Literárny skvost Sto rokov samoty sa dočkal televíznej adaptácie. Projekt od začiatku vyvolával záujem aj obavy. Ako preniesť zložitý príbeh rodiny Buendíovcov, ktorý sa odohráva vo fiktívnom meste Macondo, na filmové plátno bez toho, aby sa stratilo jedinečné čaro magického realizmu?
Latinskoamerická produkcia pod značkou Netflix sa pokúsila nielen zachytiť kultovú víziu Gabriela Garcíu Márqueza, ale prispôsobiť ju aj modernému publiku.
Mnoho rokov po vydaní kultového diela Gabriela Garcíu Márqueza sme sa dočkali jeho filmového spracovania. Nielen fúzatý plukovník Aureliano Buendía s očami ako lusk, ale všetky postavy kultového románu Sto rokov samoty ožili po 57 rokoch.
Pre čitateľov legendárneho diela magického realizmu bude nielen táto prvá veta knihy, ale aj všetky epizódy nového seriálu Netflixu pôsobiť prinajmenšom surrealisticky.
Stalo sa to, čo spisovateľ nechcel. Ešte počas jeho života sa mnohí pokúšali knihu sfilmovať. On však ponuky odmietal, dokonca aj tú s výplatou 45 miliónov dolárov. Desať rokov po jeho smrti prichádza na streamovaciu platformu Netflix osem z plánovaných šestnástich epizód rovnomenného seriálu.
Súhlas na spracovanie dali jeho synovia Rodrigo Garcia a Gonzalo García Barcha, ktorí stoja aj za výkonnou produkciou seriálu. „Náš otec sa celé desaťročia zdráhal predať filmové práva na Cien Años de Soledad, pretože neveril, že by sa dal príbeh nakrútiť v časovej tiesni celovečerného filmu, alebo že by sa produkcia v inom ako španielskom jazyku nedala zvládnuť,“ povedal Rodrigo Garcia.
„V súčasnom zlatom veku seriálov, s úrovňou scenáristiky, réžie a filmovou kvalitou obsahu, cítime, že nastal čas prísť s filmovou adaptáciou s globálnym dosahom, ktorý poskytuje Netflix,“ pokračoval. 11. decembra, desať rokov od spisovateľovej smrti, preto máme možnosť pozrieť si prvú filmovú adaptáciu Sto rokov samoty.
Román bez hlavnej postavy
Hoci sa seriál začína – rovnako ako kniha – pohľadom na postavu Aureliana Buendíu pred popravnou čatou, jeho dej vzápätí prvý raz brilantne popiera časovú líniu a preskakuje k ústredným postavám Úrsule Iguaránovej a Josému Arcadiovi Buendíovi. Tí opúšťajú svoje mesto pre údajnú kliatbu, aby spolu s hŕstkou ďalších založili nové mesto – Macondo.
„Je jedno, kam pôjdeš, svojmu osudu nikdy neunikneš,“ lúči sa s Úrsulou jej matka a stanovuje tak azda jedinú konštantu, ktorá v diele rezonuje s pravidelnosťou. Úrsula a José Arcadio nesú aj väčšinu emocionálnej váhy príbehu.
Najmä Úrsula, hlava rodiny, ktorú herečka stvárnili s prirodzenou autoritou a hĺbkou, predstavuje nezlomnú silu tradície a odvahy. Jej výkon prináša na plátno melanchóliu a hrdosť, ktoré si čitatelia obľúbili v knižnej predlohe.
Foto: Netflix
Predloha knihy však so sebou nesie obrovskú váhu. Herec Claudio Cataño, ktorý hrá tretiu najdôležitejšiu postavu príbehu, plukovníka Aureliana, cítil zaväzujúcu zodpovednosť a prezradil, že prijať túto úlohu je preňho cťou a zároveň rizikom.
„Macondo a jeho postavy, ktoré skutočne cítim ako súčasť svojej vlastnej krvi, sú také univerzálne, ale zároveň také jedinečné, také kolumbijské a tak nádherne tragické, že je nemožné nenechať sa týmto svetom pohltiť,“ povedal pre Netflix.
Každá epizóda diváka prevedie viacerými postavami, ktoré sa akoby z ničoho nič objavia a potom opäť zmiznú. Už len to robí zo seriálu niečo, čo divák zvyknutý na „binge watch“ Netflixu nemôže len tak pustiť ako kulisu a pozerať jednu epizódu za druhou. Naopak, seriálu musí venovať plnú pozornosť.
Cataño, ako aj zvyšok hereckého obsadenia, sa svojich úloh chopil so cťou. Herecké obsadenie je výraznou kvalitou seriálu. Tvorcovia sa rozhodli pre autentický prístup a obsadili hercov prevažne z Latinskej Ameriky. Príbehu pridali na dôveryhodnosti a zároveň umožnili nahliadnuť do bohatej kultúrnej tradície spisovateľovej rodnej Kolumbie.
Foto: Netflix
Herci dali literárnym postavám vlastné tváre a majstrovsky ich oživili. Až dovtedy, kým ich o to dej nekompromisne nepripraví. Univerzálne, no hlboké ľudské zážitky nechali vyznieť len drobnou mimikou. Pýcha, vášeň, láska, radosť, márnivosť, starnutie, smútok, smrť.
Nad všetkým však dominuje túžba po lepšom živote a bezhraničná, starostlivo skrývaná samota, ktorá sa uhniezdila v srdciach a mysliach jednotlivých postáv. Tú jednotliví herci vystihli s nevtieravou dojímavosťou a práve vo chvíľach úspornej explicitnosti a ohlušujúceho ticha je osamelosť v každej postave najzreteľnejšia a najzávažnejšia.
Azda najdivokejšiu a najživšiu postavu celého románu – Rebeccu – stvárnila herečka zbytočne plytko a nevýrazne. Drobné výhrady možno mať aj k niektorým vedľajším postavám, ktoré občas pôsobia ako kulisy hlavného deja.
Foto: Netflix
To však môže byť dôsledkom obmedzeného rozsahu seriálu, ktorý sa (hoci na oveľa väčšom rozsahu ako film) snaží obsiahnuť niekoľko generácií, ako aj desiatky kľúčových postáv a momentov.
A to sa mu postupne obdivuhodne darí. Napriek zdĺhavejšiemu začiatku, ktorému nepomáhajú ani počiatočné presuny postáv a s tým spojené trápenia, si divák niekde okolo tretej epizódy začne zvykať na príbeh so všetkými jeho postavami, slučkami a nevídanými momentmi – aj keď pre slovenského diváka pôjde takmer na sto percent o neznáme tváre.
Navyše postáv je obrovské množstvo a pomerne rýchlo rastú či starnú. V prvých epizódach seriálu je teda pre diváka ťažké sa s nimi zoznámiť a nechať ich pôsobiť ako sprievodcov príbehom. Približne v tretej epizóde však nastáva prelom. Kamera sa priblíži k tváram hercov a divák sa s nimi stotožní – teda ak to vydrží až do tretej epizódy.
Nástrahy adaptácie
Sto rokov samoty je román plný dejových línií, metafor a symbolov. Jeho režiséri, Argentínčan Alex Garcia Lopez a Kolumbijčanka Laura Mora, si toho boli dobre vedomí. Možno aj preto trvalo päť rokov, kým sa konečne dostal na filmové plátno.
Jednou z najväčších predností seriálu je jeho vizuálna stránka. Tropické krajiny, zarastené ulice a osamelé domy plné príbehov. Macondo – miesto, kde sa realita stretáva so snami, sny s ilúziami a ilúzie s mágiou, je vykreslené precízne a s láskou k detailom. Všetko vás núti preniesť sa do tohto sveta, aj keď vás od začiatku prenasleduje neodbytný pocit osudovej tragédie.
Z remeselného hľadiska je ťažké nájsť chybu. Osobitnú pozornosť si však zaslúži kamera. Tvorcovia často volia dlhé, plynulé zábery, ktoré dodávajú rozprávaniu lyrický rytmus. V niektorých momentoch sa zdá, že postavy sa vznášajú v priestore, zatiaľ čo okolie dýcha vlastným životom. Práve tieto detaily vytvárajú dojem, že Macondo je rovnako skutočné a mýtické ako jeho obyvatelia.
A práve kinematografia sa najlepšie vyrovnáva s takýmito ťažko uchopiteľnými prvkami magického realizmu. Miestami pripomína typ záberov, ktoré si vo svojej tvorbe takmer „patentoval“ Wes Anderson. Dopĺňa ich však ľahkosť a spomínaná plynulosť a lyrickosť.
Vlnia sa spolu so štrikovanou záclonou vo vetre a plieskajú o zem bosými nohami bežiaceho dieťaťa. V iných momentoch kamera oslavuje úchvatné scenérie kolumbijskej krajiny, no zahŕňa aj detaily všednosti.
Foto: Netflix
Scénografia zasa pracuje s farbami a svetlom, aby podčiarkla poéziu príbehu. Niektoré epizódy prekypujú teplými tónmi slnka a nádeje, zatiaľ čo iné prechádzajú do temnejších odtieňov, ktoré symbolizujú úpadok a zánik rodiny.
A predsa… Čitateľom kultového diela, ktoré bolo preložené do 46 jazykov a predalo sa z neho viac ako 50 miliónov výtlačkov, môže v adaptácii niečo chýbať. Tvorcovia sa totiž museli rozhodnúť, čo vynechať a čo zdôrazniť, aby príbeh fungoval aj na plátne, a to nevyhnutne viedlo k úpravám.
Pre niektorých môže byť sklamaním, že niektoré filozofické roviny knihy boli zjednodušené, aby príbeh lepšie fungoval v televíznom formáte. Na druhej strane to robí seriál prístupnejším pre divákov, ktorí knihu nečítali.
Napriek tomu seriál nešetrí ani naturalistickými a sexuálnymi scénami, čo necháva vyniknúť zvukovú stopu epizód. Keď už hovoríme o zvuku, prekvapivo aj ten pomáha navnadiť na pocit magického realizmu.
Bežné zvuky sú miestami zosilnené, zatiaľ čo iné sú tlmené alebo zriedené tak akurát, aby udržiavali diváka v strehu. Rýchly šuchot mravčích nôh alebo kvapkanie krvi sú takmer ohlušujúce a vojnová vrava sa na druhej strane stráca akoby v hmle.
Foto: Netflix
Jedným z najväčších otáznikov, a to nielen pre čitateľov, bolo, ako si seriál poradí s prvkami magického realizmu, ktoré sú pre Garcíu Márqueza také charakteristické.
Tvorcom sa však podarilo zachovať pocit, že svet Maconda je akýmsi spôsobom známy, no zároveň nadprirodzený. Mnohých divákov možno prekvapí, ako prirodzene sú do príbehu zakomponované fantastické prvky, napríklad levitácia, prorocké sny a neuveriteľná dlhovekosť niektorých postáv.
Seriál je určený najmä pre tých, ktorí chcú zažiť príbeh prekračujúci hranice bežnej reality. Fanúšikov Gabriela Garcíu Márqueza poteší vernosť kľúčovým témam a postavám. Divákov, ktorí sa s jeho tvorbou doteraz nestretli, čaká románové dielo popierajúce nielen časovú líniu, ale aj hranice noriem, snov, ilúzií, predstáv a nadprirodzenosti.
Hoci sa adaptácia nezaobišla bez zjednodušení a kompromisov, jej ambície a úcta k predlohe sú prinajmenšom obdivuhodné. Niet pochýb o tom, že seriál je medzníkom v prezentácii latinskoamerickej literatúry na svetovej scéne.
Možno nevyvolá také nadšenie ako kniha, ale stojí za to ho vidieť. Inšpiratívny príbeh a precíznosť jeho spracovania nám pripomínajú, prečo je Márquezovo dielo také nadčasové.
Článok vyšiel na forbes.cz, jeho autorkou je Julie Mahlerová.
