Obava o rast akciového trhu po veľmi úspešnom roku 2021, zvyšujúca sa inflácia, dozvuky koronakrízy, vojnový konflikt na Ukrajine. To sú dôvody, ktoré vedú tento rok investorov k úvahám rozložiť si portfóliá viac ako zvyčajne, a teda aj mimo tradičných aktív, ako sú akcie a dlhopisy. Atraktívnou alternatívou sa stali komodity.
Cena zlata vyskočila začiatkom marca nad 2050 dolárov za uncu, čím dostala blízko rekordných hodnôt. Ropa Brent zdražela až na takmer 130 dolárov za barel, a hoci neskôr mierne poklesla, stále sa predáva za viac ako sto dolárov, čo je nad jej dlhodobým priemerom. Pšenica sa predáva za 1115 dolárov, čo je najviac v histórii. Zemný plyn stojí o 50 percent viac ako koncom minulého roka.
To všetko zvyšuje záujem investorov o komodity. Dokážu však skutočne doručiť výnosy, hoci všetko ostatné padá?
Komodity rastú aj v časoch kríz
Vlastnosťou, pre ktorú sú komodity medzi investormi vyhľadávané, je ich schopnosť rásť v časoch kríz. Vyvíjajú sa zväčša opačným smerom ako akciové a dlhopisové trhy. A takúto dobu práve žijeme.
V minulosti, napríklad počas jedného dňa z roku 1987 označovaného aj ako „Black Monday“, sa index Dow Jones prepadol o takmer 23 percent. Naproti tomu index Barclay BTOP 50, ktorý sa dá považovať za indikátor komoditného trhu, vzrástol o 17 percent.
Aj v marci 2022 rastie komoditný index zatiaľ o 5,1 percenta, kým široký akciový index S&P 500 je od začiatku roka v poklese o šesť percent. Opačná tendencia týchto dvoch druhov aktív sa teda potvrdzuje.
Na druhej strane komodity s výkonnosťou zaostávajú vtedy, keď sa akciám darí. Vlani tak stúpal komoditný index až o dve tretiny pomalším tempom ako akciový index S&P 500.
Dokážu odolávať inflácii
Ďalšou silnou stránkou komodít je ich schopnosť odolávať inflácii. „Komodít je obmedzené množstvo a ich počet v ekonomike sa nedá zo dňa na deň jednoducho navyšovať. Keď dochádza k rastu množstva peňazí v ekonomike, cena komodít by to mala reflektovať,“ hovorí analytik Across Private Investments Dominik Hapl.
Upozorňuje však, že nie vždy sa to deje. „Používať komodity ako jediný nástroj na ochranu pred infláciou nemusí byť šťastné riešenie,” hovorí. Pred vysokou infláciou môže podľa neho okrem investovania chrániť najmä zvýšenie platu zamestnancov, prípadne zvýšenie cien tovarov a služieb z pohľadu firiem.
Za spoľahlivú rezervu sa v čase inflácie považuje najmä zlato. Jeho cena vyplýva práve z jeho obmedzeného množstva. „Zlato a striebro sú považované za bezpečný prístav v turbulentných obdobiach na trhoch, kedy môže hodnota fiat mien výrazne kolísať,“ hovorí Olívia Lacenová, hlavná analytička Wonderinterest Trading.
„Inflácia spôsobuje postupné znehodnocovanie peňazí, čo môžeme sledovať na rastúcich cenách tovarov a služieb. Hodnota zlata a striebra v takýchto obdobiach stúpa, zatiaľ čo hodnota klasických fiat mien je vystavená znehodnocovaniu,“ dodáva analytička.
Ako do nich investovať
Komodity sú preto čoraz viac vyhľadávanou investičnou destináciou. Investovať do nich však nie je ľahké. Fyzický nákup a vlastníctvo pripadá do úvahy len pri zlate či striebre, no nie pri rope alebo pšenici. Nákup na burze je zas náročný na vyšší vstupný kapitál. Do úvahy pripadajú cenné papiere naviazané nejakým spôsobom na komoditný trh.
„Okrem nákupu fyzických komodít, čo môže byť veľmi nepraktické a ťažko realizovateľné, môžu bežní retailoví investori nakupovať komodity najmä prostredníctvom CFD, ETF alebo futures kontraktov,“ vymenúva Lacenová.
Ide o deriváty, čo sú kontrakty, ktorých cena je naviazaná na vývoj cien podkladového aktíva, v tomto prípade komodity. „Ďalšou možnosťou je nákup akcií komoditných spoločností, napríklad ťažobných firiem či obchodníkov s komoditami,“ pridáva alternatívu, ako sa zviezť na raste komoditného trhu, investičný manažér spoločnosť Finlord Boris Tomčiak.
Analytik Hapl dodáva, že pre drobných investorov sú najlepšou formou investovania do komodít ETF fondy, ktoré sú dostupné aj v malých nominálnych sumách a po roku držby je ich výnos oslobodený od dane.
„ETF fondy existujú prakticky na všetky základné komodity alebo na celý kôš komodít, čím investor diverzifikuje svoju investíciu,“ vyzdvihuje.
Pozor na obchodovanie s pákou
S ponukou investovať do komodít formou derivátov sa často stretávajú aj bežní investori. Ide väčšinou o opcie, futures alebo forward kontakty, ktoré prinášajú obchodovanie s pákou, teda s úverom od obchodníka. Na takýto biznis model odborníci upozorňujú.
„Derivát je zmluva, ktorej hodnota je odvodená od ceny podkladového aktíva. Pre skúsených investorov to môže byť zaujímavá forma obchodovania, ale začiatočníci, ktorí nemajú dostatočné skúsenosti, by si mali dávať pozor, pretože by sa mohli popáliť a prísť o vložený kapitál,“ vystríha Lacenová.
„Deriváty majú špecifické vlastnosti v podobe finančnej páky. Preto nie sú vhodné pre neskúsených investorov,“ dodáva Tomčiak.
Príkladom sú tzv. CFD kontrakty. Viackrát na ne upozornila aj Národná banka Slovenska. Ide tu o špekuláciu na rozdiel v cene komodity (contract for differences).
„Takýto derivát často zahŕňa pákové obchodovanie s využitím úveru od brokera – to môže znásobiť zisky, ale aj straty. V prípade takéhoto obchodovania dochádza až v 80 percentách k strate kapitálu, preto by som to začínajúcim investorom neodporúčal,“ upozorňuje Hapl. Najlepšou a najlacnejšou voľbou sú podľa neho pre bežného investora spomínané ETF fondy.
Limitovaný podiel v portfóliu
Odborníci upozorňujú, že komodity nie sú aktívom, ktoré poskytuje stabilné zhodnotenie v každom čase. „Dlhodobá výkonnosť investície do komodít výrazne zaostáva za investíciou do akcií či do nehnuteľností,“ hovorí Tomčiak. Uvádza, že napríklad zlato dosahuje dlhodobé zhodnotenie na úrovni 4,5 percenta ročne, kým akcie a investičné nehnuteľnosti takmer desať percent ročne.
„Dlhodobí investori sa preto môžu komoditám s pokojným srdcom vyhnúť. Krátkodobo, a to predovšetkým v období vysokej inflácie, mali komodity v minulosti vyššiu výkonnosť. Preto sa ich nákup môže vyplatiť investorom, ktorí sú schopní dobre predikovať inflačné režimy,“ myslí si analytik.
Podľa Hapla by komodity nemali byť v portfóliu zastúpené viac, ako je nevyhnutné. „Z nášho pohľadu je to optimálne 5 – 15 percent z celkového portfólia,“ hovorí.
Aké komodity by ešte mohli rásť
„Je možné, že po krátkej korekcii budeme môcť aj s ohľadom na stále neistú situáciu okolo vojny na Ukrajine sledovať opätovný prílev kapitálu do drahých kovov ako takých a s tým súvisiaci rast ich ceny. Pokiaľ bude konflikt pretrvávať, mohlo by byť stále zaujímavé aj obchodovanie s cenou ropy a pšenice, ktoré zaznamenali v posledných dňoch prepad zo svojich historických maxím,“ naznačuje Lacenová.
„Ak by sa však Rusko s Ukrajinou dohodli na prímerí, je pravdepodobné, že budeme môcť sledovať prudký prepad hodnoty týchto komodít. Zaujímavým spestrením portfólia by mohol byť aj zemný plyn, ktorého cena v súvislosti s energetickou krízou taktiež zaznamenáva vysoké hodnoty,“ dodáva analytička.
„Od vypuknutia konfliktu na Ukrajine je to ropa, zemný plyn, drahé kovy, priemyselné kovy a pšenica,“ odpovedá na otázku o perspektívnych komoditách Hapl z Across. „To sú všetko strategické suroviny, ktorých dodávky môžu byť ohrozené; či už dobrovoľne zo strany EÚ, alebo nedobrovoľne z Ruska. Európa aktuálne hľadá alternatívnych dodávateľov a Rusko alternatívne trhy. Časový nesúlad na strane dopytu a ponuky môže vytvárať ďalší tlak na cenu,“ myslí si.
Podľa Tomčiaka z Finlordu by mohli rast zaznamenať platinové kovy, teda predovšetkým platina a paládium. „Ich priemyselná spotreba je vysoká. Naopak produkcia je obmedzená a u paládia hrozí značné obmedzenie exportu z Ruska, ktoré je jeho najväčším producentom na svete,“ uzatvára analytik.
