Kto postaví kongresové centrum v Bratislave? V hre je trojica záujemcov, na ťahu je občianske združenie

Sídla významných vládnych organizácií, firiem, národné múzeá, galérie, palác prezidenta či kráľa, kongresové centrum. Takto približne vyzerá zoznam najvýznamnejších architektonických diel v metropole každého vyspelého štátu. Posledné menované Bratislave dlhodobo chýba.

Plány na získanie nového kultúrno-kongresového centra (NKKC) sa začali rysovať začiatkom tohto roka, ešte pred pandémiou. Urbanisti dlhodobo upozorňovali, že hlavné mesto nielenže potrebuje kongresové centrum na organizovanie kapacitne náročnejších podujatí, ale aj ako investíciu, ktorej realizácia sa odrazí na ekonomike, zamestnanosti a konkurencieschopnosti slovenskej metropoly. Bratislava bola totiž z dôvodu absencie centra pri organizovaní rôznych podujatí v nevýhode oproti Viedni, Budapešti či Prahe.

Ako sa vysporadúvajú s koronou majitelia budov?
Sú opatrní, ale nové transakcie naďalej prebiehajú

Aj preto pred niekoľkými mesiacmi vzniklo občianske združenie Národné kultúrne a kongresové centrum, v ktorom sa združujú osobnosti z kultúrnej obce. Cieľom projektu má byť vytvorenie multifunkčného a moderného centra, ktoré bude hostiť nielen kongresy celosvetovej úrovne, ale aj kultúrne podujatia rôzneho charakteru, podujatia štátnej a verejnej sféry, prípadne športové udalosti.

Milióny na daniach

Z ich návrhu vyplýva, že najväčšia hala by mala mať kapacitu tritisíc miest na sedenie, menšia 500. Celková odhadovaná kapacita by sa mala blížiť k 5000 miestam. Aj keď stále visí otáznik nad vhodnou lokalitou či počtom ľudí, ktorých pohostí, isté je, že by sa mala nachádzať v širšom centre mesta, v pešej dostupnosti sa majú nachádzať všetky druhy MHD a v blízkosti by mal byť dostatočný počet hotelových kapacít.

Odborníci navyše tvrdia, že ročne by takéto centrum prinieslo 85 miliónov eur, na daniach približne 9 – 12 miliónov, z čoho by státisíce potiekli do kasy Bratislavského kraja a mesta. Hala by okrem toho mala vytvoriť tisícku pracovných miest a Bratislave priniesť aj novú architektonickú dominantu.

Návrh kongresového centra prepojeného s výstaviskom. Foto: Incheba

Aj keď už začiatkom jari začínal projekt nadobúdať jasné kontúry, vláda sa koncom septembra rozhodla zmeniť niektoré úlohy z februárového uznesenia vlády Petra Pellegriniho. Napriek tomu, že to celý proces vzniku centra zrejme oddiali, zástupcovia iniciatívy tieto kroky vítajú, vnímajú ich totiž ako posun k vyššej transparentnosti.

„Naše najbližšie kroky budú smerovať k zabezpečeniu štúdie uskutočniteľnosti, aby bolo v stanovenom termíne možné štúdiu predložiť na hodnotenie Útvaru hodnoty za peniaze,“ opisuje pre Forbes zástupca združenia a zároveň poradca Globsecu Miroslav Križan jednu z avizovaných zmien. Občianske združenie preto aktuálne skladá tím odborníkov, ktorí budú pracovať na štúdii.

Slovenské reality lákajú investorov kvôli
výnosnosti. Bodujú kancelárie

Jednou z kľúčových podmienok, ktorou sa bude dokument zaoberať, je výber vhodnej lokality. „Podmienky musia byť nastavené tak, aby nám jasne ukázali najvhodnejšiu a pre štát najvýhodnejšiu lokalitu budúceho NKKC. Preto ich budeme formovať spolu s tímom odborníkov, ktorí majú skúsenosti s podobnými projektami na európskej úrovni,“ dopĺňa Križan.

O stavbu centra prejavili aktuálne záujem traja hráči — J&T Real Estate, Immocap a spoločnosť Incheba. Všetci traja už svoje zámery predstavili v minulosti, ďalšie mená momentálne nie sú známe. Trojica developerov najnovšie kroky vlády víta a považuje ich takisto za krok k transparentnosti výberu.

Kľúčová lokalita

Developer JTRE ponúka štátu dve lokality — v pripravovanom projekte Eurovea City, ktoré je navrhnuté pre 1500 sediacich účastníkov s flexibilným delením sál, a v Novom Lide, ktoré takisto spĺňa požadované parametre. „Vybavením, službami, možnosťami ubytovania aj napojením na centrum mesta sú nábrežné štvrte ideálne na vybudovanie Národného kultúrneho a kongresového centra,“ hovorí pre Forbes výkonný riaditeľ J&T Real Estate Pavel Pelikán s tým, že okrem spomínaných funkcionalít môže priestor v budúcnosti pomôcť oživiť aj kultúru a cestovný ruch, teda oblasti výrazne zasiahnuté pandémiou.

Jeden z návrhov J&T – projekt East Tower v Eurovea City. Foto: JTRE

Oživenie tohto segmentu, spolu s organizáciou podujatí, spomína aj developer Immpocap, ktorého zámer je pretvoriť podobu Trnavského mýta, konkrétne budovy Istropolisu. „Nový Istropolis je ideálnym miestom na vznik takéhoto centra a aj to je jeden z dôvodov, prečo sa týmto projektom uchádzame, aby Národné kultúrne a kongresové centrum vzniklo práve na Trnavskom mýte,“ opisuje generálny riaditeľ spoločnosti Immocap Martin Šramka.

S prebudovaním Istropolisu sa zmení aktuálna podoba Trnavského mýta. Foto: Immocap

Záujem vybudovať a tým aj zmeniť podobu pravej strany Dunaja prejavila aj spoločnosť Incheba, ktorá plánuje kongresové centrum prepojiť s existujúcim výstaviskom. „Ak vláda bude ďalej deklarovať podporu výstavbe kultúrneho a kongresového centra, budeme sa o ňu uchádzať. Vďaka unikátnej lokalite, know-how a množstvu referencií aj na svetovej úrovni si trúfame NKKC nielen postaviť, ale aj efektívne prevádzkovať bez ďalších nárokov na financovanie z prostriedkov daňových poplatníkov,“ tvrdí pre Forbes hovorkyňa výstaviska Martina Macková.

Otáznik nad štátnou podporou

Podľa pôvodných informácií mohli záujemcovia počítať so štátnou podporou vo výške 60 miliónov eur. Financovanie sa malo realizovať účelovou dotáciou, ktorú malo čerpať občianske združenie.

Ministerstvo financií na čele s Eduardom Hegerom však uvoľnenie peňazí zrušilo, chce počkať na štúdiu uskutočniteľnosti a následné posúdenie Útvarom hodnoty za peniaze a Európskou komisiou. Na otázku, či sa bude meniť objem financií, ktoré vláda v budúcnosti na tento projekt uvoľní, rezort neodpovedal. „V rámci štúdie sa budeme zaoberať aj otázkou komerčnej návratnosti projektu, teda aj potrebou finančného zapojenia štátu,“ odkázali z tlačového odboru. Heger ešte koncom septembra vyhlásil, že akékoľvek rozhodnutia spojené s kongresovým centrom sa prijmú až po predložení štúdie a na jej základe sa takisto zvolí aj model spolupráce medzi štátom a súkromným sektorom.

Pandémia zmenšuje potrebu kancelárií. Firmy si
na home office zvykli, ľuďom zaplatia aj vybavenie

Križan pripomína, že spomínaná suma 60 miliónov nebola zadefinovaná ako štátna pomoc. „Samotná suma, o ktorej sa hovorilo, bol len maximálny rámec,“ vysvetľuje s tým, že finálne číslo vzíde až po zrealizovaní štúdie.

Zástupca združenia za umeleckú obec, hudobník Martin Valihora, zasa tvrdí, že objem peňazí aktuálne nie je prioritou, momentálne považujú za dôležité nastaviť parametre a kritériá výberu tak, aby sa projekt uskutočnil v súlade s ich cieľom.

Iniciátori však odôvodnili potrebu štátnej pomoci ešte v prvom vládnom materiáli tým, že podobné haly nebývajú atraktívne pre súkromných investorov, a preto je potrebné, aby po vzore iných krajín vložil financie do projektu aj verejný sektor.

Ako na jar uvádzal zástupca občianskeho združenia Róbert Vass, podobné kongresové centrá stáli napríklad v neďalekom Krakowe 83 miliónov eur, v Katoviciach 88 miliónov či vo švajčiarskom meste Lausanne 120 miliónov eur.