potrebné povedať, že koronavírus je RNA vírus, čo znamená, že celý jeho život a to, ako sa správa, je zapísané v jeho RNA. Je to podobné ako pri ľuďoch, ktorí majú tieto informácie zapísané v DNA. Práve preto sú dobrými testami PCR, ktoré vedia detekovať prítomnosť RNA v tele človeka. Okrem toho je vírus obalený v kapsule, ktorá obsahuje proteíny, teda stavebné molekuly. Tie vieme detekovať testami, ktoré voláme antigénové. To znamená, že vieme odhaliť či už vírus, alebo jeho molekulu.
Potom existuje ešte protilátkový test, ktorý ukazuje, či už naša imunita bojuje proti tomuto vírusu a teda, či si človek už vytvára v tele protilátky. Každý test má pri ochorení svoje miesto. PCR je vďaka svojej citlivosti najrozšírenejší, antigénový test funguje len na symptomatických pacientoch a protilátkové testy vedia zachytiť infekciu v rôznych štádiách. Celá podstata efektívneho a úspešného testovania je práve v diverzifikácii a správnom používaní týchto testov.
Čo to znamená v praxi?
Uvediem príklad. Ak príde do nemocnice pacient, ktorý potrebuje rýchlu operáciu, no má zvýšenú teplotu, je vhodné použiť antigénový test. Ak zasa potrebujeme otestovať napríklad kolegov z jednej kancelárie či rodinu, je dobré použiť PCR testy, ktoré zistia všetko. Okrem toho je negatívny výsledok tohto testu výhodný aj v tom, že aj ak sa človek hneď po vyšetrení nakazí, niekoľko dní nebude infekčný. Na konci infekcie zasa vedia pomôcť testy, ktoré zistia, ktorí ľudia už majú v sebe protilátky, čo je napríklad dôležité pri zdravotníkoch, aby sa mohli čím skôr vrátiť do práce.
Budeme mať testy, ktoré budú napríklad rýchlosťou porovnateľné s meraním teploty?
Skôr si myslím, že nie. Získať výsledok antigénových testov trvá 15 minút a naozaj si myslím, že je to maximálny najnižší limit, ktorý je možné dosiahnuť. Je to z dôvodu, že je potrebný istý čas na to, aby sa vytvorili jednotlivé väzby, na ktorých testy fungujú.
Je o vaše testy záujem zo zahraničia, prípadne chystáte sa ich predávať?
Áno, je tu záujem a je veľký. Aktuálne k nám prichádzajú objednávky, niekoľko testov sme už do zahraničia aj predali. Boli použité napríklad v Keni, Nepále, ďalšia dávka smeruje na Ukrajinu. Sme blízko dodania objednávok do Perzského zálivu. Naše testy sú žiadané, pretože ich stále inovujeme. Aktuálne máme v ponuke aj taký, ktorý je stály pri izbovej teplote, čo umožňuje veľmi jednoduchý transport do krajín, v ktorých býva problémom práve teplota. Okrem toho finalizujeme test, ktorý rozlíši chrípku od Covidu, a aj keď nie sme prví na svete, kto takýto test prináša, máme výhodu detekčného limitu. Ide teda o veľmi dobrý test, a práve preto je oň obrovský záujem v zahraničí.
Ako bude fungovať testovanie v budúcnosti?
Testovanie s nami zostane dlhodobejšie, minimálne pri cestovaní. Bude sa musieť vyvinúť test napríklad zo slín, ktorý nebude nepríjemný pre človeka, a na jeho výsledok sa nebude dlho čakať. Myslím si, že takýto špecifický a citlivý rýchlotest bude súčasťou práve spomínaného cestovania a zostane s nami dlhé roky, pretože stále sa budeme pripravovať na to, že príde ďalšia vlna pandémie.
V akom štádiu je vývoj spoľahlivých vakcín?
Ruská a čínska vakcína preskočili jednu bezpečnostnú fázu a sú nimi očkovaní ľudia v Rusku a Číne. Okrem toho vakcíny vyvíja ďalších 5 firiem, ktoré skúmajú bezpečnosť na tisícoch ľudí, čo je kľúčové, ak chcete plošne očkovať. Pri jednom pacientovi, ktorý mal silné vedľajšie účinky, sme už videli, že sa testovanie zastavilo, čím je možno táto vakcína mimo hry. Je to však dobré znamenie, pretože vidíme, že minimálne v našich končinách je bezpečnosť vakcíny veľmi dôležitá.
Kedy si myslíte, že sa nám podarí sploštiť krivku?
Predpovedať priebeh pandémie je niekedy ťažšie ako predpovedať počasie. Všetko závisí od disciplinovanosti ľudí, pripravenosti systému, od okolitých štátov. Nežijeme vo vákuu. Nevieme, aký vysoký bude vrchol, ale určite vieme, že bude veľmi dlhý, pretože tieto čísla sú z môjho pohľadu príliš vysoké na to, že aktuálne len vchádzame do chrípkového obdobia, ktoré vrcholí na prelome januára a februára. Jedine našou disciplinovanosťou môžeme dosiahnuť, že kopec síce bude dlhý, ale nebude veľmi vysoký a nepreťaží náš zdravotnícky systém.
