Časy prosperity. Firmám sa darí, zamestnanci sú spokojní — to je obdobie, keď množstvo podnikateľov zrejme ani nemyslí na to, že by sa situácia mohla zvrátiť. Keď všetko funguje dobre, je ťažké a tiež nepríjemné zaoberať sa tým, čo zlé sa môže stať. Ale môže toho nastať veľa: prírodná katastrofa, pandémia či ekonomická kríza. Sú rodinné firmy na Slovensku pripravené na „zlé časy“?
Bez ohľadu na to, či podnikáme alebo nie, vieme, že by sme si mali odkladať peniaze na horšie časy. Nie všetci to však robíme. A keď sa konečne spamätáme, môže už byť neskoro. Ako pre Forbes vysvetľuje partner advokátskej kancelárie Havel & Partners Štěpán Štarha, majetok v rodinnej firme je možné chrániť pred každou neočakávanou situáciou, len treba byť pripravený. Či už ide o pandémiu, ekonomickú krízu, chorobu, náhlu smrť, rozvody, spory, ale aj o nepriaznivú zmenu legislatívy.
Online biznis v nečase? Uspejete, ak budete viditeľní,
rýchli a prispôsobíte sa
Mysleli naši podnikatelia na podobné scenáre a ako je možné sa na ne pripraviť? Forbes prináša odpovede na základné otázky týkajúce sa týchto tém.
1. Boli podnikatelia na Slovensku pripravení na situáciu, ktorá nastala?
„Platí, že záujem o väčšiu ochranu privátneho majetku rastie vždy, keď sa v spoločnosti či ekonomike niečo deje, alebo keď podnikateľa či jeho blízke okolie zasiahne iná nepriazeň osudu, ako napríklad choroba člena rodiny. A tak to je aj teraz v súvislosti s pandémiou,“ vysvetľuje Štarha pre Forbes. Podľa neho mysleli vopred na ochranu majetku pred neočakávanou udalosťou len niektorí slovenskí podnikatelia. Z internej analýzy kancelárie Havel & Partners však vypláva, že väčšina ich klientov aktuálnu situáciu zatiaľ zvláda a berie ju skôr ako príležitosť. „Dôvodom je najmä to, že majú finančné rezervy, čo je typickým znakom rodinných firiem,“ dopĺňa právnik.
2. Bola na pandémiu pripravená slovenská legislatíva?
Jednoduchá odpoveď znie nie, no treba priznať, že ani nemohla byť. Okrem toho je nutné dodať, že na podobné scenáre neboli pripravené ani právne normy ostatných štátov. Záleží len na tom, ako rýchlo a v akej kvalite sa pripravujú jednotlivé opatrenia. Na druhej strane, nejde o zákony, ktoré by prinášali zásadné novinky a nové inštitúty do právnej ochrany majetku.
3. Ako môžeme ochrániť svoj majetok pred pandémiami?
„Najvhodnejším a osvedčeným riešením, ktoré poskytujeme klientom v rámci komplexnej správy a ochrany privátneho majetku, je v západných krajinách tradičná holdingová štruktúra, niekedy doplnená napríklad o trust alebo rodinnú nadáciu,“ opisuje Štarha. Navyše by sa mala takáto korporátna štruktúra prepojiť so závetom alebo dokumentami s vysokou morálnou hodnotou, ako je napríklad rodinná ústava. „Vždy je potrebné dbať aj na daňové hľadisko a je potrebné zvážiť, aké konkrétne nastavenie sa v danom prípade zvolí,“ odporúča právnik.
Český miliardár Křetínský a Patrik Tkáč z J&T
kúpili podiel v britskej pošte
Na druhej strane, naše zákony trusty či zverenecké fondy nepoznajú, preto sa na Slovensku upravujú podľa právnych poriadkov iných krajín. V súčasnej dobe najčastejšie podľa českého, keďže je nám jazykovo aj kultúrne najbližší. Podľa Štarhu ide o osvedčené inštitúty, ktoré ale nie sú nákladné na obstaranie ani správu a pritom prinášajú zásadný posun v komforte rodín. „Stačí sa pozrieť nielen na najbohatšie svetové rodiny a uvidíme, že spravidla vždy na vrchu celej korporátnej štruktúry stojí trust či rodinná nadácia,“ opisuje. Slovenskí podnikatelia si už na zverenecké fondy začínajú zvykať a záujem o ne podľa advokátskej kancelárie raketovo rastie. Okrem Českej republiky zakladajú naši podnikatelia trusty aj v Lichtenštajnsku a ďalších krajinách. Avšak podľa právnikov je na rozdiel od jeho založenia u našich susedov, táto cesta nákladná a komplikovaná. Rovnako aj jeho správa.
4. Mysleli naši podnikatelia na podobné situácie?
Ako sme už spomínali v predchádzajúcich bodoch, vo všeobecnosti sa dá povedať, že nie. Dokazuje to aj zvýšený záujem o nástroje vedúce k vyššej ochrane majetku. „Registrujeme nezvyčajne vysoký dopyt napríklad po revíziách (reštrukturalizácii) držby a správy vybraného privátneho majetku (zvyčajne nehnuteľností) vzhľadom na riziká, ktoré dnešná doba prináša, vrátane napríklad obáv z v budúcnosti pravdepodobného zdanenia majetku dedičskou alebo milionárskou daňou a podobne,“ vysvetľuje Štarha. Okrem toho čelia firmy aj novým výzvam v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Či už ide o možné prepúšťanie, zavádzanie kurzarbeitu, nastavenie pravidiel home office, ale aj podmienok v zmluvách.
Ako pripomína právnik, aktuálne sa lepšie darí tým podnikateľom, ktorí mali vytvorenú určitú finančnú rezervu. Tú teraz môžu využiť na investičné príležitosti, ktorých pribúda.
5. Dajú sa firemné problémy, ktoré vznikli v súvislosti s pandémiou či inou krízou riešiť, aj keď sme už uprostred nej?
Aj keď šťastie praje pripraveným, nikdy nie je neskoro riešiť akýkoľvek problém. Platí to aj v prípade ochrany majetku, kde sa takisto dá nájsť zákonná cesta, aby škody z oneskoreného riešenia boli čo najmenšie. Záleží však od toho, o akú neočakávanú udalosť ide. „Pokiaľ ide o situácie ohrozujúce život a zdravie, ako napríklad choroba alebo smrť, vo väčšine prípadov nie je dostatok času na riešenie vopred. Jednoducho sa bude musieť postupovať podľa zákonných predpisov, napríklad nastane dedenie zo zákona. Až následne sa možno budú dať napraviť škody, ktoré tým vznikli,“ tvrdí Štarha.
Ako sa opäť naštartovať na kancelársky život?
Dôležitá je postupnosť, radia odborníčky
6. Čo sa stane v prípade, že majiteľ firmy neočakávane ochorie alebo zomrie?
Spomínané situácie patria medzi najťažšie a v prípade, že sa na ne nemyslelo dopredu, je ťažké ich následky po právnej stránke zvrátiť. „V prípade choroby bude veľmi dôležité, či bude majiteľ firmy schopný ešte konať, vzhľadom na prípadnú stratu právnej spôsobilosti či vedomia. V prípade, ak je majiteľ firmy ešte stále schopný rozhodovať, je možnosť zabezpečiť odovzdanie jeho impéria tak, ako si želá,“ vysvetľuje právnik s tým, že dôležitá bude v tomto prípade rýchlosť, akou sa riešenie pripraví.
Štěpán Štarha z právnickej spoločnosti Havel and Partners. Foto: Havel and Partners
Ak, bohužiaľ, pre svoj stav nie je schopný konať, postupuje sa podľa zákonných podmienok. „Za jeho života bude ustanovený zástupca, ktorý bude za neho konať a či to bude niekto z rodiny, a kto konkrétne, alebo ‚cudzí človek‘ bude už v rukách osudu, respektíve súdu. Preto sa môže stať, že rozhodovať o riadení spoločnosti bude namiesto dieťaťa, ktoré sa celý život pripravovalo na rolu prebratia podniku napríklad manželka, ktorá sa nikdy o spoločnosť nezaujímala,“ dodáva právnik.
Podobne sa postupuje aj v prípade úmrtia. Ak poručiteľ v priebehu života nespíše závet, alebo inak nezabezpečí svoj majetok, po jeho smrti sa vykoná klasické dedenie zo zákona. V prvej skupine dedia deti a manžel, respektíve manželka. Pokiaľ nemá deti, prichádzajú na rad rodičia, tí, ktorí s ním žili po istý čas v spoločnej domácnosti, súrodenci či dokonca starí rodičia a ich rodinní príslušníci. Ak sa napríklad nezistí žiadny dedič, majetok prepadá štátu. Právnici odporúčajú osamelým ľuďom predsa len zanechať závet a odovzdať svoj odkaz tretej strane. Napríklad spoločníkom vo firme alebo časť aj neziskovej organizácii, ktorej sa počas života venovali.
Všetko toto sú dôvody pre to, aby podnikatelia v časoch, kedy je to ešte možné, riešili včas otázku nástupníctva a ďalšie otázky týkajúce sa fungovania spoločnosti za situácie, kedy oni už nebudú schopní spoločnosť riadiť.
7. Ako správne firmu odovzdať deťom alebo dedičom?
V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že ten kto preberá žezlo nemusí byť za každú cenu skvelý manažér firmy, bolo by však vhodné, aby bol dobrým správcom rodinného majetku. A to sú úplne odlišné disciplíny. Je preto vhodné si s dostatočným predstihom dobre premyslieť, koho zo svojich detí poveriť budúcou správou kľúčového rodinného majetku. Do tohto rozhodovania by mala byť zapojená celá rodina, aby sa predišlo konfliktom. K odovzdaniu sa takisto nedá pristúpiť zo dňa na deň, ideálne by mal byť dedič pripravovaný na túto úlohu už od detstva. Zapájaním do riadenia, do valných zhromaždení, vedením k spravovaniu vlastných financií či filantropických aktivít.
„K odovzdaniu je vhodné mať pripravený dostatočne vopred určitý plán a postupovať presne podľa neho, nakoľko obe strany sa dostávajú do nových pozícií. Zakladateľ sa nie vždy chce vzdať kontroly a dedič má pocit, že mu nie je zverená dostatočná kompetencia pre novú rolu a má, logicky, obavy z neznámeho,“ hovorí Štarha. Dobre a jasne nastavený plán môže podľa právnika viesť k rozvoju spoločnosti, keďže nová generácia môže priniesť nové a inovatívne nápady pre rozvoj.
8. Čo sa udeje v prípade, že dedič firmu nechce?
To sa väčšinou nestáva. Dediči sa však často nechcú podieľať na ich každodennom riadení – nakoľko ich otcovia sú pre nich dostatočne odstrašujúcim príkladom. Majiteľ spoločnosti má viacero možností, vďaka ktorým nechá zabezpečenú aj rodinu, aj svoj odkaz. Jednou z je vzdanie sa časti exekutívnej kontroly nad spoločnosťou a jej prenechanie externému manažmentu. Do riadiacich funkcií by sa zamestnali profesionáli stojaci mimo rodinu, pričom rodina by si mohla ponechať kontrolu na úrovni spoločníkov, avšak celé riadenie by prenechali riaditeľom.
Ďalším spôsobom riešenia tejto situácie je predaj časti spoločnosti alebo celej spoločnosti, poprípade zmena súkromnej akciovej spoločnosti na verejnú akciovú spoločnosť.
Bonus na záver: Ako môžu firmy zo súčasnej situácie vyťažiť?
Ako sme už naznačili v predchádzajúcich bodoch, pandémia koronavírusu môže pre niektoré firmy či rodiny, ktoré mali zabezpečenú finančnú rezervu, predstavovať aj príležitosť. „K dispozícii budú zaujímavé investičné príležitosti v oblasti nehnuteľností, akvizícií spoločností, či iných investícií. S ohľadom na toto sme už pre rad klientov pripravili efektívnu akvizičnú fondovú štruktúru umožňujúcu nielen individuálne rodinné investície ale i združovanie viacerých obchodných priateľov – investorov s cieľom využiť súčasné príležitosti,“ hovorí partner z advokátskej kancelárie Havel & Partners.
Na druhej strane nie je to len o financiách. Ako aj v iných oblastiach, aj majitelia firiem mohli tento čas využiť na reflexiu. Niektorí sa rozhodli pre optimalizáciu svojej štruktúry, správy privátneho majetku a tiež na zefektívnenie výnosov z majetku. Ako ste na tom vy?
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
